Hranica medzi Kysucami a Živieckym panstvom bola od príchodu valachov pomerne horúcim územím, či už kvôli zvýšenému záujmu feudálnych panstiev o tieto lokality, ale aj vďaka samotnému temperamentu valašského obyvateľstva, ktoré sa v miestnych horách ozbrojené začalo pohybovať.
Pri starej železničnej stanici v Čadci kedysi stála busta. Nebol to cisár ani svätec. Bol to Peter Ráth – muž, aj vďaka ktorého zásluhou sa Čadca stala dôležitým železničným uzlom a priemyselným mestom. Dnes o ňom takmer nikto nevie.
Pôsobenie drotárov zo Zákopčia (a z Kysúc vôbec) sa v medzivojnovom období neobmedzovalo len na územie novovzniknutého Československa, ale niektorí naďalej pracovali v zahraničí, kde sa usadili dočasne alebo natrvalo.
Kysucké pohraničie bolo koncom 17. storočia pomerne divokým územím. Strečnianske panstvo patriace palatínovi Františkovi Vešelénimu bolo po odhalení sprisahania proti panovníkovi Leopoldovi, ktorého bol František súčasťou, uvrhnuté do značného chaosu.
Čadčiansky cintorín pozná asi každý z nás. Je to miesto piety a pokoja. Pokiaľ sa tam vyberiete hoc aj v najrušnejší deň vždy tam nájdete ticho, ktoré Vás vie obstúpiť.
Rakúsky cisár, český a uhorský kráľ František Jozef I. bol najdlhšie vládnuci panovník na našom území. Sám seba označoval za „posledného európskeho monarchu starej školy“.
Ján Palárik (1822 – 1870), katolícky kňaz a rodák z Rakovej, známy aj pod pseudonymom Beskydov patril k národným buditeľom a najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej drámy 19. storočia.
Ide o malú vidiecku stavbu s rustikálnou architektúrou odrážajúcou regionálny kysucký pôvod. Architektonické prvky a konštrukčné detaily poukazujú na využitie miestnych materiálov a tradičných stavebných techník, typických pre menšie dedinské sakrálne stavby severozápadného Slovenska.
Keď sa povie Kysuce, väčšina si predstaví zemiaky a drsnú klímu. Málokto však tuší, že tento región bol minimálne od 16. storočia domovom pivovarov a dokonca sa tu pestoval chmeľ.
K popredným, no menej známym osobnostiam slovenskej vedy nepochybne patrí kysucký rodák Ján Lendvai‐Lušňák, ktorý sa zároveň považuje i za jedného z prvých iniciátorov vzniku Kysuckého múzea.
Renesančný kaštieľ sa nachádza v obci Radoľa, neďaleko Kysuckého Nového Mesta. Ako sídlo šľachty bol postavený v 16. storočí, prvýkrát sa písomne spomína v roku 1575.
V centre obce Raková, na mieste, kde stál starý drevený kostol, môžeme dnes obdivovať Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý je zapísaný v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Dve zaujímavé nehnuteľné národné kultúrne pamiatky sa nachádzajú v osade Hlboké, obec Makov. Pamiatky stoja pri modrej turistickej trase a zároveň cyklotrase, ktorá vedie na vrch Beskyd (900 m n. m.) na česko - slovenskom pohraničí. Poďme si ich postupne predstaviť.
Kríž s korpusom na podstavci (tiež zaužívaný názov prícestný kríž) z roku 1911 dali zhotoviť Štefan Brandys a Jozef Králik. Kríž je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1967 a pozostáva z piatich pamiatkových objektov; podstavec, socha Panny Márie, reliéf č. 1, reliéf č. 2 a kríž s korpusom.
