Články a komentáre

Prechádzky stratenou Čadcou pokračujú. Spoznajte spoločne s Lukášom Kubiatkom ďalšie zaujímavé pohľady do minulosti, ktoré nadchnú nielen obyvateľov mesta Čadca.

Pozrime sa na príbeh zbojníka, ktorý je stáročia síce všetkým známy, avšak celý ten čas je trochu zatienený príbehom Juraja Jánošíka. Tomáš Uhorčík sa narodil okolo roku 1674 v dedine Turzovka v západnej časti Kysúc.

V Kysuckom Novom Meste sa napriek výrazným prestavbám v 20. storočí zachovalo niekoľko zaujímavých starých domov.

Dnes prechádzame cez mosty bez toho, aby sme sa zamysleli. No v 19. storočí bola cesta cez rieku Kysucu a dravú Bystricu hazardom.

Predstavte si Kysuce bez áut, bez asfaltiek a bez elektriny. Je rok 1871 a krajinou sa ozýva pískanie parnej lokomotívy.

Príbeh Juraja Jánošíka patrí medzi najznámejšie a zároveň najviac mýtmi opradené kapitoly slovenských dejín. Tento článok prináša pohľad na menej známe archívne dokumenty a súdne procesy, ktoré bezprostredne súvisia s jeho činnosťou, prenasledovaním i širším politickým pozadím doby.

Dnes všetci čakáme na diaľnicu D3, ale vedeli ste, že v roku 1928 existoval plán na inú strategickú cestu, ktorá mohla navždy zmeniť mapu Kysúc? Mala spojiť Kysucké Nové Mesto priamo so Starou Bystricou cez hory.

Hranica medzi Kysucami a Živieckym panstvom bola od príchodu valachov pomerne horúcim územím, či už kvôli zvýšenému záujmu feudálnych panstiev o tieto lokality, ale aj vďaka samotnému temperamentu valašského obyvateľstva, ktoré sa v miestnych horách ozbrojené začalo pohybovať.

Pri starej železničnej stanici v Čadci kedysi stála busta. Nebol to cisár ani svätec. Bol to Peter Ráth – muž, aj vďaka ktorého zásluhou sa Čadca stala dôležitým železničným uzlom a priemyselným mestom. Dnes o ňom takmer nikto nevie.

Pôsobenie drotárov zo Zákopčia (a z Kysúc vôbec) sa v medzivojnovom období neobmedzovalo len na územie novovzniknutého Československa, ale niektorí naďalej pracovali v zahraničí, kde sa usadili dočasne alebo natrvalo.