František Jozef I. a cesta Kysucami

V priebehu svojej dlhej, takmer 68 rokov trvajúcej vlády sa stal jedným zo symbolov rakúsko‐uhorskej monarchie. Jeho osobné heslo, ktoré sa stalo symbolickou predzvesťou počas jeho vlády znelo: Viribus Unitis! (Spojenými silami!). A práve kvôli spájaniu monarchie a svojim vladárskym povinnostiam bol cisár nútený často cestovať.

Cesty podnikal nielen po zahraničí, ale v neposlednom rade aj naprieč rakúsko‐uhorskou monarchiou. Cisár navyše podľa dobových správ cestoval nielen často, ale i rád. Na kratšie vzdialenosti obvykle cestoval kočom. V prípade dlhších, viachodinových ciest rád využíval vlak. Ako zaprisahaný odporca technických výdobytkov však odmietal v tom čase nový dopravný prostriedok – osobné automobily.

Portrét Františka Jozefa I. od Johanna Herrmana z roku 1880. Takto cisár vyzeral v čase jeho cesty naprieč Kysucami (Zdroj: www.artprintsondemand.com)Na svojich dlhších cestách však cisár obvykle nevyužíval žiadny špeciálny vlak. Pre účely svojich ciest využíval pristavený salónny vozeň, v ktorom zároveň počas cestovania aj úradoval. Vybavené štátne zásielky následne počas cesty rozosielal prostredníctvom kuriérov do Viedne. Historicky doložené sú jeho viaceré návštevy na území dnešného Slovenska. Počas svojich ciest naprieč monarchiou tak v tom čase v októbri 1880 cestoval aj cez Kysuce.

Spomínaná cesta začala najskôr príchodom do Salgótarjánu (mesto v dnešnom severnom Maďarsku, cca 9 km od slovenských hraníc). Politický denník Ellenőr (pozn. preklad Inšpektor/Kontrolór) popisuje začiatok cisárovej cesty nasledovne. „Kráľ včera ráno o 7. hodine dorazil do Salgótarjánu v sprievode ministrov Tiszu (pozn. Kálmán Tisza) a Orczyho (pozn. Béla Orczy) a generálneho riaditeľa štátnych železníc Tolnaya (pozn. Lajos Tolnay). Nádražie, ako aj budovy Salgótarjánskej uhoľnej spoločnosti pri stanici, boli nádherne vyzdobené. Prichádzajúci vlak privítali robotníci a úradníci z baní a železiarní mohutným „Nech žije!“ a za sprievodu hudby. Kráľa privítal krátkym prejavom riaditeľ bane Zemlinszky (pozn. Rezső Zemlinszky), zástupca Salgótarjánu.

Vyzdvihol, že od čias kráľa Mateja, pre ktorého bol Salgotarján obľúbeným poľovníckym revírom, tam nebol žiaden uhorský kráľ, a preto je radosť z jeho príchodu dvojnásobná. Jeho Veličenstvu boli predstavení zástupcovia uhoľnej spoločnosti – gróf Forgáč, finančný radca Floch a riaditeľ bane Zemlinszky – a panovník sa so záujmom vypytoval na pomery v bani.“

Následne jeho výsosť so slávnostnou delegáciou pokračovala vlakom do Fiľakova, Banskej Bystrice, Kremnice, Vrútok, a cez Varín a Žilinu smerom na Kysuce.

Cesta Františka Jozefa I. ktorej súčasťou bol aj prechod cez Kysuce. Mapa zobrazuje aktuálny stav budovania železníc v uhorskej časti monarchie (Zdroj: Wikipedia/ Úprava autor)

Prechod cisára Kysucami

Z hľadiska regionálnych dejín Kysúc je pre nás najzaujímavejšia časť jeho cesty na kysuckom úseku Košicko‐bohumínskej železnice. Pesti Hírlap (pozn. preklad Peštianske noviny/denník) napísali: „Cesta pokračovala v nepriaznivom počasí, ale pri takmer každom strážnom domčeku stáli davy ľudí, mnohí aj so zástavami z kostolov. V Kysuckom Novom Meste a v Čadci sa medzi pokriky „Nech žije!“ už miešal aj značný ruch. Medzi Krásnom a Čadcou prešiel vlak bez nehody nebezpečný úsek, kde sa pred pár dňami zosunula pôda. Na hranici, označenej dlhým radom zástav, sa vlak zastavil v nádhernom dubovom lese. Tu ho už čakal arcivojvoda Albrecht, ktorý ho privítal na svojom panstve.“

Viac detailov o prejazde cisára Kysucami sa dozvedáme z článku v novinách Magyarország és a Nagyvilág (pozn. preklad Maďarsko a svet): „Na stanici vo Varíne ľud vyšiel s cirkevnými zástavami, v Žiline nastúpili slávnostne aj mládežnícki hasiči. Mesto Čadca telegraficky požiadalo kráľa, aby sa na niekoľko minút zastavil na území mesta, ale cestovný plán to nedovolil, takže vlak prešiel pomaly cez krásne vyzdobenú stanicu. Odtiaľ vlak čoskoro dorazil k štátnej hranici, označenej zástavami a zaplavenej nespočítateľným množstvom ľudí.“

Cisár počas svojich ciest často používal vlak (Zdroj www.archiv.franzjosef.cz)

Celkový pohľad na železničnú stanicu v Čadci (Zdroj:www.staracadca. pastorek.org)

Ďalšie detaily o prejazde Františeka Jozefa Čadcou dopĺňajú noviny A Hon (pozn. preklad Vlasť/Domovina). V stručnom článku uverejnenom na titulnej strane sa uvádza: „Čadca, 17. októbra Jeho Veličenstvo dorazilo do pohraničného mesta Čadca okolo poludnia. Železničná stanica bola slávnostne vyzdobená. Dobrovoľný mestský hasičský zbor postavil víťazný oblúk. Panská píla bola ozdobená zástavami. Robotníci z továrne a úradníci vytvorili čestný špalier (rad osôb, často vo vojenských alebo slávnostných situáciách, ktoré stoja po oboch stranách cesty, aby vzdali úctu prechádzajúcej osobe). Kráľovský vlak vchádzal na stanicu za nadšeného volania „Nech žije!“ a výstrelov z diel. Jeho Veličenstvo vítali početné delegácie a spolky, vysoké duchovenstvo, školská mládež s vlajkami a nespočetné množstvo ľudí búrlivým jasotom.“

Následne cesta cisára pokračovala do Sliezska. Noviny Pesti Hírlap záver cesty opisujú nasledovne: „Kráľ sa rozlúčil s uhorskými ministrami a s hlavným riaditeľom Tolnayom, ktorí sa vracali kuriérskym vlakom. S Tolnayom sa rozlúčil slovami: „Ďakujem, všetko prebehlo veľmi dobre.“ Cesta kráľa cez Sliezsko bola skutočnou triumfálnou jazdou. Prvý jazdecký sprievod, prevažne zložený z Poliakov, sa objavil v Mostoch a Jablunkove. Viac ako niekoľkostovkový sprievod sa pokúsil nasledovať dvoranský vlak a asi míľu uháňali za parným rušňom. Do Tešína dorazilo Jeho Veličenstvo o tretej popoludní. Po vypočutí obvyklých uvítacích rečí sa presunul do arcivojvodského zámku, kde po prijatí predstaviteľov úradov nasledoval dvoranský obed.“

Skupinová fotografia čadčianskych hasičov niekedy z poslednej štvrtiny 19. storočia. Hasiči slávnostne privítali cisára počas jeho cesty naprieč Kysucami (Zdroj: Kysucké múzeum)

Hoci cisár František Jozef I. cez Kysuce len prechádzal, jeho cesta sa stala súčasťou pamäte jeho kysuckých poddaných ako výnimočná udalosť, ktorá spojila región so samotným epicentrom rakúsko‐uhorskej monarchie. Pomyselnou spomienkou na cisárov prejazd Kysucami sa stala aj busta umiestnená v Čadci na križovatke dnešnej Palárikovej a Hornej ulice. Busta bola slávnostne odhalená 19.9.1897.

Mgr. Vladimír Homola

Prečítajte si aj:

• Zabudnutá história Čadce: busta cisára Františka Jozefa I.
• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>