Zabudnutá história Čadce: busta cisára Františka Jozefa I.

busta frantisek jozef Na križovatke dnešnej Palárikovej a Hornej ulice bola za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie busta cisára Františka Jozefa I.

Dnes už možno málokto vie, že verejný priestor starej Čadce zdobilo za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie aj niekoľko sôch. Jednou z nich bola busta cisára Františka Jozefa I., ktorá bola vybudovaná pred niekdajšou budovou správy Strečnianskeho panstva (na jeho mieste bol počiatkom druhej dekády 20. storočia postavený hotel Reich) na križovatke dnešnej Palárikovej a Hornej ulice. Dnešná Palárikova ulica však v čase výstavby sochy niesla meno podľa bývalého ministra dopravy slovenského pôvodu Gabriela Baroša a teda Barošova ulica. Dnešná Horná ulica v tom čase niesla meno po majiteľoch Strečnianskeho panstva v druhej polovici 19. storočia (najskôr Leopold a po ňom jeho syn Armín Popperovci) ako Popperová ulica.

busta frantiska jozefa I Busta cisára Františka Jozefa I.

Výstavbu sochy predstavitelia mesta naplánovali k príležitosti maďarských miléniových osláv. Záštitu nad celým projektom prevzal vtedajší poslanec za mesto Čadca v Uhorskom sneme Peter Ráth Rutkaj. Za účelom zhotovenia sochy bola zriadená komisia pod vedením Jána Szeghyho. Tá dala zákazku na zhotovenie busty vtedy už známemu uhorskému sochárovi slovenského pôvodu Alojzovi Štróblovi, ktorý bol neskôr za svoje diela dokonca povýšený do šľachtického stavu. Napriek tomu, že žil v Budapešti, tak mal veľmi rád Slovensko, predovšetkým okolie Kráľovej Lehoty na Liptove, kde vyrastal a pravidelne sa tam vracal. Hovoril plynule slovensky, nemecky a maďarsky.

K odhaleniu sochy došlo v nedeľu 19. septembra 1897 za účasti tisícok prihliadajúcich obyvateľov Čadce a širokého okolia. Hlavným zástupcom štátu pri odhaľovaní sochy bol Trenčiansky župan Július Szalavszky, ktorý bol predtým krátky čas aj županom Nitrianskej stolice, potom aj sekretárom v Szapáryho vláde, tajným radcom, poslancom Uhorského snemu a aj členom hornej snemovne. Okrem neho prišiel i podžupan Trenčianskej stolice Justín Baroš, poslanec Uhorského snemu Gejza Gajáry, niekdajší podžupan Tekovskej stolice a neskôr vládny komisár pre organizovanie kurzov verejnej správy, ministerský radca a štátny tajomník doktor Pavol Ruffy, poslanec Uhorského snemu za Ilavu a bývalý vojak Juraj Kubíny, poslanec Uhorského snemu a majiteľ kúpeľov v Rajci doktor Valér Šmialovský, poslanec Uhorského snemu Šándor Sipeky a samozrejme generálny riaditeľ Košicko-bohumínskej železnice a poslanec snemu za mestečko Čadca Peter Ráth Rutkaj.

Celá delegácia dorazila na malú vlakovú stanicu v Čadci o 10:00 hodine, kde ich už čakal dav ľudí. Cestu k buste im lemovala z oboch strán hradba nastúpených dobrovoľných hasičov z Čadce a okolitých obcí. Na nástupišti hostí vítal železničný orchester. Z malej železničnej zastávky sa celá delegácia presunula do kostola sv. Bartolomeja, kde sa od pol jedenástej začala slúžiť slávnostná svätá omša. Na omši v kostole spieval železničný zbor z Budapešti. Po omši sa všetci presunuli k miestu odhalenia busty, ktoré bolo pre túto príležitosť celé vyzdobené. Slávnostný prejav predniesol pri buste najskôr Peter Ráth Rutkai a potom sa davu v slovenčine údajne pekným prejavom prihovoril richtár obce Skalité Potočár.

Následne bola busta spolu s podstavcom merajúca štyri metre odhalená. Zhruba 200 zúčastnených obyvateľov bolo počastovaných na mieste pálenkou. Nasledoval slávnostný obed, kde predniesli svoje prejavy takmer všetci prítomní poslanci Uhorského snemu na čele so županom Szalavszkym. Keďže sa celá slávnosť odohrala v období vrcholiacej maďarizácie, tak v obdobnom duchu sa nieslo aj odhaľovanie busty, ktorá sa tak v očiach ľudí na Kysuciach stala stelesnením tohto obdobia a preto prirodzene s rozpadom Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne zmizla z Čadce aj ona.

prazdny podstavec obdobie csr Prázdny podstavec po buste cisára Františka Jozefa v období prvej ČSR