2. časť príspevku Mária Janíka o Kysučanoch, ktorí zostali pochovaní v sovietskej zemi.

Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti.

„Ukáž Slovákovi zástavu, prevedieš ho na kraj sveta,“ písalo sa v zborníku Katolícke Slovensko z roku 1933 v súvislosti s pútnickými aktivitami Slovákov.

Kysuce sú horský región, ktorý v dejinách skrýva zaujímavé osudy ľudí, žijúcich v zložitých podmienkach.

Medzi zlomovými udalosťami jesene roku 1918 a nasledujúcich mesiacov, zohráva výnimočnú rolu tzv. Kysucká garda.

Malebné Kysuce sú krásne a rôznorodé. Aj keď sa mnoho vianočných zvykov šírilo celým Slovenskom, niektoré sa viazali výhradne k nim.

Tento týždeň vyšla Jánovi Podmanickému nová kniha. Je to jeho štvrtý knižný počin a môžem povedať, že knihu som prečítal „na jeden hlt“

Mário Janík píše o živote svätého Jána Nepomuckého.

Sviatok svätej Lucie sa na Kysuciach spájal s obchôdzkami maskovaných žien s postavou Lucie.

Príspevok Alojza Kontrika o drotároch z obce Zákopčie.

Menej známu kapitolu z dejín Kysucko-oravskej lesnej železnice opisuje historik Martin Turóci.

Historik Marián Liščák píše o období, kedy Čierne stálo na prahu modernej doby.

O Skalitom na prahu modernej doby píše historik Marián Liščák.

Náš čitateľ Juraj nám poslal postreh o tom, ako vodičom spôsobuje problémy zle viditeľný betónový rozdeľovač.

Pozrite si druhú časť nášho porovnania dávnej a súčasnej podoby budov v Čadci.

Čadca sa v priebehu rokov až neuveriteľne zmenila. Pozrite si zaujímavé zábery historických budov a ich dnešnú podobu.

Zbierací bylinkový kalendár sa značne spomalil. Ale bylinkár nemá prázdniny a už rozhodne nie v tom to jesennom čase.

Popri Čadci a Rosine bola Oščadnica významným správnym centrom panstva.

Obec Svrčinovec mala vždy vďaka svojej polohe strategický význam.

Prečítajte si príspevok o jedinečnosti kysuckej architektúry a krajinnom ráze regiónu.