Príbeh, ktorý si dnes rozpovieme sa odohral na prelome rokov 1785 a 1786 v Starej Bystrici.

Demokratizačný proces československej spoločnosti bol surovo potlačený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy a patrí k najvýznamnejším momentom našich moderných dejín.

V podobne slávnostnom duchu, ako v Kysuckom Novom Meste, sa oslavy jubilejného roku niesli i v susednej Čadci.

Veľká hospodárska kríza predstavovala obrovský dopad na hospodárstvo Československa. Obzvlášť tvrdo zasiahla slabo rozvinuté regióny republiky (medzi inými aj Kysuce).

Príbeh zbojníkov z Bystričiek, ako počiatkom 18. storočia volali Vychylovku v Bystrickej doline na Kysuciach, je spojený s dňom 17. máj 1719, kedy sa viacerí tamojší muži z nejakej príčiny rozhodli obohatiť sa prepadnutím gazdu Mateja Ušáka alias Branliaka v dedine Slanici na Orave.

Erby sú ako súčasť kultúrneho dedičstva nepochybne zaujímavým predmetom vedeckého skúmania.

Málo známa a trochu neprávom zabudnutá postava z dejín Kysúc a okolia Žiliny. Zuzana Bakošová pochádzala zo starého rodu Bakoš – Osgyáni (Oždiansky) z Gemerskej župy.

Komunistická strana – verzus stavebné povolenie. Normalizácia, ktorá nastala v Československu v rokoch 1969 – 1971 zmenila pomery, život i bežné situácie.

Svätojánska noc má veľkú moc. A veru má. Obracia slnko. To nič iné nedokáže.

Počas horúceho dňa 19. júla roku 1748 sa v obci Stará Bystrica odohral súd, ktorému predsedal úradník Trenčianskej stolice Mikuláš Záhorak a asistoval prísediaci Pavol Akay.

Perla je už storočia považovaná za symbol niečoho vzácneho, obdivuhodného a cenného. Stratenou perlou baróna Poppera a grófa Ballestrema bude v prenesenom význame historická budova nachádzajúca sa v Čadci.

Akékoľvek zachytenie regiónu Kysúc z minulosti je vždy veľmi zaujímavým čítaním, z ktorého sa dá čerpať množstvo cenných poznatkov. Jeden taký z konca 19. storočia spracoval Alojz Július Lovčáni, ktorý bol slovenský geograf, národopisec, člen piaristického rádu.

Po stáročia boli na Kysuciach ľudia odkázaní sami na seba a dobové praktické i magické úkony na zabezpečenie pôrodu.

Je obdobie, keď sa košíky bylinkárov plnia nežnými farebnými kvietkami prvosienky, podbeľu, pľúcnika, ale aj ostrými listami žihľavy, púpav alebo brezy.

Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou nazývaný aj Kysucká Sixtínska kaplnka oslávi v tomto roku 50. výročie svojej posviacky.

V medzivojnovom období Kysuce neobchádzali ani nepriaznivé udalosti. Život miestnym obyvateľom najčastejšie komplikovali rozličné prírodné pohromy a výčiny počasia opakujúce sa takmer so železnou pravidelnosťou.

Obec Vysoká patrila pôvodne do farnosti Turzovka. V roku 1768 tu bol postavený filiálny kostol sv. Matúša apoštola a o štyri roky neskôr zriadená samostatná farnosť.

Skvelá správa pre náš región. Prichádza investícia, ktorá dostane Kysuce na mapu najväčších svetových atrakcií!

Zdravotníctvo vo všeobecnosti v každej spoločnosti vo veľkej miere ovplyvňuje celkovú kvalitu a úroveň života. V tejto oblasti však situácia v medzivojnovom období na Kysuciach nebola príliš priaznivá.

Takýto nález sa podarí raz za desaťročie! Slovensko je odteraz bohatšie o ďalší technický unikát. Bádatelia z Kysúc objavili niečo, čo sa môže zapísať do našej histórie.

Autormi knihy Stratení v horách sú Miloš Jesenský a Robert K. Leśniakiewicz, je o výprave za temnými tajomstvami Tatier a Babej hory. Dej sa odohráva aj na Kysuciach. V kníhkupectvách je už dostupná, prinášame úryvok z nej.

Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou nazývaný aj Kysucká Sixtínska kaplnka oslávi v tomto roku 50. výročie svojej posviacky.

Rok 1928 bol v Československu výnimočný. Celý sa niesol v znamení osláv významného jubilea. Spoločnosť si pripomenula významné výročie – 10 rokov existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Po skončení prvej svetovej vojny vstúpili Kysuce do novej éry. Nový štát a jeho demokratický režim vytvoril dovtedy nebývalé možnosti pre rozvoj mnohých predtým potlačovaných sfér spoločenského života.

Keď sa povie liečenie bylinkami, tak si väčšina z nás predstaví bylinkový čaj, v lepšom prípade tinktúru alebo bylinkovú masť. Do repertoára bylinkára patria aj mnohé iné praktiky. Jedným z nich je vydymovanie.

Okrem občianskych slobôd priniesol rok 1918 a s ním spojený vznik Československa obyvateľom Kysúc i nebývalý rozvoj kultúrneho a národného života.

Neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou prevádzky jednotlivých lesných železníc na území Slovenska boli ich zamestnanci.

V priebehu histórie navštívilo Kysuce viacero významných osobností slovenských, ako i svetových dejín, pôsobiacich v rôznorodých oblastiach.

Opevnenia sa na území okresu Kysucké Nové Mesto stavali ešte pred druhou svetovou vojnou.

Prečítajte si 2. časť príspevku Alojza Kontrika o drotároch z obce Zákopčie.

Výstavba lesnej železnice sa uskutočnila podľa plánov a stala sa súčasťou rázu okolitej krajiny Bystrickej doliny.

Pred pár týždňami sme otvorili tému Dušičiek bez plastu. Do diskusie sa zapojilo veľa ľudí. K častým negatívnym reakciám patrilo, že okrem plastu nie je čo kúpiť, alebo že u nás živé kvety rýchlo zmrznú.

Rád by som sa venoval Zákazníckemu centru Stredoslovenskej energetiky, a .s. v našom okresnom meste Čadca.

Žilinský kraj a Kysuce majú potenciál a priestor pre zlepšenie kvality života. Je dôležité, aby dobrý smer rozvoja bol zachovaný. O to sa budú musieť zasadiť poslanci krajského zastupiteľstva.

Blíži sa nám krásno – smutný sviatok Pamiatka zosnulých, kedy v mysliach zaletíme ku našim blízkym, ktorí už odišli.

Riaditeľka Marta Sláviková píše o oblasti zámeru práce RRA Kysuce a jej histórii.

V záverečnej časti seriálu o poľných prácach píše Mgr. Pavol Markech aj o nezanedbateľnej úlohe žien pri žatve či dožinkovom venci.

V 2. časti príspevku opisuje etnológ Mgr. Pavol Markech začiatky poľného hospodárenia a archaické zvyky v čase žatvy.

Etnológ Mgr. Pavol Markech píše o vývoji a zložitosti pestovania obilia na Kysuciach.

Kriminalita sa v minulosti pochopiteľne nevyhýbala ani Kysuciam.

S narodením dieťaťa sa ešte v prvej polovici 20. storočia viazalo mnoho úkonov a povier.

Od medu, úľov, vosku až po medovinu. Odolali by ste kaši poliatej sladkým medom s čerstvo natrhaným lesným ovocím? Veru, už naši predkovia vedeli, čo je chutné a zdravé!

Významné historické udalosti a zlomy sa niekedy v dejinách spájajú s rôznymi nevšednými úkazmi. Ich svedkovia im nezriedka pripisujú symbolický význam.

Muž, ktorý svojho času pre mestečko Čadca urobil veľa. Viete kto bol Peter Ráth?

Historik Marián Liščák pripravil zaujímavý príspevok o tejto soche.

Mirka Murčová so svojou partiou nedávno vycestovali do ďalekého Peru. Prečítajte si tretiu časť cestopisu, z tejto pre nás exotickej krajiny.

Stavebné práce na fortifikácii finišovali najmä od prvých mesiacov roku 1945, keď Červená armáda začala v zrýchlenom tempe postupovať z východného Slovenska smerom na západ.

Súčasťou každodenného života obyvateľov Kysúc sa v závere druhej svetovej vojny stali i rozsiahle opevňovacie práce realizované v niektorých častiach regiónu.

Mirka Murčová so svojou partiou nedávno vycestovali do ďalekého Peru. Prečítajte si druhú časť cestopisu, z tejto pre nás exotickej krajiny.

Mirka Murčová so svojou partiou nedávno vycestovali do ďalekého Peru. Prečítajte si pútavý cestopis z tejto pre nás exotickej krajiny.

Dnes si priblížime ďalší zaujímavý stavebný objekt, ktorý sa nachádza na území Novej Bystrice a jeho význam nám doteraz nebol známy.

Územie Bystrickej doliny bolo tak ako dnes aj v minulosti výrazne zamerané na lesné hospodárstvo.

V roku 1872 vznikol slúžnovský okres Kysucké Nové Mesto.

O pestovavní v Novej Bystrici píše historik Marián Liščák.

Socha sa  nachádza pred dnešným kostolom sv. Jána Krstiteľa. Prečítajte si, kto bol Ján Nepomucký.

2. časť príspevku Mária Janíka o Kysučanoch, ktorí zostali pochovaní v sovietskej zemi.

Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti.

„Ukáž Slovákovi zástavu, prevedieš ho na kraj sveta,“ písalo sa v zborníku Katolícke Slovensko z roku 1933 v súvislosti s pútnickými aktivitami Slovákov.

Kysuce sú horský región, ktorý v dejinách skrýva zaujímavé osudy ľudí, žijúcich v zložitých podmienkach.

Medzi zlomovými udalosťami jesene roku 1918 a nasledujúcich mesiacov, zohráva výnimočnú rolu tzv. Kysucká garda.

Malebné Kysuce sú krásne a rôznorodé. Aj keď sa mnoho vianočných zvykov šírilo celým Slovenskom, niektoré sa viazali výhradne k nim.

Tento týždeň vyšla Jánovi Podmanickému nová kniha. Je to jeho štvrtý knižný počin a môžem povedať, že knihu som prečítal „na jeden hlt“

Mário Janík píše o živote svätého Jána Nepomuckého.

Sviatok svätej Lucie sa na Kysuciach spájal s obchôdzkami maskovaných žien s postavou Lucie.

Príspevok Alojza Kontrika o drotároch z obce Zákopčie.

Menej známu kapitolu z dejín Kysucko-oravskej lesnej železnice opisuje historik Martin Turóci.

Historik Marián Liščák píše o období, kedy Čierne stálo na prahu modernej doby.

O Skalitom na prahu modernej doby píše historik Marián Liščák.

Náš čitateľ Juraj nám poslal postreh o tom, ako vodičom spôsobuje problémy zle viditeľný betónový rozdeľovač.

Pozrite si druhú časť nášho porovnania dávnej a súčasnej podoby budov v Čadci.

Čadca sa v priebehu rokov až neuveriteľne zmenila. Pozrite si zaujímavé zábery historických budov a ich dnešnú podobu.

Zbierací bylinkový kalendár sa značne spomalil. Ale bylinkár nemá prázdniny a už rozhodne nie v tom to jesennom čase.

Popri Čadci a Rosine bola Oščadnica významným správnym centrom panstva.

Obec Svrčinovec mala vždy vďaka svojej polohe strategický význam.

Prečítajte si príspevok o jedinečnosti kysuckej architektúry a krajinnom ráze regiónu.

V druhej časti opisuje historik Martin Turóci, ako postavenie Košicko-bohumínskej železnice ovplyvnilo rozvoj Kysúc.

Historik Martin Turóci o Košicko-bohumínskej železnici a jej prínose pre rozvoj Kysúc.

Jeseň, najpokojnejšia časť roka. Treba ísť na lúky a vychutnať si ten božský zázrak ticha prírody. Ale bylinkári majú stále na pilno.

Mário Janík pripravil príspevok o Kysučanoch, ktorí zostali pochovaní v sovietskej zemi.

Mince, ktoré sa našli v Hornom Vadičove patria k mimoriadne cenným pamiatkam regiónu.

Aké boli príčiny vysťahovalectva obyvateľov Kysúc do juhovýchodného Uhorska?

V auguste máme opäť možnosť si nazbierať bylinky. Marta Sláviková píše, o ktoré ide.

Vznik najstarších fotografií Čadce bol spojený so zámerom zdokumentovať výstavbu košicko-bohumínskej železnice.

V záverečnej časti seriálu o dejinách mäsiarstva na Kysuciach sa dozviete s akými radosťami či starosťami sa mäsiari stretávali.

Pravdepodobne najničivejšiu povodeň 20. storočia zažili Kysuce začiatkom augusta roku 1925.

Dnes je územie bývalej obce Harvelka súčasťou vodného diela Novej Bystrica a len málokoho by napadlo, akým „horúcim“ bolo pred takmer tristo rokmi.

Leto je už plnom prúde. O tom, aké bylinky si môžete nazbierať v júli na lúkach píše naša bylinkárka Marta Sláviková.

V ďalšom príspevku z nášho seriálu o histórii mäsiarstva sa dozviete Ako vyzeral každodenný život mäsiarskych majstrov a ich podniku.

Ktoré kroky boli potrebné k tomu, aby sa človek mohol stať mäsiarom? Prečítajte si tretiu časť nášho seriálu o histórii mäsiarstva v našom regióne.

V druhej časti histórie mäsiarstva si môžete prečítať o niekoľkých významných kysuckých mäsiaroch pôsobiacich v medzivojnovom období.

Aké boli začiatky mäsiarstva v našom regióne? Prečítajte si prvú časť seriálu, ktorý pripravil historik Martin Turóci.

Jún predstavuje najdôležitejší mesiac pre bylinkára. Prečítajte si, aké bylinky si môžete v tomto mesiaci nazbierať.

Alchemilka, jahodník, lopúch či materina dúška. Bylinkár už má v druhej polovici mája veľký výber.

Prečítajte si zaujímavosti o jednotlivých sochách, ktorých autormi sú Kuricovci.

Sochy Kuricovcov ste už isto videli. Prečítajte si viac o tvorcoch týchto diel.

Ako prebiehali posledné boje, ktoré definitívne ukončili vojnu v regióne Kysúc? Prečítajte si príspevok Martina Turóciho.

V príspevku sa dozviete, ako prebiehali boje v Starej Bystrici v posledných mesiacoch 2. svetovej vojny.

Martin Turóci o tragédii, ktorá sa zapísala do dejín nášho regiónu.

Fusekov dom v KNM má bohatú históriu. Prečítajte si príspevok Danky Majerčíkovej.

O oslobodení Skalitého, Čierneho, Svrčinovca a ďalších obciach západných Kysúc píše historik Martin Turóci.

Máj je nielen lásky čas, ale aj čas zberu množstva liečivých rastlín. O bylinkách, ktoré si teraz môžete nazbierať píše Marta Sláviková.

Historik Martin Turóci opisuje priebeh oslobodenia Kysúc a ťažké boje o Bystrickú dolinu.

Ako sa starať o smrekový les a predísť lykožrútovej kalamite? Prečítajte si názor Ing. Pavla Šutého.

Na prelome 19. a 20. storočia bola Čadca významným strediskom obchodu s drevom.

Pozrime sa na históriu elektrifikácie Čadce a okolia. Článok pripravil Ing. arch. Radoslav Stráňava.

Už sa to rozbehlo skoro na plno. Príroda sa už viditeľne prebudila a prebudil sa aj kysucký bylinkár.

Koscelisko v katastri obce Radoľa je mimoriadne zaujímavým miestom. Prečítajte si, prečo je významné z hľadiska poznávania našej histórie.

Tomás Adamčík opisuje situáciu v Čadci a na Kysuciach v 1. tretine 20. storočia.

Príchod jari prinesie aj na Kysuce nielen oteplenie, ale aj dlhšie dni. Práve dĺžka denného svetla je rozhodujúca pre klíčenie a pučanie rastliniek.

Dom v ktorom zrejme býval MUDr. Hálek dnes už nestojí. Prečítajte si o osude nielen domu, ale aj o pôsobení tohto lekára na Kysuciach.

Historik Marián Liščák o Zborove na prelome 18. a 19. storočia.

Histórii nášho regiónu sa venujeme veľmi často. Občas sa ale nájde niečo, čo doslova vyrazí dych. Kysuckí bádatelia zaznamenali obrovský objav, ktorý môže prepísať históriu.

Pre naštartovanie nášho tela na jarné slnečné mesiace môžeme skúsiť pitie bylinkových detoxikačných čajov.

V marci môžu bylinkári začať so zberom v prírode.

Pri nedávnej rekonštrukcii meštianskeho domu dostala nový šat aj soška Panny Márie.

Prečítajte si históriu meštianskeho domu a priebeh rekonštrukcie.

Viac bolo popísané, ako vyriešené. Xénia Šurhaňáková píše o dlhodobom probléme Čadce, ktorým je vizuálny smog.

O dejinách Zákopčia na prelome 18. a 19. storočia píše historik Marián Liščák.

Historik Marián Liščák o obci, ktorá aj v minulosti patrila medzi tie s najvyšším počtom obyvateľov.

O pltníctve na Kysuciach píše historik Marián Liščák.

O zbojníkoch a ich vplyve na život na Kysuciach píše historik Marián Liščák.

Ako prebiehali verbovačky v kysuckých dedinách? Prečítajte si zaujímavý príspevok historika Mariána Liščáka.

Dom č. 13 je ukážkou správnej historickej rekonštrukcie.

Objekt, ktorý si aspoň čiastočne zachoval svoj historický vzhľad architektonickú hodnotu.

Históriu veže, ktorá sa týčila na vrchu Javorina približuje Marián Liščák.

Chátrajúca kaplnka sa dočkala záchrany. Prečítajte si príbeh kaplnky v Novej Bystrici.

Hotel Reich, dnešná Tatra Inn, má zachovaný svoj historický charakter.

Budova, ktorá je dnes takmer na nepoznanie. O Hirschovom dome píše historik Martin Turóci.

Dnes je hotel Klappholz známy ako reštaurácia Beskyd. Martin Turóci približuje jeho históriu.

Ťažba dreva bola jedným z najstrategickejších odvetví v Bystrickej doline. Viac v článku historika Mariána Liščáka.

O významných osobách, miestach a udalostiach v Krásne na konci 18. a prvej polovici 19. storočia.

Kto dnes nečítal aspoň jeden článok o Covide, tak dnes nečítal.

Viete, kde sa v Čadci nachádzala synagóga? V článku od Martina Turóciho sa dozviete jej príbeh.

Zaujímavý a honosný čadčiansky dom. O osude Madayovho domu píše historik Martin Turóci.

Ako sa mlynárske remeslo dostalo do Bystrickej doliny? Marián Liščák píše o histórii tohto remesla.

Svojim majestátnym vzhľadom dominoval čadčianskemu centru. Prečítajte si o Lackovom dome.

Fara, ktorá zohrávala dôležitú úlohu počas revolučných rokov 1848 – 1849. Martin Turóci približuje ďalšiu významnú budovu v histórii Čadce.

Historická budova, ktorú už nikdy neuvidíme. Martin Turóci píše o hostinci Brauner.

Chcete spoznať históriu významných budov v Čadci? Historik Martin Turóci pripravil seriál, ktorý dokumentuje osudy viacerých čadčianskych stavieb.

Testovanie sme zvládli, bolo počuť mnoho vďaky od zdravotníkov po hasičov, policajtov... Patrí sa ale poďakovať ešte jedným - pánom starostom.

Od myšlienky o výstavbe po nešťastný záver. Mgr. Martin Turóci, PhD. približuje históriu Palárikovho domu.

"Určite bude každý Čadčan rád, keď sa s týmto problémom v Čadci konečne vysporiadame." Autorský príspevok Vlada Malíka o budúcnosti Palárikovho domu.

Dušana Šinalová píše o histórii významného závodu na Kysuciach.

Mestečko Čadca žilo v prvej polovici 19. storočia vlastným kolobehom života. Marián Liščák píše o zaujímavej etape v histórii mesta.

Záverečná časť seriálu opisuje odkaz a význam valašskej kolonizácie.

O nezodpovedných vodičoch a každodenných situáciách na kysuckých križovatkách.

O remesle, ktoré patrí medzi najstaršie zaznamenané profesie.

Viete, kto boli portáši a akú zohrávali rolu? Prečítajte si ďalšiu časť seriálu, tentokrát o portášstve.

V Bystrickej doline žila židovská komunita viac ako dvesto rokov. Obec si chce uctiť aj ich pamiatku, pred niekoľkými rokmi pripravili projekt na obnovu židovského cintorína.

Viete, že v Klubine bola skláreň a v Starej Bystrici sa vyrábala železná ruda? Článok o neobyčajnom podnikateľskom duchu Jozefa Windischgrätza, aj jeho menej slávnom konci

Ďalšia časť ozrejmuje, aký hospodársky prínos mala valašská kolonizácia pre skúmaný región.

Pozitívne zmeny v roku 1968 prerušil vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Prečítajte si článok od Mgr. Martina Turóciho, PhD. ktorý popisuje túto dobu.

Tretia časť približuje valašské vojvodstvá a valašských vojvodov.

Názvom Jablunkovské šance označujme unikátny pevnostný komplex vybudovaný v minulosti na obranu Jablunkovského priesmyku.

Druhá časť ozrejmuje valašské právo a prvé obce, ktoré boli na ňom založené.

Na železničnej trati Košicko-bohumínskej železnice medzi stanicami Čadca a Mosty u Jablunkova došlo k železničnej lúpeži 31. januára 1914.

V prvej časti o histórii valachov na Kysuciach sa dozviete o ich príchode.

Nad súčasným kostlíkom sa nachádzala kamenná stavba.

Pivo patrí k najstarším známym nápojom ľudstva. Pilo sa už v starovekej Mezopotámii. Aj Kysuce majú svoju pivovarnícku tradíciu

Na križovatke dnešnej Palárikovej a Hornej ulice bola za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie busta cisára Františka Jozefa I.

Dejiny strojárskeho podniku Tatra Čadca. Autorom článku je historik Mgr. Martin Turóci, PhD.

RRA Kysuce i ostatné regionálne rozvojové agentúry ponúkajú skúsenosti a spätnú väzbu.

Komentár Martina Jendrišáka

Fejtón Marty Slávikovej

Fejtón Marty Slávikovej

Prečítajte si článok Mariána Liščáka o životoch sirôt na Kysuciach na konci feudalizmu.