Písalo sa 16. storočie a divoké hrebene Kysúc nepoznali hranice obcí, ako ich poznáme dnes.
Prechádzky stratenou Čadcou pokračujú. Spoznajte spoločne s Lukášom Kubiatkom ďalšie zaujímavé pohľady do minulosti, ktoré nadchnú nielen obyvateľov mesta Čadca.
Pred 122 rokmi, dňa 16. augusta 1904 zasiahol Kysucké Nové Mesto veľký požiar, ktorý navždy zmenil jeho tvár.
Druhá polovica 19. storočia priniesla do celej spoločnosti modernizáciu. Postupne sa začala zvyšovať aj gramotnosť obyvateľstva. Šírenie správ o dianí v regiónoch sa tak mohlo postupne rozvinúť aj v tlačovej podobe.
Kysuce v 18. storočí boli drsným krajom plným chudoby. Uprostred neho však žil rod, ktorý bohatol rýchlejšie než samotné panstvo.
Zdalo by sa, že motoristický šport na Kysuciach bol a je okrajovou záležitosťou. Motoristický šport má na Kysuciach dlhú a bohatú históriu.
Písal sa 17. máj 1719. Kysuce a Oravu vtedy nespájali len hory, ale aj temné chodníčky mužov, ktorí sa rozhodli vziať spravodlivosť a bohatstvo do vlastných rúk.
Dňa deviateho júla roku Pána 1904 konal sa v mestečku Čadca trh. Rínok, dnešné Námestie Slobody, bol v onen deň preplnený stánkami a vravou.
Písalo sa 17. storočie a husté lesy na pomedzí Kysúc a Poľska patrili zbojníkom.
Písal sa rok 1835 a nad zablatenými cestami kysuckej obce Horelica sa vznášal ťažký prach a beznádej. Kedysi prosperujúca dedina ukrytá v hlbokých lesoch zažívala najtemnejšie obdobie.
V centre obce Raková, na mieste, kde stál starý drevený kostol, môžeme dnes obdivovať Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý je zapísaný v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Jedna tragická udalosť prispela k vzniku dvoch nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Kým jedna pamiatka je pomerne známa, tá druhá už menej.
Kríž s korpusom na podstavci (tiež zaužívaný názov prícestný kríž) z roku 1911 dali zhotoviť Štefan Brandys a Jozef Králik. Kríž je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1967 a pozostáva z piatich pamiatkových objektov; podstavec, socha Panny Márie, reliéf č. 1, reliéf č. 2 a kríž s korpusom.
Zvonica v obci Lodno pochádza zo začiatku 19. storočia. Jedná sa o kamenno - murovanú ľudovú stavbu, strechu má pokrytú šindľom. Zvon bol odliaty v roku 1805.