Koncom 18. storočia vzniklo v Uhorsku jedinečné dielo, ktorého autorom bol András Vályi.
Písal sa rok 1866 a Európa sa zmietala v prusko-rakúskej vojne. Kým na obrovských bojiskách v Čechách hynuli tisíce vojakov, v drsných horských lesoch severozápadných Kysúc sa schyľovalo k udalosti, ktorá mala obrovský historický dosah.
Prechádzky stratenou Čadcou pokračujú. Spoznajte spoločne s Lukášom Kubiatkom ďalšie zaujímavé pohľady do minulosti, ktoré nadchnú nielen obyvateľov mesta Čadca.
Pútavý článok od historika Mariána Liščáka o udalostiach z obdobia okolo roku 1680 na Kysuciach.
Viete si predstaviť, že v júli a auguste padá sneh a mrzne? Presne to zažili naši predkovia v roku 1816. Nikto z nich netušil, že za touto klimatickou anomáliou stojí výbuch sopky Tambora na druhom konci sveta.
Areál kostola sv. Bartolomeja v Čadci je najstarším areálom mesta. Kostol samotný vznikol v roku 1734, pričom je možné, že areál okolo neho je ešte starší.
Vráťme sa teraz naspäť v čase do začiatku 18. storočia, do 21. mája roku 1718, obdobia kedy sa miestnymi horami túlali nielen zbojníci, ale vtedajšiu spoločnosť znepokojovali aj iné nadprirodzené javy, ktoré si ľudia vykladali ako bosoráctvo.
Obecný notár Starej Bystrice si ju foneticky zapísal na papierik a vložil do účtovnej knihy v roku 1846. Tam ju zabudol a tak sa nám touto náhodou zachovala dodnes.
Písal sa rok 1844 a v Krásne nad Kysucou sa ľudia báli vyvesiť bielizeň na dvor. Dôvodom neboli zbojníci z hôr, ale jedna miestna žena – Jana Babišová.
Pútavý článok od historika Mariána Liščáka o udalostiach z obdobia okolo roku 1680 na Kysuciach.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže.
Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí v časti obce s názvom „Majer.“ S výstavbou kostola sa začalo v roku 1791, dokončený i vysvätený zároveň bol v roku 1801. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky uvádza dobu vzniku kostola od roku 1790 do 1798.
Pri kostole Nanebovzatia Panny Márie v Turzovke stojí viac než jedno storočie nenápadná žena vytesaná z chladného kameňa.
Pamätník patrí medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky a v príslušnom registri je vedený pod názvom „Pomník padlým v 1. svetovej vojne“.1