Druhá polovica 19. storočia priniesla do celej spoločnosti modernizáciu. Postupne sa začala zvyšovať aj gramotnosť obyvateľstva. Šírenie správ o dianí v regiónoch sa tak mohlo postupne rozvinúť aj v tlačovej podobe.
Kysuce v 18. storočí boli drsným krajom plným chudoby. Uprostred neho však žil rod, ktorý bohatol rýchlejšie než samotné panstvo.
Zdalo by sa, že motoristický šport na Kysuciach bol a je okrajovou záležitosťou. Motoristický šport má na Kysuciach dlhú a bohatú históriu.
Písal sa 17. máj 1719. Kysuce a Oravu vtedy nespájali len hory, ale aj temné chodníčky mužov, ktorí sa rozhodli vziať spravodlivosť a bohatstvo do vlastných rúk.
Dňa deviateho júla roku Pána 1904 konal sa v mestečku Čadca trh. Rínok, dnešné Námestie Slobody, bol v onen deň preplnený stánkami a vravou.
Písalo sa 17. storočie a husté lesy na pomedzí Kysúc a Poľska patrili zbojníkom.
Písal sa rok 1835 a nad zablatenými cestami kysuckej obce Horelica sa vznášal ťažký prach a beznádej. Kedysi prosperujúca dedina ukrytá v hlbokých lesoch zažívala najtemnejšie obdobie.
Koncom 18. storočia vzniklo v Uhorsku jedinečné dielo, ktorého autorom bol András Vályi.
Písal sa rok 1866 a Európa sa zmietala v prusko-rakúskej vojne. Kým na obrovských bojiskách v Čechách hynuli tisíce vojakov, v drsných horských lesoch severozápadných Kysúc sa schyľovalo k udalosti, ktorá mala obrovský historický dosah.
Prechádzky stratenou Čadcou pokračujú. Spoznajte spoločne s Lukášom Kubiatkom ďalšie zaujímavé pohľady do minulosti, ktoré nadchnú nielen obyvateľov mesta Čadca.
Kaštieľ Oščadnica dal postaviť gróf Valentin Ballestrem (Valentin von Ballestrem) v rokoch 1910 - 1913. Neoklasicistický, dvojpodlažný objekt slúžil ako letné poľovnícke sídlo.
Čo si predstavujte pod slovným spojením nehnuteľná národná kultúrna pamiatka? Veľký nehnuteľný objekt? Mohol by to byť kostol, drevenica, prípadne socha? A čo by ste povedali na nástennú maľbu v kostole ... nie jednu, rovno dve! Na Kysuciach ich máme vďaka talentu slovenského maliara Jozefa Hanulu. Poďme ich spoločne spoznať ...
Kríž s korpusom na podstavci (tiež zaužívaný názov prícestný kríž) z roku 1911 dali zhotoviť Štefan Brandys a Jozef Králik. Kríž je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1967 a pozostáva z piatich pamiatkových objektov; podstavec, socha Panny Márie, reliéf č. 1, reliéf č. 2 a kríž s korpusom.
Slovensko naše, krásna krajina, ktorá ponúka neopakovateľné nádhery prírody i históriou poznačené miesta, malebné stavby, predovšetkým na vysokých bralách týčiace sa hrady a v nížinách učupené zámky a kaštiele. Mnoho ľudí však netuší, že tieto a mnohé ďalšie objekty sú našimi národnými kultúrnymi pamiatkami.
