András Vályi a jeho pohľad na Kysuce na sklonku 18. storočia

Obsahuje systematické opisy všetkých stolíc, miest, dedín, panstiev, prírodných zdrojov a hospodárskych charakteristík vtedajšieho Uhorska (medzi nimi aj regiónu Kysúc). Vályiho popisy kysuckých dedín a miest predstavujú dôležitý historický prameň, ktorý súčasníkom poskytuje nahliadnutie do sociálnych a ekonomických pomerov sídiel na konci 18. storočia.

Každá obec a mesto je stručne, ale informatívne charakterizovaná z hľadiska svojej polohy, pôdnych a všeobecných prírodných pomerov. Objavujú sa tu aj informácie o vierovyznaní obyvateľov, ich príslušnosti k panstvu ako i údaje o hospodárskom potenciáli konkrétnej lokality. Vályiho zápisy tvoria cenný prameň pre výskum dejín Kysúc, pričom v dnešnej dobe ponúkajú aj podnety pre identitu a kultúrnu pamäť regiónu.

Detail mapy mestečka Čadca v období vzniku Vályiho diela (Zdroj: www.staremapy.sk)

V nasledujúcej časti článku sa pozrieme na konkrétne obce, ako ich Vályi zaznamenal, a čo nám o ich minulosti napovedajú jeho hodnotenia. Kým sa však dostaneme k jeho poznámke o lokalitách naprieč Kysucami, najskôr si predstavme samotného autora.

András Vályi (*30.11.1764 v Miškolci, + 2.12.1801 v Pešti) bol uhorský geograf, pedagóg a štatistik. Štúdia absolvoval v Miškolci a Levoči. Bol polyglotom, pričom v mladosti sa naučil viacero európskych jazykov. Učil v Levoči a neskôr v Košiciach. Po smrti Jozefa II. bol ako protestant prepustený. Neskôr konvertoval na katolicizmus. V roku 1791 bol vymenovaný za profesora maďarčiny na Peštianskej univerzite, kde pracoval až do svojej smrti. Stal sa významným predovšetkým svojim štatisticko‐geografickým dielom nazvaným Opis Uhorska (Magyarországnak leírása) v ktorom opisoval lokality naprieč Uhorskom.

Na titulnom liste svojho diela sám uvádza „Opis Uhorska v ktorom sú podľa abecedného poriadku uvedené všetky stolice, mestá, dediny, osady, panstvá, manufaktúry, huty, hámre, minerálne a liečivé vody, kúpele, významnejšie vrchy, jaskyne, rieky, jazerá, ostrovy, lesy, ich poloha, zemepáni, zemepisné údaje, historické poznámky a rozličné vlastnosti produkcie.“

Jeho trojzväzkové dielo sa tak stalo sondou a zdrojom cenných informácií o pomeroch v monarchii na sklonku 18. storočia. Toto dielo vychádzalo v rozmedzí rokov 1796 (prvý zväzok – písmená A až F) až 1799 (druhý – písmená G až O a tretí zväzok – písmená P až Z). Bolo vydané knižne v Budíne tlačou Kráľovskej univerzity. Na rozdiel od starších autorov, akým bol napríklad Matej Bel, Vályi prináša svoj pohľad prakticky orientovaného zemepisca a štatistika.

Jeho texty tak nie sú len opisné, ale predstavujú aj pokus o socioekonomickú typológiu vidieckych sídiel. Ústredným motívom a myšlienkou stojacou za vznikom diela bol citát rímskeho filozofa, mnícha a encyklopedistu Cassiodora: „Je hanbou byť cudzincom vo vlasti.“ Preto, aby sme neboli cudzinci vo vlasti, začítajme sa spoločne do opisu vybraných sídel na Kysuciach z pohľadu Andrása Vályiho.

Olešná (Berekfalu) „Oležná (Olesna), slovenská obec v Trenčianskej stolici. Jej zemepánom je knieža Eszterházy. Obyvatelia sú katolíci. Leží v susedstve Turzovky, ktorej je filiálkou, pri potoku/mieste zvanom Kis Útsza. Chotár má chudobnejšiu pôdu, nachádzajú sa tam pasienky a lesy.“

Čadca „(Csacza) (Csacza, Czaczka) – početná obec v Trenčianskej stolici. Zemepánom je knieža Eszterházy. Jej obyvatelia sú katolíckeho vierovyznania. Nachádza sa jeden a pol míle od Nového Mesta, pri hlavnej ceste vedúcej do Poľska a Sliezska. V obci sa nachádza aj pošta. Chotár má priemernú kvalitu, sú v ňom oba druhy lesa (ihličnatý aj listnatý), ktorý má celkom dobré odbytište – obvykle sa zváža po rieke Váh, najmä pri záplavách potoka Kis Útza. Obec patrí do druhej triedy.“

Čierne „Cserne – slovenská dedina v Trenčianskej stolici, nachádzajúca sa na okraji Poľska. Jej zemepánom je knieža Eszterházy. Obyvatelia sú katolíckeho vierovyznania. Leží neďaleko Skalitého, ktorého je filiálkou, a od Nového Mesta (Újhely) je vzdialená približne 2 a 1/4 míle. Chotár má priemernú kvalitu.“

Dlhá nad Kysucou „Slovenská dedina v Trenčianskej stolici, jej obyvatelia sú katolíci. Leží štvrť míle od Dlhého Poľa. Chotár je pomerne úrodný.“

Zákopčie „ZAKOPCZE. Zakopesje Zakopčie – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je knieža Eszterházy. Jej obyvatelia sú katolíci. Nachádza sa 6 míľ od Nového Mesta (Újhely). Chotár je hornatý, pôda chudobná.“

Dunajov „Dunajov – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Jej zemepánom je gróf Szúnyog. Obyvatelia sú katolíci. Leží v susedstve Ochodnice, ktorej je filiálkou, pri Kis Útze (pozn. myslí sa tým rieka Kysuca) – tento tok sa nachádza približne jednu míľu od Nového Mesta (Újhely) v rámci Budatínskeho panstva. Pre chudobnú kvalitu pôdy v chotári je zaradená do tretej triedy“

Zborov nad Bystricou „slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je knieža Eszterházy. Nachádza sa v susedstve Krásna, ktorej je filiálkou. Pôda v chotári je chudobná.“

Svrčinovec „slovenská dedina v Trenčianskej stolici, pri hraniciach so Sliezskom. Má 1617 katolíckych a 8 židovských obyvateľov. Zemepánom je knieža Eszterházy.“

Podvysoká „Podvysoká – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Jej zemepánom je knieža Eszterházy. Obyvatelia sú katolíckeho aj iného vierovyznania. Nachádza sa neďaleko Zákopčia, ku ktorému patrí ako filiálka. Pôda v chotári je chudobná, bez iných významnejších prírodných zdrojov. Obec je zaradená do štvrtej triedy.“

Vysoká nad Kysucou „Viszoka – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Jej zemepánom je knieža Eszterházy. Obyvatelia sú katolíckeho vierovyznania. Leží 1 a 3/4 míle od Nového Mesta (Újhely). Je v nej výber tridsiatku (daňového poplatku z tovarov). Pôda je chudobná, no má pasienky aj lesy.“

Krásno nad Kysucou „Krásna (alebo Krasznó) – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Jej obyvatelia sú katolíci.

Klubina „Klubina – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Jej obyvatelia sú katolíci. Nachádza sa v susedstve Starej Bystrice (Ó Besztercze), ktorej je filiálkou. V chotári sa nachádzajú lesy, pasienky a sú tam aj možnosti zárobku, no pôda je chudobnejšia.“

Horelica „Horenice – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Jej zemepánom je Jeho milosť gróf Eszterházy. Obyvatelia sú katolíckeho vierovyznania. Leží pol míle od Púchova a je filiálkou farnosti v Čadci. Má aj kompu (riečny prevoz) a hospodárske budovy patriace zemepánovi. Jej pôda je úrodná, má pastviny, lúky i lesy.“

Stará Bystrica „Stará Bystrica – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Jej zemepánom je pán Spinola. Obyvatelia sú katolíci. Leží smerom k hraniciam Poľska, jeden a pol míle od Nového Mesta (Újhely). Chotár má strednú úrodnosť, ak sa usilovne obrába. Svojimi vlastnosťami sa podobá na Klubinu. Obec je zaradená do druhej triedy.“

Oščadnica „Oščadnica – v Trenčianskej stolici. Kedysi tu bolo množstvo zlodejov. Sťažoval sa na to aj Matej Bel, že keď tadiaľto cestoval v roku 1704, pre ich výčiny pocítil nemálo strachu.“

Radôstka „slovenská dedina v Trenčianskej stolici, patriaca pod Strečnianske panstvo. Jej obyvatelia sú prevažne katolíckeho vierovyznania. Nachádza sa neďaleko Starej Bystrice, ktorej je filiálkou. Kvôli chudobnej pôde je zaradená do tretej triedy, hoci iné jej zdroje sú celkom slušné.“

Staškov „Staškov – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je knieža Eszterházy. Jej obyvatelia sú katolíci. Leží neďaleko Rakovej a Zákopčia, ku ktorému patrí ako filiálka. Pôda v chotári je chudobná, ale obec má pasienky aj lesy.“

Výsek z mapy prvého vojenského mapovania zachytávajúci Rakovú, Čadcu, Oščadnicu a ich okolie v období, kedy vzniklo aj Vályiho dielo (Zdroj: www.hungaricana.hu)

Skalité „Skalité – slovenská dedina v Tren­čianskej stolici. Jej zemepánom je knieža Eszter­házy. Obyvatelia sú rôzneho vierovyznania. Nachádza sa 2 míle od Nového Mesta (Újhely). Pôda v chotári je chudobná.“

Raková „Raková – slovenská dedina v Tren­čianskej stolici. Jej zemepánom je knieža Eszter­házy. Obyvatelia sú katolíci. Leží neďaleko Čadce, pri rieke Kysuca. V chotári sa nachádzajú pa­sienky a lesy, no vzhľadom na chudobnú pôdu je zaradená do tretej triedy.“

Turzovka „Turzovka – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je knieža Eszterházy. Obyvatelia sú katolíckeho vierovyznania. Leží pri rieke Kysuca, neďaleko Podvysokej. Chotár sa na­chádza vo vyššie položených oblastiach, pôda je chudobná, ale obec má pasienky, lesy a jej obživa spočíva aj v ťažbe a spracovaní rašeliny.“

Nová Bystrica „Nová Bystrica – slovenská de­dina v Trenčianskej stolici. Jej obyvatelia sú ka­tolíci. Nachádza sa v susedstve predtým spomí­nanej obce (pravdepodobne Starej Bystrice). Pôda v chotári má podobnú kvalitu ako v predchádza­júcej obci a dedina je zaradená do druhej triedy.“

Dolný a Horný Vadičov „Dolný a Horný Va­dičov – slovenské dediny v Trenčianskej stolici. Ich zemepánmi sú viacerí šľachtici. Dolný Vadičov je filiálkou Horného. Chotáre majú priemernú kvalitu, nachádzajú sa v nich pasienky, lesy a obyvatelia majú aj možnosti zárobku.“

Povina „Povina – slovenská dedina v Tren­čianskej stolici. Zemepánom je gróf Szúnyog. Obyvatelia sú katolíci. Nachádza sa v susedstve Kysuckého Nového Mesta (Kisucza Újhely), ku ktorému patrí ako filiálka. Chotár má podobné vlastnosti ako chotár Lieskovca a obec je zara­dená do druhej triedy.“

Snežnica „Snežnica – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je gróf Pongrácz. Obyvatelia sú katolíci. Nachádza sa 3/4 míle od Nového Mesta (Újhely). Chotár je miestami po­merne úrodný.“

Rudinka „Rudinka, Veľká a Malá Rudina a Rudinská – tri slovenské dediny v Trenčianskej sto­lici. Ich zemepánom je gróf Szúnyog. Obyvatelia sú prevažne katolíci, no nachádzajú sa aj prísluš­níci iných vierovyznaní. Ležia neďaleko Kysuc­kého Nového Mesta, ku ktorému patria ako filiálky. Pôda v ich chotároch je stredne úrodná a majetkové pomery obcí sú celkom priaznivé.“

Budatínska Lehota „Budatínska Lehota, de­dina v Trenčianskej stolici, patrí pod budatínske panstvo. Obyvatelia sú katolíckeho vierovyzna­nia. Leží asi trištvrte míle od Budatína a jej cho­tár je podobný Budatínskemu.“

Nesluša „Nesluša – slovenská dedina v Tren­čianskej stolici. Jej zemepánom je gróf Szúnyog. Obyvatelia sú katolíci. Nachádza sa pol míle od Nového Mesta (Kisucza Újhely – dnešné Kysucké Nové Mesto). Väčšia časť jej chotára je chudob­nejšej kvality.“

Ochodnica „Ochodnica – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je knieža Eszterházy. Obyvatelia sú katolíckeho vierovyz­nania. Nachádza sa v susedstve Nového Mesta (Kisucza Újhely – dnešné Kysucké Nové Mesto). Pôda v chotári má strednú úrodnosť, obec má aj lesy a pasienky.“

Oškerda „Oškerda, slovenská dedina v Tren­čianskej stolici. Hlavným zemepánom je gróf Windisgrácz. Obyvatelia sú katolíckeho vierovyzna­nia. Leží blízko obce Brodno, ktorej je filiálkou. Chotár má strednú kvalitu.“

Lopušné Pažite „Lopušná – slovenská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je gróf Szú­nyog. Obyvatelia sú katolíci. Nachádza sa neďa­leko Kysuckého Nového Mesta (Kisucza Újhely) a je jeho filiálkou. Chotár má podobné vlastnosti ako chotár materskej obce.“

Radoľa „Radoľa – slovenská dedina v Tren­čianskej stolici. Jej zemepánom je gróf Szúnyog. Obyvatelia sú katolíci. Nachádza sa neďaleko Ky­suckého Nového Mesta, ku ktorému patrí ako fi­liálka. V chotári sa nachádzajú pasienky a lesy. Vzhľadom na strednú kvalitu pôdy je obec zara­dená do druhej triedy.“

Kysucký Lieskovec „Morvai Lieskovec – slo­venská dedina v Trenčianskej stolici. Zemepánom je gróf Königsegg. Obyvatelia sú katolíci. Nachá­dza sa v susedstve Kysuckého Nového Mesta, ku ktorému patrí ako filiálka. Má dobré pasienky, blízkosť trhu je výhodou, no pôda má len strednú úrodnosť.“

Opisy Andrása Vályiho kysuckých obcí z konca 18. storočia nám dnes poskytujú jedinečný pohľad na región v období pred veľkými spolo­čenskými zmenami 19. storočia. Zároveň priná­šajú svedectvo o formovaní charakteristickej identite Kysúc – regiónu hornatých polí, pasien­kov a silného katolíckeho obyvateľstva. Aj po viac než dvoch storočiach sú jeho zápisy cenným sve­dectvom o minulosti, ktorá sa odráža v dnešnej krajine i kultúre regiónu.

Mgr. Vladimír Homola

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>