Stojí tam viac než jedno storočie. Pomník so sochou v Turzovke

Pri pohľade do smútiacich očí tejto ženy zrazu pocit chladu opadne a človek cíti jej myšlienky, jej pocity a smútok. Odetá v jednoduchom šate, hlavu má sklonenú, zahalenú rúškom smútku. V pravej ruke drží kyticu, ľavou rukou sa jemne dotýka osudov detí matiek. Matiek, ktorým nezostalo nič, len skromný kvietok v rukách a smútok nad nenahraditeľnou a večnou stratou.

Pamiatkovo chránený objekt

„Pomník so sochou“ patrí do súboru nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky a v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok je vedený pod zaužívaným názvom „Pomník padlým a nezvestným občanom“, unifikovaný názov kultúrnej pamiatky znie „Pomník so sochou“.¹

Na rozdiel od rovnako pamiatkovo chráneného pomníka padlým v obci Skalité pozostáva „Pomník so sochou“ v Turzovke z troch pamiatkových objektov¹, medzi ktoré patria: podstavec s reliéfom (reliéf padlého vojaka)1, kríž s korpusom (socha Krista na kríži)1 a socha (socha smútiacej ženy).¹

Reliéf sa nachádza v hornej časti podstavca, nad pamätnou tabuľou s menoslovom padlých občanov z obdobia 1. svetovej vojny a zobrazuje anjela s krídlami, ktorý jednou rukou podopiera hlavu vojaka. Druhú ruku má anjel vztýčenú, akoby ňou ukazoval na posmrtný život. Tvár vojaka navodzuje dojem, že sa jedná o vážne zraneného, prípadne mŕtveho človeka. V spodnej časti podstavca je umiestnená kamenná nádoba na spôsob kvetináča pre umiestnenie kvetinovej výzdoby.

Kamenný kríž a kamenná strieška nad ním sú zhotovené mimoriadne detailne. Autorovi diela sa podarilo dokonale stvárniť štruktúru dreva a šindľa na strieške. Pozoruhodné sú aj tri kamenné kliny, ktoré majú symbolicky fixovať kríž s korpusom v podstavci. Každý klin nesie stopy po imaginárnom zatĺkaní ťažkým kladivom. Človek by si myslel, že sú ozaj z dreva. Korpus – telo ukrižovaného Ježiša Krista stvárnil autor pomníka tradične. Nad hlavou Ukrižovaného umiestnil kamennú tabuľku obsahujúcu iniciály IN RI (z latinčiny „Iesus Nazarenus, Rex Iudaeorum“ – „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov).

Socha v životnej veľkosti, respektíve postava smútiacej ženy umiestnená na ľavej strane objektu má zrejme oblečené dve vrstvy odevu. Dlhé šaty, pod krkom zakončené čipkou a na šatách jednoduchý plášť, ktorý zahaľuje celú postavu ženy. Sklonenú hlava má zahalenú šatkou, na bosých nohách obuté skromné sandále. V pravej ruke drží malú kyticu, ľavou rukou sa jemne dotýka pomníka v miestach s pamätnou tabuľou obsahujúcou menoslov padlých.  

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky uvádza, že objekt vznikol v roku 1925 v umeleckom slohu secesia neskorá.¹ Publikácia „Turzovka krížom – krážom“ posúva vznik objektu do roku 1923, kedy bol pri kostole postavený pamätník venovaný padlým v prvej svetovej vojne.² S rokom zhotovenia 1923 sa stotožňuje aj Spolkový hlásnik z roku 2018. V Spolkovom hlásniku sa ďalej uvádza, že autorom pomníka bol významný moravský sochár a kamenársky majster Vladimír Semerák³, pochádzajúci z Olomouca, pričom dielo zhotovil za odmenu 14 000 Kčs.⁴ V tom čase pôsobil ako farár v Turzovke Karol Točík.⁴ Majster Vladimír Semerák zhotovil napríklad sochy sv. Cyrila a Metoda situované pred kostolom vo Veľkom Rovnom.⁴ Jeden zdroj uvádza, že pomník bol postavený v roku 1922.⁴

Objekt vyhlásili na nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963.⁵

Objekt prvotne venovaný padlým v 1. svetovej vojne

Podľa dostupných zdrojov „Pomník so sochou“ pred kostolom v Turzovke vznikol v priebehu rokov 1922 – 1925. Niet teda pochýb, že ho Turzovčania prvotne venovali svojim padlým občanom v 1. svetovej vojne.

Červená výseč znázorňuje "Pomník so sochou" spred roku 1938, zdroj: „Magnificat anima mea Dominum“. 6Jeden z najstarších záberov aspoň na časť pomníka nachádzame v publikácii historika Mgr. Drahomíra Veličku, PhD. „Magnificat anima mea Dominum“. Fotografia pochádza spred roku 1938⁶ a zobrazuje pomník s jednou pamätnou tabuľou s čierneho kameňa a menoslovom padlých z obdobia 1. svetovej vojny. V tomto prevedení bola kultúrna pamiatka prvotne zhotovená.

Zrejme v období po roku 1938 bol na pravú stranu kultúrnej pamiatky sekundárne primurovaný podklad pre osadenie druhej pamätnej tabule z čierneho kameňa s menoslovom nezvestných vojakov z obdobia 1. svetovej vojny. Túto druhú pamätnú tabuľu chránila pred poveternostnými vplyvmi jednoduchá strieška. Nebol to jediný zásah do integrity kultúrnej pamiatky, i keď v danom období sa ešte nejednalo o pamiatkovo chránený objekt. Pred „Pomník so sochou“ prirobili nízky kamenný múrik s pôdorysom obdĺžnika, po ktorého obvode osadili zhruba metrový kovový plot. Oplotený priestor slúžil k výsadbe kvetín a vymedzoval priestor pred objektom.

Tento stav zachytáva pohľadnica zhruba z obdobia po roku 1938.⁷ Vidíme na nej primurovaný podklad (prílepok) pre umiestnenie druhej pamätnej tabule, striešku nad tabuľou, múrik a kovový plot pre objektom. Z čierno-bielej pohľadnice (fotografie) je zrejmé, že tieto „prístavby“ k objektu nepatria. Pod druhou pamätnou tabuľou vidíme na zemi sivú kalužu, ktorá vznikla pri dostavbe z použitého materiálu, pripadá do úvahy cementová malta alebo vápenný náter.

"Pomník so sochou" zhruba z obdobia po roku 1938. Kolorovaná verzia pôvodnej pohľadnice vznikla za pomoci umelej inteligencie, zdroj: súkromná zbierka "Kysuckou krajinou" ⁷

Padlí a nezvestní v 1. svetovej vojne

Zhrňme si to. Prvotne „Pomník so sochou“ obsahoval iba jednu pamätnú tabuľu z čierneho kameňa, ktorá na objekte pretrvala dodnes a sú na nej uvedené abecedne nezoradené mená 130 padlých z obdobia 1. svetovej vojny v troch stĺpcoch.

Zostavovateľ publikácie „Turzovka krížom – krážom“ (str. 83 – 85)², pán Ivan Gajdičiar, uvádza pri niektorých menách padlých rok narodenia, rok úmrtia, respektíve rok, kedy vojak padol, a kde padol. Väčšina padla pri Haliči na východnom fronte, ale aj v Taliansku, Česku, Albánsku a Rakúsku.² V zozname nižšie nájdete mesiac a rok úmrtia.² Mená sa snažím uvádzať, tak ako sú vytesané na pamätnej tabuli.

1. stĺpec

Slezák Vend. (zom.: august 1914), Nekoranec Ján (zom.: marec 1917), Strkáč Karol, Marec Filip (zom.: marec 1917), Hranec Ján, Chromik Tom. (zom.: december 1914), Marejka Adam (zom.: september 1914), Kapusňak Fr. (zom.: júl 1915), Stanik Jakub (zom.: marec 1915), Polaček Tešinak Dom. (zom.: marec 1915), Mucha Jakub (zom.: máj 1917), Sopčak Ondrej, Michalisko Jak. (zom.: február 1915), Kubiš Martin, Nekoranec Duro, Nekoranec Duro, Adamčik Marek, Kolesar Jakub, Žatkulák Štef., Petrik Urban (zom.: september 1915), Valčuha Matej (zom.: jún 1917), Korček Marek, Haranta Gejzo, Čeh Jozef (zom.: máj 1915), Škorik Ignac (zom.: marec 1915), Jendrisek Fil. (zom.: jún 1915), Rovnanik Balt., Korduliak Peter, Mroček Jozef, Suran Ježik Jak., Majtán Ignác (zom.: september 1916), Kocur Peter (zom.: august 1916), Janošik Ján, Krasula Matúš (zom.: september 1917), Štefanak Rudo (zom.: júl 1915), Dorociák Duro, Kotek Martin, Comorek Vinco (zom.: marec 1918), Klišik Jozef (zom.: február 1916), Kupčik Pavel (zom.: január 1918), Mudrák Vinco, Rátkay Pavel, Krkoška Capulik Ján.

2. stĺpec

Bebčák Matej (september zom.: 1916), Bohačik Duro (zom.: jún 1918), Slezák Štefan (zom.: apríl 1916), Dembicky Moritz (zom.: september 1916), Korček Jozef, Krištofik Ján (zom.: máj 1915), Korduliak Peter, Stanik Tomáš, Vašut Jakub (zom.: október 1917), Gajdoš Ján (zom.: október 1915), Michalisko Štef. (zom.: máj 1916), Dorociák Duro, Čizmik (Gizmik ?) Ján (zom.: júl 1915), Korduliak Ján (zom.: máj 1917), Stuchlik Blažek (zom.: september 1916), Dorociák Pavel (zom.: september 1917), Jaroš Jakub, Polka Pavel (zom.: september 1916), Cisarik Ondrej (zom.: november 1914), Kobolka Ján (zom.: december 1914), Škerko Jozef, Stanik Čamik Imrich, Mlkvik Jakub, Cisarik Valient (zom.: december 1917), Kakoš Florián, Sadlek Georg, Štefanák Matej (zom.: august 1916), Vnuk Flóriš (zom.: október 1915), Kotek Ignác (zom.: marec 1916), Korduliak Peter, Šamaj Jozef, Lukeš Štefan, Fuček Fero, Michalisko Franc, Polka Ján, Stanik Peter (zom.: júl 1917), Voštinák Fero (zom.: júl 1916), Bebčák Ján, Kotek Martin (zom.: december 1915), Zahradniček Ján, Baránek Ján, Bobek Gašper, Durkáč Fero (zom.: december 1917), Smieško Peter.

3. stĺpec

Mucha Pavel, Zábavik Štefan, Korduliak Peter, Plešivčák Duro, Pozlatka Ján, Petrik Štefan (zom.: jún 1918), Bombala Peter (zom.: september 1916), Čizmik Jozef (zom.: jún 1918), Madaj Fero, Marejka Ján (zom.: júl 1915), Dedič Pavel (zom.: marec 1917), Boháč Jakub, Štibor Duro, Bongilaj Karol (zom.: júl 1915), Glasel Vilhelm (zom.: august 1915), Pavlik Kudlik Ján, Stanik Tomáš (zom.: august 1917), Rudinsky Jerglik Jak., Buchtik Štefan, Bielko Anton, Baláž Ján, Suran Viktor (zom.: jún 1918), Kavalek Štefan, Ševčik Fero, Fojtik Ignác, Zajác Filip, Čerňák Pavel, Jaroš Peter, Marejka Ondrej, Pantok Ján, Lovás Ferd., Chrobák Filip, Klus Ondrej, Marejka Fero, Bobek Štefan, Pozlatka Ján (zom.: október 1918), Blažek Jakub, Comorek Jakub, Ferenčák Pavel, Palica Fero, Tomčala Alojz, Chrobák Pavel, Opial Michal.

 

V podobnom duchu sa pamätalo aj na nezvestným vojakov z obdobia 1. svetovej vojny. Nezvestní vojaci mali pamätnú tabuľu z čierneho kameňa osadenú už na spomínanom primurovanom podklade na pravej strane objektu. Menoslov bol taktiež radený do troch stĺpcov, nad ním bol vytesaný nápis „Nezvestní vojaci“. Ďalší text nie je z dobových záberov jasne čitateľný.

Druhá pamätná tabuľa z bieleho kameňa. Autor: Ladislav Barabás, zdroj: webová stránka vets.cz.8Druhá tabuľa z čierneho kameňa s nezvestnými vojakmi bola neskôr vymenená za tabuľu z bieleho kameňa. Rozmiestnenie a obsah textu zostal zrejme nezmenený. V roku 2012 zachytil tento stav prostredníctvom fotografie pán Ladislav Barabás, fotografia je dostupná na webovej stránke vets.cz.⁸

Vďaka tejto fotografii presne vieme, že pamätná tabuľa z bieleho kameňa obsahovala text „Nezvestní vojaci“, pod ktorým nasledoval ďalší text „z farnosti turzovskej na vojne 1914 – 18 zahynuti“. Pokračoval abecedne nezoradený menoslov v troch odstavcoch. Každý stĺpec uvádzal 46 mien. Aby sa 138 nezvestných vojakov zmestilo na pamätnú tabuľu, boli takmer všetky krstné mená uvádzané v skrátenej forme. Fotografia pána Ladislava Barabása má nejakých 14 rokov a v čase vytvorenia už boli niektoré mená nezvestných vojakov z obdobia 1. svetovej vojny ťažšie čitateľné. Naviac sa zdá, že diakritika pri väčšine mien absentuje. Preto prepis mien môže obsahovať chyby.

1. stĺpec

Odkorek Frant., Ševčík Jur., Ševčík Pav., Mravec Štef., Purek Ján, Slezák Joz., Trlik Filip, Marčiš Ján ml., Marčiš Ján st., Marčiš Jur., Krištofík Jur., Palúch Ján, Torčík Rovňaník Pa., Stolárik Mat., Opial Jur., Jančik Štef., Jenojanek Joz., Zazvorek Andr., Škulavík Andr., Klučka Ján, Čuboň Ján., Dlhopolček Ant., Okapal Pav., Koniar Pet., Polaček Tešinák Pa., Majerčák Pav., Tomčala Ján, Mucha Štef., Halagačka Ad., Stopka Pav., Kubačka Andr., Baják Pav., Dubač Ján., Zelienka Pav., Grondel Pav., Galka Ján, Čuboň Ján, Čuboň Pav., Čuboň Šim., Bebčák Joz., Michalisko Ad., Smieško Joz., Kapusňák Vinc., Jakubík Joz., Sabela Ján, Černek Ján.

2. stĺpec

Chribík Ad., Kolesár Jak., Jurík Ján, Soviar Ján, Sučík Štef., Turčák Ján, Srníček Mich., Hrtús Jur., Plaskura Tom., Tkáčik Luk., Cisárik Mat., Jašík Ján, Škorník Pav., Bojda Pav., Stolárik Joz., Dlhopolček Šte., Ježík Frant., Škerko Štef., Jakubík Mat., Jaroš Vinc., Klišík Andr., Majtán Mat., Rudinský Jur., Malík Pav., Plaskura Mat., Fuček Val., Jenojanek Joz., Jakubík Joz., Svitek Štef., Korduliak Ján, Rodzenák Joz., Chudej Frant., Žilka Pav., Škulavík Joz., Gulaš Meth., Dubač Ján, Jurík Matlák Štef., Stolárik Joz., Stopka Frant., Ježík Štef., Mikolaj Pav., Milak Jur., Klučík Jur., Vlček Štef., Kolesár Ján, Nekoranec Mat.

3. stĺpec

Nekoranec Joz., Ficek Jak., Bielko Gašp., Skorka Frant., Straka Frant., Krupka Ján, Voštinák Ad., Sadlek Urban, Kubiš Mat. (zom.: jún 1915), Černík mat., Škerko Joz., Grcek Gašp., Jurík Ján, Kolesár Izidor, Jaroš Kar., Šuran Joz. Jak., Sujak Štef., Matovčák Blaž., Jakubík Ján, Staník Ján, Staník Andr., Staník Ad., Marec Ján, Janešík Ninik Ján, Polka Pav., Korduliak Dom., Dorociak Ján, Škorík Ig., Staník Tom., Krištofík Mat., Kocúr Iz., Staník Jindr., Ježík Štef., Dedič Jak., Plaskura Mat., Spilak Frant., Koniar Vinc., Koniar Pet., Kotek Andr., Sabela Pet., Holčík Tomášik Fr., Tkáčik Luk., Brezina Andr.

Tu opäť dávam do pozornosti publikáciu „Turzovka krížom – krážom“ (str. 85 – 86)², kde pán Ivan Gajdičiar, uvádza pri niektorých vyššie uvedených menách nezvestných vojakov rok narodenia, rok kedy vojak padol – bol vyhlásený za nezvestného. Strana 86 – 87² je venovaná 46 padlým z obdobia 1. svetovej vojny, ktorí sa uvádzajú v turzovskej matrike, „takzvanej smrtnej knihe“. Tieto mená by sme márne hľadali na „Pomníku so sochou“.²

Aby toho nebolo málo, pán Ivan Gajdičiar nás oboznamuje s „knihami zomretých 71. pešieho (drotárskeho) pluku. Knihy obsahujú mená ďalších padlých a nezvestných Turzovčanov, i tých, ktorí zomreli v poľných lazaretoch a nemocniciach po celom Rakúsko – Uhorsku (str. 88).2 Ich celkový počet je 52 prevažne nezvestných vojakov.²

Turzovčania rukovali najmä do 71. pešieho pluku v Trenčíne, ktorý bol nazývaný aj drotársky. Prvá svetová vojna si vyžiadala približne 500 obetí z radov obyvateľov Turzovky. Ďalší sa stali nezvestnými, mnohí sa vrátili zmrzačení a postihnutí do konca svojho života.⁹ Dôležité je uviesť i fakt, že Turzovka v tomto období predstavovala ešte „veľkú Turzovku“, do ktorej náruče patrili v súčasnosti už samostatné obce Klokočov, Korňa a Dlhá nad Kysucou.

Obec Korňa dňa 11. novembra 2023 odhalila pamätník, ktorý má byť spomienkou na obete, občanov Korne, ktorí padli počas 1. a 2. svetovej vojny. O zostavenie zoznamu sa zaslúžil pán Ladislav Paštrnák, ktorý pátral vo vojenskom archíve a zo zoznamu obetí mesta Turzovka určil rodákov, respektíve padlých obce Korňa. Príspevok o tomto objekte nájdete na www.kysuckoukrajinou.sk

Podpis Hlinkovej gardy

V priebehu roku 1939 bol do hmoty podstavca „Pomníka so sochou“ na pravej strane, priamo nad pamätnú tabuľu s menoslovom nezvestných vojakov z obdobia 1. svetovej vojny, zasekaný priestor pre osadenie malej tabule z bieleho kameňa. Tabuľa okrem iného obsahovala meno Štefan Bielčik – Čuboň.² Zjavne sa jednalo o prvého Turzovčana, ktorý padol v 2. svetovej vojne.¹⁰ Vojak padol pri obrane Duklianskeho priesmyku v septembri 1939.² V publikácii „Turzovka krížom – krážom“ od pána Ivana Gajdičiara sa nachádza fotografia z aktu odhaľovania pamätnej tabule padlému slobodníkovi Štefanovi Bielčikovi – Čuboňovi.¹¹ Z dobovej fotografie je zrejmé, že malú pamätnú tabuľu odhaľovali príslušníci Hlinkovej gardy.

Pozornému oku neunikne fakt, že počas aktu odhaľovania malej tabule z bieleho kameňa (asi v roku 1939) bola na objekte osadená pamätná tabuľa s menami nezvestných vojakov z obdobia 1. svetovej vojny. V danom období sa ešte jednalo o pamätnú tabuľu zhotovenú z čierneho kameňa, neskôr vymenenú za tabuľu z bieleho kameňa, ktorá bola už zmienená vyššie.

Akt odhaľovania pamätnej tabule padlému slobodníkovi Štefanovi Bielčikovi – Čuboňovi príslušníkmi Hlinkovej gardy. Zdroj: "Turzovka krížom - krážom".11

Domovské právo Hlinkovej gardy v Turzovke?

„Bol som po tieto dni v Turzovke, kde moju pozornosť upútal tiež pomník padým (padlým – chyba v dobovom texte) hrdinom z prvej a druhej svetovej vojny. Turzovka ním splatila aspoň malý dlh tým, čo položili svoje životy za národ. No, bol som veľmi prekvapený, že aj Hlinkova garda má na tomto pamätníku svoje miesto. Medziinými je tam totiž aj meno istého gardistu s textom, že padol v r. 1939 za slobodu slovenského národa. Čo je horšie, za tým je podpísaný autor, ktorý dal tento text vyryť. A čo myslíte, kto je tým autorom? Podpísaný je takto: Na stráž! HG.“¹²

Citovaný text vyšiel dňa 26. júla 1947 v novinách „Pravda – ústredný orgán Komunistickej strany –Slovenska“ v rubrike „Poznámky našich čitateľov“. Autor príspevku sa podpísal iba iniciálami svojho mena a miestom trvalého pobytu (?) „J. R., Žilina“.

To, že vo vtedajšej obci pôsobila Hlinkova garda uvádza aj webové sídlo mesta Turzovka.⁹

Či bol padlý vojak Štefan Bielčik – Čuboň príslušníkom Hlinkovej gardy alebo bolo iba jeho meno využité za účelom propagácie mi nie je známe. Tak či onak, okolo roku 1950 bola táto malá tabuľa odstránená.¹⁰

Po malej pamätnej tabuli z bieleho kameňa zostal v súčasnosti v podstavci už iba výrazný zásek.

Pamätná tabuľa padlým z obdobia 2. svetovej vojny

Pozornosť bola venovaná aj pamiatke padlým z obdobia 2. svetovej vojny z Turzovky. Tí mali po skončení vojny² osadenú samotnú pamätnú tabuľu z bieleho kameňa na zadnej strane „Pomníka so sochou“. V tomto období zrejme došlo i k výmene pôvodnej pamätnej tabule nezvestným vojakom z obdobia 1. svetovej vojny. Pripomínam, že táto pamätná tabuľa bola umiestnená na pravej časti podstavca, pôvodne zhotovená z čierneho kameňa. Prečo sa pristúpilo k výmene z „čiernej“ na „bielu“ pamätnú tabuľu mi nie je zrejmé.

Ako vyzerala pamätná tabuľa venovaná padlým z obdobia 2. svetovej vojny vieme taktiež vďaka fotografii pána Ladislava Barabása z roku 2012.⁸ Na vrchnej časti bieleho kameňa bol vytesaný kríž a pod ním vavrínový veniec. Nasledoval text „Pamiatke padlým 1939 – vo válke – 1945 z našej farnosti“.

Pamätná tabuľa z bieleho kameňa venovaná padlým z obdobia 2. svetovej vojny. Autor: Ladislav Barabás, zdroj: webová stránka vets.cz.8Menoslov obsahoval celkovo 45 padlých zoradených v dvoch stĺpcoch. Posledné tri mená boli zoradené v troch stĺpcoch. Abecedne zoradený zoznam padlých obsahoval i tri mená žien. Čagalová Veronika, Staňová Anna a Tuhovčáková Anna.

Z radov mužov sa jednalo o nasledovných padlých. Boháčik Pavol, Bielčik – Čuboň Pavol, Cudrák Jozef, Dorociak Ján, Ďurina Rudolf, Furdan Ondrej, Ferenčak Ján, Gacik Jozef, Holena Pavol, Holka Anton, Holka František, Hruška Pavol, Hochfelder Jozef, Ježik Peter, Jendrisek Vincent, Jantošik Anton, Janošec Štefan, Kantorik Jozef, Komoraš Anton, Kaňkovsky Štefan, Klus Adam, Marec Filip, Krajiček Pavol, Kubačka Ondrej, Kyčerka Štefan, Mudrik Ondrej, Palúch Ondrej, Plaskura Pavol, Prikryl Alfred, Šmira Jozef, Stanik Ján, Stanik Vincent, Šteiniger – Bojda Ján, Šteiniger Jozef, Strkáč Ľudovít, Strkáč Ján, Stolárik František, Tuhovčak Jozef, Valašek Ľudovít, Visinský František, Zabavik Jozef a Macho Ján.

Zázrak príkladnej obnovy

Väčšinou sa nestretávame s príkladnou obnovou nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v rámci Slovenska, nieto ešte na Kysuciach. I objekty pamiatkovo nechránené s prívlastkom „tradičné“ by si zaslúžili citlivú obnovu. A chybu by sme márne hľadali v radoch pamiatkarov.

Ak už venujeme pozornosť obnove sú to predovšetkým väčšie objekty, areály, hrady, kaštiele a podobne. Tie menšie stavby nás akosi nezaujímajú, patria tu sochy, pomníky, pamätníky i kaplnky.

Preto si dovolím tvrdiť, že v Turzovke sa udial zázrak príkladnej obnovy na pamiatkovo chránenom „Pomníku so sochou“.

Za informácie týkajúce sa tejto časti životnej púte objektu vďačím Mgr. Štefanovi Kompánekovi, DBA, ktorý pôsobil v Turzovke vo funkcii mestského poslanca.

Obnovy sa zhostilo mesto a farnosť v Turzovke. V novembri 2016 prijal Krajský pamiatkový úrad Žilina žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere na reštaurovanie nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky.

V jednej časti rozhodnutia pamiatkového úradu sa spomína, že súčasťou kultúrnej pamiatky je hrob bez náhrobnej platne s kamennou obrubou, na ktorej je osadené kovové oplotenie. Tento prvok som spomínal v úvode príspevku. Zaujala ma možná prítomnosť hrobového miesta priamo pred „Pomníkom so sochou“. Avšak v rámci komunikácie s pánom dekanom z Turzovky a s historikom Mgr. Drahomírom Veličkom, PhD., sme dospeli k záveru, že oplotený priestor pred objektom bol „iba“ akýmsi symbolickým hrobom, venovaný všetkým padlým.

Krajský pamiatkový úrad Žilina v rozhodnutí konštatoval, že kamenná hmota objektu je vplyvom poveternostných podmienok poškodená a reštaurátorský zásah odporúčal.

V predmetnej veci obnovy bolo nevyhnutné, aby sa reštaurovania pamiatky ujal reštaurátor so špecializáciou.

Neľahkej úlohy sa zhostil reštaurátor Mgr. art. Peter Gregvorek, predmetom zmluvy o dielo bolo „Reštaurovanie Pomníka padlým v 1. svetovej vojne v Turzovke“. Návrh na reštaurovanie vypracoval Mgr. art. Peter Gregvorek v roku 2018. Celková suma obnovy predstavovala 13 500 €, práce sa mali začať podľa zmluvy dňa 27. septembra 2018 a skončiť dňa 15. decembra 2018. Opätovná inštalácia kultúrnej pamiatky na pôvodnom mieste bola odhadovaná v priebehu mesiaca máj 2019.

Zo sumy 13 500 € sa sumu vo výške 5 000 € sa podarilo mestu Turzovka získať vďaka peňažnému daru Nadácie Slovenskej sporiteľne. Projekt mal názov „Pomník Turzovčanov padlých na bojiskách vo vojnových časoch“. Aby mohlo mesto žiadať o finančný príspevok, muselo si od farnosti prenajať za symbolické 1 € „Pomník so sochou“. Doba nájmu je stanovená na obdobie od 01. decembra 2018 do 01. januára 2028.

Dňa 08. júna 2019 vykonal Krajský pamiatkový úrad Žilina obhliadku reštaurovanej kultúrnej pamiatky „Pomníka so sochou“. Pamiatkový úrad schválil opätovné neosadenie dvoch mramorových tabúľ. Jednalo sa pamätné tabule z bieleho kameňa, konkrétne nezvestní vojaci v 1. svetovej vojne a padlí vojaci v 2. svetovej vojne. Podľa pamiatkového úradu boli tieto sekundárne umiestnené pamätné tabule neodborne osadené na pamiatkovo chránený objekt. Navyše ich v danom období umiestnili na hrubú vrstvu cementovej malty, pričom došlo k závažnému osekaniu časti pôvodného podstavca kultúrnej pamiatky.

Absencia spomínaných dvoch pamätných vyvolala prirodzene u niektorých obyvateľov Turzovky nespokojnosť. V tomto smere sa obrátili na svojho vtedajšieho poslanca Mgr. Štefana Kompáneka, DBA, aby zistil prečo pamätné tabule neboli umiestnené na reštaurovanú kultúrnu pamiatku, a kde sa nachádzajú.

Chápem obyvateľov Turzovky. I ja by som sa pýtal, keby na pamätnej tabuli bol uvedený môj starý, prípadne prastarý otec. Je to prirodzené. Avšak cieľom obnovy kultúrnej pamiatky bolo docieliť jej pôvodný vzhľad a odstrániť všetky prvky, ktoré rokmi objekt nadobudol. I keď za nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený až v roku 1963.⁵ Krajský pamiatkový úrad Žilina vo svojej odpovedi adresovanej Mgr. Štefanovi Kompánekovi, DBA uvádza, že umiestnenie akejkoľvek pamätnej tabule na zadnú stranu objektu považuje za nedôstojné. Obe pamätné tabule boli bezpečne odstránené a uložené na farskom úrade v Turzovke.

Ohľadom pamätných tabúľ som volal na Farský úrad Turzovka, kde mi pán dekan ochotne prezradil, že obe pamätné tabule majú stále v úschove a plánujú ich umiestniť na fasádu kostola v blízkosti pamätnej tabule, ktorá je venovaná Zdenke Schelingovej.

Čo sa dialo s kultúrnou pamiatkou počas reštaurovania?

Podľa fotografie z webovej stránky mesta Turzovka je zrejmé, že kultúrna pamiatky bola kompletne rozobraná. Zrejme v mesiaci júl 2019 prebiehalo liatie betónu do pripraveného debnenia za účelom vytvorenia základne pre následne inštalovanie všetkých prvkov – pamiatkových objektov, z ktorých kultúrna pamiatka pozostáva.¹³ V roku 2019 sa „Pomník so sochou“, nehnuteľná národná kultúrna pamiatka dočkala svojej obnovy.

V rámci reštaurovania bol "Pomník so sochou" kompletne rozobraný. Zdroj fotografie: Mesto Turzovka - Zjednodušená verzia stránok.13

Možno je dôležité uchovať si mená vo svojom srdci, časom budú vytesané i na pamätných tabuliach.

GPS lokality: 49.405924, 18.626358.

Rok vytvorenia fotoalbumu: marec 2026.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

 

Autor: Peter Kvasnica

 

Zdroj informácií:

1 www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp, dostupné na www.pamiatky.sk

2 GAJDIČIAR, I. 2010. Turzovka krížom – krážom. Turzovka: Spolok priateľov Turzovky, občianske združenie, 2010. 501 s. ISBN 978-80-970359-9-0.

3 Spolkový hlásnik, č. 32/14. august 2019. Ročník II., č. 8. Pripravil: Drahomír Velička. Dostupné na: sppt.sk

4 www.pammap.sk

5 www.turistika.cz

6 VELIČKA, D. 2009. Magnificat anima mea Dominum, 250 rokov kostola 1759 – 2009. Str.: 44. Turzovka: Rímskokatolícka Cirkev, Farnosť Turzovka, 2009. 67 s. ISBN 978-80-970169-2-0.

7 Súkromná zbierka pohľadníc "Kysuckou krajinou". Dostupné na www.kysuckoukrajinou.sk

8 Spolek pro vojenská pietní místa. Dostupné na odkaze www.vets.cz

9 Webové sídlo mesta Turzovka. Dostupné na www.turzovka.sk)

10 Za informácie ďakujem historikovi Mgr. Drahomírovi Veličkovi, PhD.

11 GAJDIČIAR, I. 2010. Turzovka krížom – krážom. Str.: 90. Turzovka: Spolok priateľov Turzovky, občianske združenie, 2010. 501 s. ISBN 978-80-970359-9-0.

12 Pravda – ústredný orgán Komunistickej strany Slovenska. Vydané 26. júla 1947, ročník 1947, č. 170, str.: 3. Dostupné na Arcanum.com.

13 Mesto Turzovka - Zjednodušená verzia stránok. Dostupné na www.turzovka.sk