Vráťme sa teraz naspäť v čase do začiatku 18. storočia, do 21. mája roku 1718, obdobia kedy sa miestnymi horami túlali nielen zbojníci, ale vtedajšiu spoločnosť znepokojovali aj iné nadprirodzené javy, ktoré si ľudia vykladali ako bosoráctvo.
Jeden takýto príbeh nám zachovali archívne dokumenty súdneho procesu s údajnou čarodejnicou Barborou Lysičanovou z obce Terchová, ktorá v tom čase patrila ešte k Tepličianskemu panstvu. Barbora bola v súdnom spore často označovaná aj ako Bystričanka, čo poukazuje na jej pôvod v Bystrickej doline. Bola manželkou Juraja Lysičana z Terchovej. Obvinili ju z toho, že vraj pohnutá diabolskými inštinktami vykonávala mágiu, škodlivé čary, zaklínadlá, zatratenia hodné preklínania, falošné žehnania, veštenie a iné povery, ktoré za spolupráce diabla zjavne a verejne páchala.
Touto svojou činnosťou tak podľa súdu kresťanov miatla a od uctievania pravého Boha zmenšovala, odvracala a pohoršovala. Aby sa takýto zlomyseľný zločin ďalej nešíril a ďalších zatratených podľa jej príkladu k páchaniu podobných vecí nestrhol, mala byť podľa zákona a mravu vtedajšieho Uhorska odsúdená na smrť. Súdny proces proti nej viedol prokurátor Imrich Nedecký. Prísediacimi boli Ondrej Nedecký, Alexander Nedecký, Ján Bardy, Ondrej Galy, Ján Čaplovič, Ondrej Ďurčány, Juraj Pavlovský, Daniel Ráky.
Poznáme teda obvinenie. Poďme sa pozrieť na výpovede samotných svedkov a popis skutkov, ktorými sa údajne takto prehrešila. Prvým svedkom bol 60 ročný Mikuláš Lysičan. Vypovedal, že vraj Anna Lysičanová v neprítomnosti Barbory vošla do jej záhrady a natrhala tam nejaké bylinky a vzala jej jednu sliepku. Keď to Barbora zistila tak vyslovila v zlosti proti nej takúto kliatbu: „Bodaj že ťa sto a tri čertov porazilo už si sa spravela.“ Ďalej svedok hovorí, že: „Mila Hana ako sto na sto čertov keby to mala urobiť to jest tu zeleninu potrhat. Odvtedy hneď upadla do choroby a pustla.“ Anna vraj na základe toho dva roky postupne chradla a tvrdila pritom, že to kvôli tomu prekliatiu od Barbory. Nakoniec aj zomrela.
Rovnako ten istý svedok povedal, že si pamätá ako Barbora pred dvanástimi rokmi prišla pod okná istého Martina Lysičana a v nejakej veci sa ho niečo vypytovala. On bol z jej otázok pohoršený a došlo zrejme k hádke. Martin vraj na to vzal poleno od pece a vybehol s ním vonku proti Bare a hodil ho po nej. Tá ho vraj zdvihla zo zeme a povedala: „Počkaj nebudeš ty viacej za mňu polenom hádzať. Prvé a posledné toto je tvoje hádzanie!“ po čom to poleno vraj do kotla priložila, čo svedok údajne osobne videl.
Martin vraj potom hneď upadol do choroby, z ktorej potom aj rýchlo zomrel. Treťou vecou, ktorú Mikuláš Lysičan proti Barbore vypovedal bolo, že pred kvetnou nedeľou daného roka sa dostal aj on sám s Barborou do konfliktu. Okrem toho vypovedal, že mnoho ľudí k Barbore chodievalo a rovnako ona k mnohým chodievala kvôli liečeniu ľudí i statku. Že tam chodil richtár aj iní ľudia, ktorí však vraj tieto svoje činy obanovali.
Ďalším svedkom bol Adam Lysičan, ktorý potvrdil svedectvo o tom ako Barbora obracala poleno, ktoré za ňou hodil Martin Lysičan ako aj, že k cudzím ľuďom liečiť chodievala. Ďalšou svedkyňou bola Anna Jelenčáková, vtedy 55 ročná. Tá tvrdila, že predtým ako Martin Lysičan hodil po Barbore Bystričanke to poleno bol zdravý chlap, avšak po tomto incidente, keď ona to poleno vzala domov a pohrozila sa mu, tak hneď ochorel a rýchlo aj zomrel. Podobne potvrdila, že Anna Lysičanová, kým nevošla do Barborinej záhrady bola zdravá, ale ako ju Barbora prekliala, tak ochorela dva roky sa trápila a nakoniec v takom trápení aj skonala. Ďalej potvrdila, že Barbora dosť ľudí liečila aj ich statok a že ľudia ju aj často vyhľadávali a chodievali k nej. Okrem iného aj o pomoc a radu. Barbora podľa nej do osík „pozapravovala“ nejaké čarodejnícke veci.
Ďalší 54 ročný svedok z Terchovej Matej Cingel potvrdil, že obaja Martin Lysičan aj Anna Lysičanová boli pred konfliktmi s Barborou zdraví a potom náhle ochoreli. 34 ročný Ján Cingel vypovedal, že vie o tom ako Barbora liečila ľudí, ale aj že dvoch ľudí zmárnila. V danom roku 1718 okrem toho, keď sa ovce zmiešali a ovčiar voľaktorý trúbil na kopci na ne, tak vraj vtedy Barbora Bystričanka sa proti tomu trúbeniu postavila a obidvoma rukami k sebe tento zvuk pritiahla.
To videl vraj neďaleko nej stojaci Martin Holúbek Rybár, ktorý vraj vie aj čo si pritom šomrala. Ďalší svedok Juraj Davidík, ktorý mal vtedy 27 rokov, tvrdil, že on priamo videl ako Barbora Bystričanka žaburiny sušila a rovnako, že niečo do jeho postele prstami nastrkala, ale nevie či to malo byť zlé alebo dobré, čo potom jeho žena zasypala. Bola to zrejme nejaká liečebná metóda.
Rovnako svedok vypovedal, že množstvo ľudí k Barbore chodilo kvôli liečeniu, ktorým tiež veci domov dávala a na takých čítavala (zisťovala neduhy, ktoré ich trápili). Potvrdil aj to, že Barbora do osík strapy vplietala, ktoré Pavol Korman vyťal a pred vtedajšieho vojvodu a richtára Terchovej predložil. Okrem toho vraj aj liala olovo, ktoré ju on sám liať videl. Nakoniec znova potvrdil, že liečila ľudí aj zvieratá.
Barbora tak bola evidentne ľudová liečiteľka, ktorú evidentne obvinili jej susedia pri nevydarenej liečbe ako príčinu úmrtia ich blízkych. Snažila sa zrejme pomáhať ľuďom či už bylinárstvom, ale azda i z dnešného pohľadu rôznymi bizarnými spôsobmi liečby, ktorým vtedajší dedinský svet rozumel a veril. Vo vtedajšej podozrievavej spoločnosti však vzbudzovala nechcenú pozornosť a podozrenie. Počas súdu vypovedala proti obvineniam vzneseným proti nej. Popol, ktorý vraj sypala po podlahe pod posteľou Anny Lysičanovej bol kvôli snahe zabezpečiť jej pokojný spánok. Vraj jej nechcela nijak ublížiť. Údajné krvavé maslo, ktoré vraj bolo u nej videné a označené jedným svedkom, vraj bolo spôsobené niečím iným, čo v tom hrnci predtým bolo. A okrem toho priznala, že raz zmiešala vodu s olovom.
Podľa súdu vraj miešala pre ľudí rozličné nápoje, vykonávala čary a zaklínania. Spomína sa kropenie dobytka vodou, ktorou sa vraj zvieratá mali nakaziť. Sypanie popola popod posteľ bolo v očiach sudcov v súlade s pravidlami magického umenia vykonané s úmyslom usmrtenia. V druhom prípade spálením dreva a vyhrážaním sa vraj taktiež vykonala diabolské umenie.
V ponímaní sudcov bola vďaka týmto činom vrahyňou a takúto dvojnásobnú vraždu spôsobila s umením a pomocou démona. Okrem toho podľa nich vykonávala mnohé iné čarodejnícke a magické skutky, za čo všetko ju súd označil za čarodejnicu.
Podľa rozsudku sa vraj Barbora k uvedeným činom priznala, vrátane údajnej dvojnásobnej vraždy. Nakoniec bola odsúdená k ďalšiemu mučeniu za účelom zistenia komplicov. Následne sa malo pristúpiť k samotnej poprave sťatím a až potom upálením na hranici. Týmto sa skončil príbeh Barbory, liečiteľky, ktorá nanešťastie žila v pohnutej dobe, kedy obvinenie z bosoráctva mávalo často takýto tragický koniec.
Zdroj pramenných informácií: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD., Kysucké múzeum
Foto: ilustračné ChatGPT
