Noviny v minulosti - Považský list ako zdroj zásadných informácií o histórii Kysúc (1. časť)

Aj v Trenčianskej stolici začalo začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia vychádzať periodikum, ktoré informovalo obyvateľstvo o dianí na území Trenčianskej stolice, ale prinášalo aj rôzne správy celokrajinského či zahraničného významu. Jeho názov bol Vágvölgyi Lap (Považský list) a články v ňom boli prevažne v maďarčine a nemčine. Jeho zakladateľom bol mladý a dravý regionálny politik Gabriel Baroš. Prvé číslo vyšlo 20. októbra 1873. Veľmi dôležitým pri jeho vydávaní bol aj tlačiar Xaver Škarnicel, ktorý dlhé roky zabezpečoval kontinuitu a zázemie pre tieto noviny. Okrem Baroša boli redaktormi tohto periodika aj Pavol Zalaj, Anton Maláš, či Alexander Ferenc.

Tieto noviny nám vďaka svojej faktografickej presnosti zachytených udalostí posúvajú niektoré vžité a nejasné predstavy o počiatkoch niektorých dôležitých medzníkoch kultúrneho či spoločenského života. Môžeme vďaka nim aj napriek nánosom dobového zmýšľania preniknúť do života v danom období.

Dozvedáme sa tak viac o rozvoji kultúrnych a spoločenských základov, z ktorých čerpali ich nasledovníci v prvej polovici dvadsiateho storočia. Ľudia v regióne sa začali významnejšie zaujímať o kultúru.

Napríklad roku 1874 (12. apríla) bolo zorganizované v Kysuckom Novom Meste predstavenie ochotníckeho divadla, kde sa predalo 115 vstupeniek. Zisk s predstavenia bol venovaný vdovám a sirotám v okrese. Organizáciu zabezpečil Justín Hustóci.

V tom istom roku v mesiaci máj sú zaujímavé správy o počasí z daného roka. Máj bol vraj vtedy veľmi nevľúdny. Slnko takmer nebolo vidieť a viali často studené vetry. Práve 17. a 18. mája napadlo údajne toľko snehu, že krajina vyzerala akoby bola polovica decembra. V okrese Čadca vraj padal sneh výdatne ešte aj 20. mája, z čoho boli ľudia už zúfalí, keďže nemohli využívať pastviny a krmivo zo zimy sa im už minulo. Navyše v obci Raková v tom istom čase prepukol údajne dobytčí mor.

Začiatkom januára roku 1874 vstúpil neznámy prispievateľ z týchto novín do nejakej drevenice v obci Raková, kde sa mu údajne naskytol devastujúci pohľad. Našiel tam ležať chorú, bledú ženu a vedľa nej ležalo maličké trojročné bezmocné dieťatko. Jej mažel zomrel iba pár mesiacov predtým na choleru a žena už nebola schopná niekoľko dní ani žobrať, keďže jej od podvýživy pustili nohy. Tento človek tak požiadal o pomoc priamo slúžneho v Čadci, ktorý údajne okamžite pomohol múkou, soľou, masťou aj drevom a ženu s dieťaťom vzal pod svoju ochranu. Dieťatko si vzal k sebe údajne nejaký ľudomil, ktorý ho zveril do ženskej opatery.

Titulá strana periodika Považský list (Zdroj: Štátny archív v Nitre)

Začiatkom roka 1874 prerokovávala Trenčianska stolica výber mýta na mýtnej závore v oblasti Turzovka – Barania – Semeteš. Údajne túto trasu zaťažoval pomerne veľký dlh, tak podžupan navrhoval spoplatnenie na oboch závorách, čo by umožnilo dlh splatiť. Proti tomuto však protestovali obyvatelia Turzovky, ktorí uvádzali, že furmanstvo a predovšetkým zvoz dreva bolo v tom čase pre nich hlavným zdrojom obživy a takéto platobné zaťaženie by bolo pre nich likvidačné. Župa sa snažila ich požiadavke vyhovieť tým, že nariadila spoplatniť len priemyselný a obchodný tovar, zatiaľ čo sporné drevo z tohto nariadenia vypustila.

V roku 1874 čadčiansky slúžnovský úrad trápili túlavé psy, ktoré neustále napádali dobytok aj priamo v maštaliach. Šírili sa obavy, že môže ísť o besnotu a tak sa žiadalo urýchlené odstránenie tohto nebezpečenstva. Potom nasledovali nariadenie o kontrole psov. Boli nahlásené aj dva kusy usmrteného dobytka takýmito psami.

V lete roku 1874 zomrel čadčiansky okresný lekár doktor Czvaina, ktoré miesto malo byť znovu obsadené. Dovtedy ho mal nahradiť František Vanka a po ňom Karol Lipser. V Turzovke v tom období pôsobil ako okresný lekár Izidor Polák.

V roku 1875 sa konali v Čadci voľby do uhorského snemu a vyhral ich Jozef Madaj pred údajným panslavistom, Rakovským farárom Jánom Sečanským (čo z neho robí zaujímavú osobnosť na ďalší výskum). Obdobný súboj prebehol v Kysuckom Novom Meste, čo sa potom rozoberalo aj na stránkach Považského listu. Tam totiž vyhral podľa vyjadrenia porazenej strany panslavistický kandidát. Podľa nich k tomuto víťazstvu panslávov významne napomohla katolícka cirkev, ktorá s ružencom v ruke burcovala sedliakov po dedinách. Ich víťazstvo bolo údajne o to viac v Kysuckom Novom Meste bolestivé, lebo vraj predtým v tomto okrese nikdy nedokázali panslávi zvíťaziť.

Zaujímavou bola určite zmienka o tom, že voliči porazenej strany nosili na znak svojej voľby červené pierka, pričom sami seba označovali za liberálov. V tom istom roku bola v Kysuckom Novom Meste umiestnená vojenská posádka o sile stotiny pechoty.

Veľmi dôležitým pre dejiny kultúry v Čadci je bezpochyby záznam, ktorý popisuje organizáciu ochotníckeho divadla študujúcou mládežou v Čadci v dňoch 14. a 15. augusta 1875. V týchto dňoch tu odohrali svoje nacvičené divadelné predstavenie, ktoré sa údajne stretlo s veľkým ohlasom. Všetko si financovali sami, pričom v divadelnej činnosti plánovali pokračovať a to predovšetkým na dobročinné účely. Toto tak posúva počiatky ochotníckeho divadelníctva na Kysuciach pomerne hlboko do 19. storočia.

Zaujímavé sú aj štatistické informácie z roku 1880, kedy v celom okrese Čadca žilo 28 290 obyvateľov a stálo 4398 domov. V okrese Kysucké Nové Mesto to bolo 27 196 obyvateľov a 4711 domov. V roku 1881 sa pri riešení župného rozpočtu na stránkach novín preberala možnosť zrušenia slúžnovského úradu v Kysuckom Novom Meste, k čomu sa autor článku vyjadroval kriticky. Naopak navrhoval, aby sa tam zriadil už dávno plánovaný okresný súd. Zachovanie slúžnovského úradu si podľa neho vyžadovali miestne pomery, poloha okresu a dopravná infraštruktúra. Okrem toho článok kritizuje finančné náhrady pre slúžnych ako nedostačujúce pre plnohodnotné zabezpečenie administratívy. Namiesto 100 zlatých na nájomné a 100 zlatých na údržbu kancelárie autor požadoval aspoň 400 zlatých celkovo.

Podľa novín sa koncom roka 1882 odohrala voľba nového hlavného slúžneho v okrese Kysucké Nové Mesto po tom, ako odstúpil pôvodný Emil Ševčík. Za neho bol vymenovaný ako dočasný správca okresu Ján Segy, ktorý tak v nastávajúcich voľbách bol aj favoritom na obsadenie tohto miesta. Aj keď sa teda predpokladalo víťazstvo favorita Jána Segyho, inteligencii z okresu sa podarilo získať väčšinu pre ich vlastného kandidáta Emila Čelka. Keď Segy videl, že v hlasovaní zrejme prehrá, tak v poslednej chvíli stiahol svoju kandidatúru a za slúžneho bol zvolený Kysuckonovomešťan Emil Čelko. Z Čadce v roku 1882 hlásili, že na základe konštatovania hlavného lekára bol za nevhodný a nečistý prehlásený tamojší bitúnok. Bolo teda nariadené jeho zbúranie a postavenie nového v zmysle schválených plánov. Podľa záznamu v ďalšom čísle bol tento starý bitúnok lokalizovaný na nevhodnom mieste, pričom mal byť mestu len na hanbu (zrejme v centre) a mal byť presunutý na vhodnejšiu perifériu. Išlo zrejme ešte o pôvodnú panskú jatku lokalizovanú v centre mesta, ktorá sa tak udržala v súkromných rukách.

V roku 1882 sa v Kysuckom Novom Mieste riešil aj prípad falšovania listín, pričom dotknutý úradník bol do času vyšetrenia obvinenia postavený mimo službu. Začiatkom roka 1882 sa príslušníci 71. pešieho pluku z Trenčína, kam rukovala aj značná časť Kysučanov, zapojili do potláčania povstania v Hercegovine. Pri troch stretoch došlo k stratám či raneniu aj aj z radov Kysučanov.

Menovite 23. februára v boji s povstalcami pri Krstac‐Planina bol okrem iných ťažko ranený aj Ján Švábik z Krásna nad Kysucou a ľahko ranení boli Štefan Čepela z Kysuckého Nového Mesta, Ján Jankovský z Horného Vadičova a Juraj Širo z Vysokej nad Kysucou. V boji pri Ulogu dňa 26. februára bol ťažko ranený aj Ján Kusák z Oščadnice a ľahko ranený Jozef Kubica zo Zborova nad Bystricou a jeden ďalší Kysučan z Ochodnice. A potom 27. februára v bitke pri Ulogu padol z Kysuckého Nového Mesta Pavol Povinský. Z tejto náročnej výpravy sa pluk vrátil do Trenčína 14. septembra 1882, kde bol slávnostné privítaný. Mesto bolo vtedy na počesť vojakov slávnostne vyzdobené a davy ľudí údajne lemovali ulice, aby ich pozdravili, pričom vojsko osobne príhovorom privítal aj starosta Trenčína Girsik.

V Turzovke sa v roku 1882 riešil problém s pôrodnými babicami. Na základe zákona z roku 1876 mala každá obec platiť diplomovanú pôrodnú babicu a nepodporovať už babice neškolené, čo sa údajne v tejto obci dialo. Richtár Turzovky mal podľa článku v novinách podať na obecnom zastupiteľstve návrh na odvolanie diplomovanej pôrodnej asistentky Márie Čelkovej, ktorá tam pôsobila niekoľko rokov, pretože podľa neho táto asistentka žalovala iné babice v Turzovke a snažila sa im znemožniť pôsobnosť. Napriek tomu, že bola zo zákona v práve, tak v obci narážala na odpor starších zaužívaných zvykov.

Štrnásteho mája 1882 zomrel v Kysuckom Novom Meste po dlho sa tiahnucej chorobe pečene tamojší vtedy 48 ročný slúžny Viktor Maršovský. Zanechal po sebe manželku Máriu rodenú Pongrácovú a päť detí Vilmu, Štefániu, Otíliu, Kamila a Irmu. Smútočný obrad prebehol 16. mája 1882 v Kysuckom Novom Meste a následne boli jeho telesné pozostatky pochované v rodinnej hrobke Maršovských na cintoríne vo Vadičove. Podľa nasledujúcich článkov v novinách sa jeho nástupcom na poste slúžneho stal Justín Husóci.

Justín Hustóci zorganizoval v roku 1883 fašiangový piknik U červeného vola V Kysuckom Novom Meste. Hrala tam hudba pod vedením Karola Lorenca. Dvadsiateho siedmeho júna 1881 sa aj v Čadci uskutočnili voľby do Uhorského snemu. Za Čadcu bol opätovne zvolený Ľudovít Madaj. Po úspešnej voľbe sa konala v Čadci popoludní slávnostná hostina, kde sa oslavovalo prípitkami na kráľa, hlavného župana Trenčianskej stolice ako aj majiteľa panstva Strečno Poppera. Večer bol v meste údajne na počesť opätovne zvoleného poslanca usporiadaný slávnostný sprievod s pochodňami, počas ktorého čadčiansky advokát Dr. Hubsch vyjadril priania a požiadavky okresu, ktoré Madaj slávnostne sľúbil naplniť.

V roku 1883 bolo stanovené rozdelenie žandárskych staníc pre Trenčiansku stolicu, pričom na Kysuciach to boli stanica v Čadci, kde bol jeden štrážmajster a štyria žandári, Kysucké Nové Mesto s jedným strážmajstrom a piatimi žandármi a potom Stará Bystrica s jedným strážmajstrom a piatimi žandármi.

V Čadci sa konal v roku 1883 ples príslušníkov dobrovoľného hasičského zboru, pričom výťažok z plesu bol venovaný na nákup novej striekačky. Plesu sa zúčastnila celá inteligencia Čadce i jej okolia. Prvý tanec údajne tancovalo 76 párov. Veliteľ dobrovoľných hasičov advokát doktor Hubsch, ktorý už údajne v tom čase mnoho vykonal pre pozdvihnutie a upevnenie hasičského zboru v Čadci, sa usiloval spríjemniť náladu všetkým prítomným hosťom. Vraj sa celý večer niesol v znamení neutíšiteľného smädu, čo prítomní vraj žartovne spájali s hasičským cvičením v údajnom hasení smädu.
V tom istom roku bola preťažená poštová služba v obci Turzovka, ktorá nemala stíhať roznášať poštu. Pošta tak chodila obyvateľom s veľkým oneskorením, čo spôsobovalo obyvateľom a najmä obchodníkom veľké problémy. Žiadali nápravu a posilnenie tejto poštovej stanice.

V Kysuckom Novom Meste obsadzovali začiatkom roka 1884 miesto strážmajstra, ktorého plat bol podľa tohto 400 zlatých ročne plus diéty.

Bezpochyby zaujímavou je aj informácia o kontrole kráľovského školského inšpektora v Trenčianskej stolici ohľadom vyučovania maďarčiny, čo sa vtedajšia štátna moc v tom čase už významne snažila zaviesť. V týchto skúškach sa na popredných miestach umiestnila aj štátna škola z Kysuckého Nového Mesta.

Koncom leta toho istého roka vypukol v okrese Kysucké Nové Mesto silný lesný požiar. V danom roku postihla v júli a auguste Čadcu rozšírená hnačkovitá choroba (zrejme cholera), ktorá zabila 21 ľudí.

Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>