Písal sa rok 1866 a Európa sa zmietala v prusko-rakúskej vojne. Kým na obrovských bojiskách v Čechách hynuli tisíce vojakov, v drsných horských lesoch severozápadných Kysúc sa schyľovalo k udalosti, ktorá mala obrovský historický dosah.
Do obce Turzovka, ťažko skúšanej cholerou a predošlými hladomormi, vpochodovala Klapkova légia o sile priblizne 1500 mužov. Títo vojaci v krásnych modrých husárskych uniformách s červeným šnurovaním, tajne financovaní pruským kancelárom Ottom von Bismarckom, očakávali davy jasajúcich roľníkov pripravených rozpútať revolúciu.
Namiesto revolučných ohňov však narazili na mrazivé ticho. Miestni Slováci nezabudli na staré krivdy z revolúcie a pestrofarebné vojsko privítali s podozrením a strachom. Krviprelievaniu a rabovaniu zabránil jediný muž – katolícky farár František Tagáni. Zvolil geniálnu diplomatickú taktiku, zachoval si železný pokoj a dôstojníkov pozval rovno na faru na hostinu. Ešte v tú noc légia zistila, že bolo podpísané prímerie a z elitných vojakov sa razom stali vlastizradcovia čakajúci na slučku. V panike zahadzovali zbrane a masovo utekali do tmavých lesov. Z utopického sna tak zostala len nočná mora, ktorú Lajos Kossuth neskôr ironicky nazval "turzovskou promenádou".
KRVAVÉ ZNAMENIE: Dedinčania s hrôzou sledovali búrky a červené zore nad horou Gírová, ktoré neomylne veštili príchod vojny.
BISMARCKOVE MILIÓNY: Slávna uhorská légia bola tajne platená pruským kancelárom, aby oslabila viedenský dvor.
DIPLOMACIA NA FARE: Farár Tagáni zachránil Turzovku pred plienením tak, že nepriateľských veliteľov upokojil bohatým pohostením.
ZBABELÝ ÚTEK: Keď sa velitelia dozvedeli o uzavretom mieri a blížiacom sa rakúskom vojsku, vojaci v panike utiekli a nechali zbrane v blate.
Tento drobný, no strategicky kľúčový vojenský stret znamenal definitívny a úplný koniec ozbrojených snáh uhorskej emigrácie. Prinášame Vám ďalší príbeh zo zabudnutej histórie tohto krásneho regiónu spracovaný z podkladov Mariána Liščáka.
Zdrojové obrázky: BABUCS, Zoltán: A Klapka légió története. Dostupné online: ma7.sk
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
