Ide o malú vidiecku stavbu s rustikálnou architektúrou odrážajúcou regionálny kysucký pôvod. Architektonické prvky a konštrukčné detaily poukazujú na využitie miestnych materiálov a tradičných stavebných techník, typických pre menšie dedinské sakrálne stavby severozápadného Slovenska.
Hlavné murivo zvonice je z lomového kameňa ukladaného na maltu, pričom kameň je zrejme lokálny z miestneho lomu. Veža zvonice je postavená z tehly, čo prezrádza neskorší stavebný zásah, oproti pôvodnému kamennému korpusu. Neskorším zásahom nasvedčujú aj mierne asymetrie a nesúrodosť muriva. Strecha je jednoduchá, sedlová, pokrytá plechom s výrazným sklonom. Objekt pôsobí kompaktne. Má malý pôdorys. Okná a vstupy majú segmentový či mierne lomený oblúk. Architektúra je veľmi jednoduchá, robustná a minimálne dekorovaná.
Takáto malá vidiecka sakrálna stavba v minulosti plnila funkciu hlásenia, zvolávania na omšu, upozorňovania na nebezpečenstvo alebo vyjadrenia smútku či radosti. Zvon je datovaný rokom 1920. Nie je však na ňom uvedené ani patrocínium ani ďalšie podrobnosti o kaplnke. Podľa zvona jej výstavbu teda môžeme datovať do roku 1920.
Kaplnka bola postavená v osade zvanej U Mešťana a v čase jej výstavby aj väčšina obyvateľov tejto osady nosila takéto priezvisko. Bolo to krátko po prvej svetovej vojne, keď sa mnohé veci menili. „Amerikáni“ sa mohli opäť bezpečne navrátiť do svojej rodnej krajiny, čo sa počas vojny nedalo. Avšak mnohí sa v zámorí počas vojny usadili, zapustili hlbšie korene a domov na Slovensko sa už nikdy nevrátili. Viacerí z nich však chceli nejakým spôsobom prejaviť vďaku svojim rodným dedinám, kraju a preto posielali respektíve iniciovali výstavbu rozličných menších sakrálnych stavieb.
Často vo svojich rodných osadách, z ktorých pochádzali. Aby tak v rodnom kraji zanechali pamiatkou na to, že tam žili. Takýchto kaplniek na Kysuciach vyrástlo aj pred prvou svetovou vojnou aj po nej veľké množstvo. Dodnes sú tak odkazom amerických Slovákov pre ďalšie generácie doma i v Amerike. V zámorí ich potomkovia dnes už mnohokrát ani netušia odkiaľ presne ich dedovia či pradedovia prišli. Sú už v tretej neraz i štvrtej, či dokonca piatej generácii.
Celý príbeh tejto našej kaplnky u Mešťana začal vlastne v roku 1910. Vtedy sa tamojší obyvateľ Gregor Patyk vypravil na cestu do zámoria za lepším životom a prácou. Do Ameriky cestoval loďou Princezná Irena z nemeckého prístavu Brémy. Cestoval v zime, keďže do New Yorku priplávala loď 17. februára 1910. Z rodného Svrčinovca s ním cestoval ešte Matej Sacsak (azda Liščák). Cestovali do mestečka Blairsville. V tejto oblasti sa nachádzali uhoľné bane, do ktorých chodili Európania pracovať. Napríklad v roku 1905 tam otvorila firma Century Coal Comapany uhoľnú baňu. Baníctvo v tejto oblasti fungovalo až do polovice 20. storočia. Nachádzala sa tam aj továreň na koks, kde mala významné podiely Graceton Coke Works. O rok neskôr sa za Gregorom Patykom vybrali do tohto mesta z rodnej osady vo Svrčinovci aj jeho starší brat Šimon Širanec a Augustín Mešťan.
Šimon ŠiranecObaja títo v Amerike potom zostali natrvalo. Gregorov otec sa dostal na Závršie ako drotár, keď tam chodil ľuďom opravovať hrnce. Pochádzal údajne z okolia Žiliny. Pri tejto práci v osade u Mešťana sa spoznal s ovdovenou matkou Šimona Širanca. Spolu mali potom syna Gregora. Preto mali dvaja bratia rozličné mená. Otec Šimona sa údajne utopil pri páde do studne.
Šimon sa natrvalo usadil v Amerike a zomrel bezdetný v mestečku Elizabeth v štáte New Jersey. Tam sa s ním presťahoval aj Augustín Mešťan, ktorý zomrel 14. februára 1971 taktiež v mestečku Elizabeth v štáte New Jersey. Obaja sa tam teda po skončení svojho pôsobenia v Blairsville usadili. A vieme dohľadať aj prečo.
Do príbehu tu vstupuje najstarší „amerikán“ Eduard Mešťan, ktorý bol v Amerike už od roku 1904, kedy tam ako 19 ročný pricestoval s ďalšími Svrčinovčanmi. Smerovali za prácou do Pensylvánie. Eduard sa ako jediný zo štvorice staviteľov kaplnky u Mešťana v Amerike aj oženil a mal deti. V roku 1914 sa 26. februára Gregor Patyk aj s ďalšími Svrčinovčanmi (Vincentom Mešťanom a Jozefom Liščákom) opätovne vracali po návšteve domoviny do Ameriky. Stihli to ešte pred prvou svetovou vojnou.
Zaujímavým bolo ich cieľové miesto, ktoré nahlásili v imigračnom centre Ellis Island, ktorým bolo už mestečko Elizabeth v New Jersey. Pri otázke, kde boli v Amerike predtým uviedol Gregor Patyk mestečko Blairsville. Cestovali teda už práve za Eduardom Mešťanom, ktorý tam v tom čase býval. S týmto mestečkom bol potom spojený zvyšok života celej tejto skupiny. Jedine Gregor sa po vojne vrátil naspať na Slovensko. Mestečko Elizabeth sa tak pre všetkých stalo novým domovom v zámorí. V tom čase podľa všetkého bývali na ulici Trumbull Street v dome s popisným číslom 430.
Šimon Širanec
V osade u Mešťana stálo v tých časoch deväť obývaných chalúp. Do kostola vo farnosti Čierne, ku ktorej vtedy Svrčinovec prináležal to bolo odtiaľ dosť ďaleko. Preto títo rodáci chceli zabezpečiť nejaký sakrálny objekt aj priamo do osady u Mešťana. Gregor Patyk, Šimon Širanec, August Mešťan a Eudard Mešťan sa rozhodli, že finančne zabezpečia výstavbu takéhoto objektu. Celú stavbu zrejme zrealizoval navrátilec Gregor Patyk, pričom mu na ňu peniaze poslali z Ameriky aj ostatní spomenutí. Okrem toho sa postavila aj ďalšia kaplnka „v Potoku.“
Z Čierneho potom k tejto kaplnke po jej dostavbe v roku 1920 chodievala procesia. Procesie zvyčajne prebiehali 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, keď bola kaplnka otvorená pre širšiu obec a veriaci sa z celej osady spolu pri nej zhromaždili. Kaplnka bola podľa všetkého zasvätená Panne Márii – podľa niektorých zdrojov konkrétne Sedembolestnej Panne Márii.
V kaplnke bol malý oltárik, kde bola socha Panny Márie, kam sa chodievali ľudia modlievať. Koncom 70-tych rokov 20. storočia chceli kaplnku vtedajší obyvatelia osady opravovať. Urobili za tým účelom zbierku. Zozbierané peniaze Gregor Patyk a Amália Štetiarová zaniesli na faru do Čierneho. Rekonštrukcia sa však kvôli nezhodám neuskutočnila v plánovanom rozsahu. V tom čase Michal Sojka aj s ďalšími z okolia zohnali plech a vymenila sa strecha na zvonici. Gregor Patyk a Amália Štetiarová sa o kaplnku podľa výpovedí svedkov dlhodobo aj najviac starali.
Keď sa robila kaplnka v bývalej škole na Závrší v 90. rokoch 20. storočia, tak do nej údajne doviezol nejaký kúpený zvon pán Kreželák z Ostravy. Ten však podľa pamätníkov mal zvláštny zvuk. Avšak vtedy prišla pani Veronika Patyková z osady u Mešťanov a povedala, že už nevládze zvoniť v starej zvonici, tak nech si vezmú zvon odtiaľ. Aby sa v novej kaplnke zvonilo na starom zvone. Takto pôvodný zvon z kaplnky zmenil svoje umiestenie.
Kaplnka začala od toho času už len chátrať a v takom stave je aj dnes. Ako prejav úcty odkazu obyvateľov zo Svrčinovca žijúcich v zámorí, na pamiatku všetkých vysťahovalcov zo Svrčinovca, by bolo dnes dobré kaplnku opäť zrekonštruovať a obnoviť.
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD., Kysucké múzeum
Zdroj informácií:
Rozhovor s pamätníčkami - Agnesou K., Vierou O.
Databáza Ellis Island
