Ako sa cez voľby Ján Palárik na Čierne a Skalité dostať nemohol

V roku 1865 sa v rámci kampane k voľbám do krajinského snemu dostal do sporu s Jánom Moravským (1826 – 1892), ktorý pôsobil ako obvodný notár (neskôr tiež ako hlavný slúžny sudca). Ján Moravský patril k druhej generácii úradne angažovanej rodiny Moravských (Moravszky), ktorá vlastnila v obci Čierne rozsiahle majetky. Bol promaďarsky orientovaným funkcionárom. Z tridsiatich národne orientovaných kandidátov postúpili vo voľbách len dvaja. Ján Palárik neuspel.

Dňa 12. decembra 1865 sa v slovenských politických novinách Pešťbudínske vedomosti písalo:

,,V tomto ohľade najmúdrejšej taktiky použil p. Janko Moravsky, okresný notár obcí Čierne a Skalité. Keď hovorím ,,okresný notár," teda dolu širák z hlavy! lebo to tu na Kisucach tolko znamená, jako ,,okresný dešpota obcí." A medzi týmito mohútnými dešpotami je iste p. Moravsky Jánoš najmohútnejším. Je on sice poctivého rechtora čerňanského menom Moravčíka syn, ktorému ale veliké rohy narástly od tých čias, ako sa Vám v Kečkemiete po maďarsky naučil, a za poctivé meno otca svojho sa hañbiac na Moravszkyho so zemianskym ypsilonom sa prekrstil.

On Vám tu teraz sta prvý ,,magyar ember Kisúc" paradiruje. On deti svoje z pýchy aristokratickej ani len slovíčka po slovensky hovoriť, čítať a písať neučí, dávajúc im čisto debrecínsku výchovu. A tých sedliakov prosím Vás, tých Vám len vie na úzde držať!

Nech Vám není ľuto, Kisučani, že ste ztratili zemských pánov, ktorí vám kedysi rozkazovali; veď máte znamenitú výnahradu vo vašich velkomožných pánoch - okresných notároch! Okresné notariaty, tieto nástroje a pozostatky už či uhorskej, či nemeckej bureaukratickej vlády, sú zvlášte tu na Kisucach najvätšia ťarcha, ktorá obce tlačí. Okresné notariaty s takou mocou, akú tuná provodzujú, bezprostredný vliv majúc na lud, sú ústavnej slobode, municipalnej samosprávo obcí, cirkvi, ba i vlasti a kráľovi nebezpečenstvom hroziace ustanovenie.

Ale o tom vy učenejší páni, by ste tam v časopisoch dôkladnejšie pojednávať mali. Ja len tak mimochodom to tuná podotkýnam. Ten dešpota teda obcí Čierne a Skalité jaknáhle sa zvedel, že náš kandidát Ján Palárik chce sa tamejším voličom v istý deň vo farskom dvore predstaviť, hneď kroz svojích drábov, totižto kroz richtára a prisažných obce lebo prosím Vás, to sú jeho drábi dal sohnať do svojej bureaukratickej kancellárie všetkých voličov a prísne im zakázal: aby sa neopovážili v ten deň, keď Palárik prijde, vo fare shromaždiť sa a jeho nebezpečné reči počúvať, lebo že vraj zle pochodia.

V ten deň ale, keď Palárik do fary prišiel, dal defilirovat pred obecnou krčmou nadrečených drábov svojích s palicami, aby každého, ktorý by chcel ísť do fary, nazpät zavrátili, Toto je Vám opravdive konštitucionalný kúsok! Ale item docieleno, že sa Palárik ani len s jedným voličom na Čiernom a na Skalitém shovárať nemohol. Tak žiadneho prístupu nemal k voličom ani na Starých a Nových Bystricach, kde mimo podobného dešpoty jakéhosi p. Fliegla ešte i tamejší dva J..... kňazskí zo známych hnusných pohnutok za p. Madaya pracovali.“

Vysvetlivky:

dráb – V Uhorsku príslušník ozbrojenej a bezpečnostnej služby
dal defilirovať – napochodovať
širák – klobúk dešpota – samovládca, panovačný človek
kroz - cez

Úryvok z Pešťbudínskych vedomostí objektívne hodnotí nekorektné politické praktiky Moravského voči Palárikovi. Na druhú stranu je časť textu voči jeho osobe zaujatá. Autor uvádza, že sa Ján za meno svojho poctivého otca Moravčíka hanbil a prekrstil sa na Moravského so zemianskym ypsilonom (rodina Moravských bola pôvodne známa ako Moravcovci a Moravčíkovci).

Taktiež je mylné, že Ján zmenil pôvodné priezvisko rodu. S priezviskom Moravský (Moravszky) vystupoval už jeho otec, národne orientovaný notár, učiteľ a organista Augustín Moravský. Je tak uvádzaný v neskorších záznamoch v kronike, dobovej tlači i v matrike. V článku sa tiež spomína, že Ján z ,,pýchy aristokratickej“ neučí svoje deti po slovensky.

Kostol Narodenia Panny Márie Raková, foto: Peter Kvasnica

Z dochovaných historických prameňov však vieme, že minimálne jeho syn Rudolf rozprával v dospelosti mimo maďarčiny taktiež po slovensky. S konštatovaním úradníckej tradície rodiny možno vzhľadom na dobové nároky funkcií v uhorskom prostredí predpokladať skôr bilingválnu výchovu. Jána Moravského a jeho rod dodnes pripomína neoklasicistická hrobka v obci Čierne, do ktorej bol i pochovaný. Hrobku dala vystavať jeho manželka Mária Moravská, rod. Janecová, sestra čadčianskeho notára Andreja Janeca. V Čiernom bol sídlom Moravských dom, ktorý bol v roku 1931 pre stavbu novej budovy školy zbúraný.

V texte sa spomína p. Maday, ktorý spolupracoval s Moravským. Madajovci patrili k najbohatším a najvplyvnejším rodinám v Čadci. Ludvík Maday mal v rámci kampane usporadúvať rôzne hostiny a poľovačky. Rod Madajovcov dnes pripomína jeden z najväčších pomníkov na začiatku cintorína v Čadci. V minulosti stál v meste taktiež ich dom, postavený v secesnom slohu, ktorý bol pre stavbu obchodného domu Družba v 70. rokoch 20. storočia zbúraný.

Tematika volieb v Uhorsku je zložitá a so súčasnými štandardmi ťažko porovnateľná. V minulosti neboli výnimkou bitky či naopak hostiny, ktoré mali voličov ,,motivovať k správnym kandidátom.“ Dnes už sa môžeme len domnievať, do akej miery bola finálne kampaň Palárikovi neprávom sťažovaná. Na Slovensku pripomína jeho významnú činnosť a osobu viacero pamiatok. Na Kysuciach je jednou z nich socha pri farskom kostole v rodnej Rakovej.

Mgr. Pavol Vlček
Kultúrny referent, Obec Čierne

Článok je z periodika ČAS – Čierňanský občasník 2/2025. Časopis je dostupný na tomto odkaze: www.obeccierne.sk

Zdroje:

PEŠŤBUDÍNSKE VEDOMOSTI, (1865). Z Kysúc (Volba Vyslanca), roč. 5 (1865), č. 99. DIKDA – Digitálna knižnica SNK. Online. Dostupné na: dikda.snk.skdikda.snk.sk
VLČEK, Pavol, (2024). Kaplnka a hrobka Moravských v kontexte záchrany kultúrneho dedičstva na Kysuciach (tretia časť). Mediamatika a kultúrne dedičstvo – revue o nových médiách a kultúrnom dedičstve. Online. roč. 11 (2024), č. 2. ISSN 1339-777X. Dostupné na: fhv.uniza.sk
VLČEK, Pavol, (2025). Ako sa cez voľby Ján Palárik na Čierne a Skalité dostať nemohol. ČAS – Čierňanský občasník. Online. roč. 22 (2025), č. 2, s. 20. ISSN 1339-3170. Dostupné na:www.obeccierne.sk