Táto obec patrila z hľadiska významu k najdôležitejším dedinám na panstve Strečno. Bolo to predovšetkým vďaka najväčšiemu panskému majeru, ktorý sa tam nachádzal a sídlili v ňom niektorí dôležití panskí úradníci (frumentár a špán). Popri Čadci a Rosine tak bol ďalším dôležitým správnym centrom panstva. Niektorých vrcholových úradníkov (napríklad fiškála, či dôchodného) panstvo zdieľalo so susedným panstvom Bytča, kde títo na zámku aj úradovali. Obe panstvá patrili rodu Esterháziovcov. Čo sa týka počtu obyvateľov, tak v Oščadnici v roku 1785 žilo 1894 osôb, v neskoršom sčítaní z roku 1828 to už bolo 2978 obyvateľov. Do roku 1857 tento počet kvôli epidémiám, vysťahovalectvu a hladomoru nenarástol. Naopak klesol na 2916 obyvateľov. Iba v apríli roku 1835 sa počas veľkej vysťahovaleckej vlny do Krašovskej stolice vysťahovalo z obce 31 rodín, teda zhruba 155 obyvateľov.

Notári a richtári

Plat učiteľa v obci predstavoval popri naturálnych dávkach 20 zlatých ročne. Učiteľská pozícia bývala v obciach často spájaná s notárskou, za ktorú bola ročná odmena od obce rovnako 20 zlatých. V Oščadnici pozíciu notára zastávali napríklad František Halda (1825), Jozef Kastulaj (1833), Jozef Androvič (1835, 1837, 1841-44), či Ján Moravský (1844-45). Posledný menovaný začal viesť od roku 1845 obecné písomnosti v maďarčine. Na čele obce stál richtár. Na základe dochovaných dokumentov sa dá zostaviť rámcový zoznam richtárov z konca 18. a prvej polovice 19. storočia. Boli nimi napríklad Michal Kucharčík (1771), Ján Trúchly (1781, 1787, 1792-94, 1799), Ján Kašar (1790), Ján Kučák (1809-10, 1812), Jozef Trúchly (1819), Ján Kučák (1822), Juraj Smolka (1833), Jozef Maják (1834-35), Juraj Trúchly (1837-38), Jozef Kučák (1839), Jozef Maják (1840-41), Jozef Švancár (1842), Jakub Vojtuš (1843), Jozef Trúchly (1844-45) a Ján Trúchly (1847).

Richtárovi pri výkone funkcie asistovali štyria prísažní s odmenou 7 zlatých ročne a dvaja obecní sluhovia s odmenou 2 zlaté ročne. Ich platy boli v porovnaní s inými obcami v regióne nižšie. Pritom dôvod je celkom zaujímavý. V obci existovala ešte ďalšia funkcia, tzv. „rozkazovníka“ a odmena za jej výkon predstavovala 15 zlatých ročne. V obci boli takto každý rok zamestnávaní dvaja obyvatelia, pričom už podľa názvu je zrejmé, že mali na starosti organizovanie a dohliadanie na práce v rámci robotných povinností a zrejme aj daňové výbery. Výnimočnou robí túto funkciu fakt, že zatiaľ nie je doložená v žiadnej inej obci celého regiónu. Súvisí pravdepodobne s rozľahlosťou obce Oščadnica, čo zvyšovalo časové nároky na výkon dobovej obecnej administratívy. Obec totiž pozostávala až zo 40 zárubkov.

Farská budova, odvody do armády

Zaujímavou položkou v obecných účtoch je v štyridsiatych rokoch 19. storočia aj každoročná úhrada pre miestneho farára Františka Hubjaka vo výške 58 zlatých. Obec mu podľa potvrdenky, ktorú jej predkladal preplácala každoročne osemdesiat funtov mäsa (44, 81 kg), štyridsať kurčiat a 14 zlatých platu. Za prenájom pozemku starej farskej budovy obec platila nájom rodine Majákových vo výške 4 a pol zlatého ročne. V rokoch 1840-41 sa pracovalo na príprave výstavby novej farskej budovy. Samotná výstavba novej fary započala v roku 1842 kopaním a budovaním jej základov. Výstavba fary potom pokračovala aj v roku 1843. V danom roku sa k nej pristavila aj dreváreň a maštaľ.
V roku 1839 navštívil Čadcu majiteľ panstva knieža Pavol III. Esterházi, čo dokladá práve účtovná kniha Oščadnice z daného roku. Vítať ho boli z obce richtár a dvaja prísažní. Okrem toho v obci v danom roku chytili zbojníka Mateja Koperu a v dedine spôsobili škody veľké záplavy. V roku 1839 obyvatelia obce pracovali pri údržbe ciest v úseku na Skalitom a v oblasti Kaluže medzi Krásnom a Oščadnicou. V nasledujúcom roku pracovali na ceste v Krásne a na budovaní kamennej cesty v Čiernom.

V roku 1841 sa v dedine konali odvody do armády. Tie prebehli v richtárskom dome a odvedencov potom predviedli do Čadce pred odvodovú komisiu. Odvedených bolo 12 mládencov, ktorí dostali od obce vyplatených spolu 150 zlatých. Jeden im však ušiel a tak dedine pri jeho hľadaní a chytaní vznikli ďalšie náklady vo výške 8 zlatých. V roku 1844 bola opravovaná školská budova. Účtovné knihy dokladajú v prvej polovici 19. storočia existenciu štyroch mostov v dedine. Jeden bol pri majeri, ďalší pri škole, tretí v tzv. „Oščadnickom poli“ a štvrtý na Šulganovom potoku.

Píly, mlyny, papiereň

Panský súpis z roku 1781 uvádza, že v Oščadnici sa v tom čase nachádzali štyri mlyny a šesť píl. V druhej dekáde 19. storočia si jeden mlyn a pílu stojace oproti majeru v Oščadnici prenajal Jozef Trúchly spoločne s Markom Spitzerom. Neskôr sa na tomto mieste v prenájmoch uvádza už len mlyn, ktorý si od roku 1819 prenajímal Ján Kubica s manželkou. V roku 1831 sa v obci prenajímali naraz štyri mlyny z ktorých jeden si prenajali Jozef, Ondrej, Ján a Michal Smolkovci. Ďalší si do prenájmu vzali Šimon a Ján Vojtušovci spoločne s Michalom Blahovcom, ďalší Ján Piniak a Katarína Vráblová (vdova po Matejovi Vráblovi) a posledný Ján, Jakub a Ondrej Kučákovci spolu s Jánom a Ondrejom Školom. Jednu z píl si napríklad v roku 1845 do prenájmu vzali Jozef Poláček, Izák Neumann, Izák Altmann, Jozef Trúchly a Samuel Veichhercz.

Veľmi zaujímavou hospodárskou budovou bola papiereň v Oščadnici, ktorú si v roku 1831 do prenájmu vzal papiernik Jozef Šulgan. Papiereň sa v záznamoch panstva spomína prvý krát už v roku 1781. Boli to však vlastne dve papierne, nakoľko pôvodná papiereň bola zrušená a koncom dvadsiatych rokov 19. storočia znovu postavená na inom mieste v obci. V obci sa vyberalo aj mýto. Mýtnym tam koncom 18. a počiatkom 19. storočia bol Ján Trúchly. Neskôr funkciu mýtneho prebral Jozef Trúchly. Na panskom majeri sa o dobytok staral majerník, ktorým bol počiatkom 19. storočia Juraj Gábor. V roku 1781 v obci pôsobili piati tkáči a jeden kováč.

Oščadnica na mape druhého vojenského mapovania (1819 – 1869) (https://maps.arcanum.com/)

S obcou sa spája pivovarnícky rod Liptákovcov

S Oščadnicou sa spája aj život jedného z významných rodov žijúcich na panstve Strečno, ktorým bol pivovarnícky rod Liptákovcov. Za najvýznamnejšieho z nich možno pokladať Ignáca Liptáka, ktorý tu pôsobil na prelome 18. a 19. storočia. Na panskom pivovare v Oščadnici pracoval pred ním už jeho príbuzný Juraj Lipták. Popri pivovarníckej práci si Ignác koncom 19. storočia od panstva v Oščadnici prenajímal aj pílu a rozsiahlejšie pozemky v oblasti Kaluže. Okrem toho mu panstvo v roku 1790 povolilo postaviť v Oščadnici valchu. Po Ignácovi v rodinnej pivovarníckej tradícii pokračoval aj František Lipták, ktorý bol zrejme jeho synom. Ako pivovarník však už pôsobil v pivovare v Čadci, keďže pivovar v Oščadnici bol koncom 18. storočia zrušený.

Jatku v dedine si počiatkom 19. storočia prenajímal Marek Spitzer. Neskôr si právo výseku mäsa prenajímala priamo obec podobne ako právo rybolovu na svojom území.

Krčmy

Marek Spitzer si spoločne s manželkou Barborou Veichherzovou prenajímal aj tamojšiu krčmu. V roku 1817 dalo panstvo do prenájmu panský dom, ktorý pôvodne slúžil ako ubytovanie panského polesného. Po novom mal byť využitý ako krčma Jakubom Hoffmanom a jeho spoločníkmi. Najstarším známym nájomcom židovského pôvodu bol v prípade krčmy v Oščadnici Dávid Rozenfeld, ktorý je doložený z roku 1789. Krčma pri kostole, ktorú si vtedy prenajal, bola novopostavená. Od roku 1794 si ju už prenajímal Marek Spitzer.

Jednu oščadnickú krčmu si do prenájmu v roku 1823 vzal Jozef Kvašňovský s manželkou. V roku 1839 sú ako nájomcovia krčmy v Oščadnici v panských záznamoch zachytení Samuel Spitzer s manželkou a Izák Spitzer s manželkou. Krčmu pri kostole si v roku 1843 prenajal Lazár Spitzer s manželkou Teréziou Hoffmannovou. Druhú krčmu v dedine, ktorá bola označovaná pomenovaním „Nižná“, si v tom istom roku do prenájmu vzal Marek Spitzer s manželkou Rozáriou Franklovou. Naostatok v roku 1843 si v Oščadnici od panstva prenajal dom v časti u Blahov Adolf Spitzer s manželkou Júliou Steinerovou, kde s povolením panstva predávali alkohol. V prípade „Nižnej“ krčmy sa jednalo o priestory pôvodného oščadnického pivovaru, ktoré tak našli nové využitie. Dokladá to kontrakt z roku 1805, kedy sa táto krčma dala do prenájmu Jozefovi Forbakovi.

Prečítajte si aj:

• Svrčinovec na prelome 18. a 19. storočia
• Pozrite si najstaršie fotografie Čadce (a Kysúc)
• Zborov na prelome 18. a 19. storočia
• Zákopčie na prelome 18. a 19. storočia
• Kysucká obec Raková v 19. storočí

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.