zborov nad bystricou historicke fotky 003Historik Marián Liščák o Zborove na prelome 18. a 19. storočia.

Dnes sa bližšie pozrieme na obec Zborov nad Bystricou, ktorá aj v poslednej etape feudálneho zriadenia patrila panstvu Strečno. Svoje robotné povinnosti poddaní z tejto obce poväčšinou odpracovávali na majeri v Oščadnici. Z pohľadu vývoja počtu obyvateľstva ju bolo možné v minulosti radiť medzi stredne veľké obce. V roku 1785 tam síce žilo ešte len 914 obyvateľov, avšak do roku 1828 tento počet vzrástol až na 1656. Okolo roku 1840 tam žilo 1670 obyvateľov a v roku 1857 ich bolo 1623.

Ročná odmena pre notára v tejto dedine predstavovala sumu 12 zlatých. Tá nebola príliš vysoká a zrejme aj z toho dôvodu tento post v obci niekedy zastávali aj notári z okolia. V rokoch 1819, či 1837 napríklad pre obec zhotovoval písomnosti notár a niekoľkonásobný richtár Čadce Jozef Babuliak. Najfrekventovanejším notárom bol však počas prvej polovice 19. storočia v dedine Ján Špaček, ktorý je doložiteľný z rokov 1831-32, 1836, 1842-44. Jeho miesto neskôr prevzal Jozef Moravský (1847).

Richtári

Ešte významnejšou bola v obci funkcia richtára, ktorý v Zborove poberal ročný plat 18 zlatých. Richtár, tak ako ďalší obecní predstavitelia, bol volený každý rok začiatkom novembra. Po zvolení chodil richtár a ostatní zvolení úradníci skladať prísahu k provízorovi panstva do Čadce. Až na základe zloženia prísahy boli potom oprávnení vykonávať novozískanú funkciu, čiže prísaha bola spravidla vykonaná krátko po voľbe. Richtármi Zborova nad Bystricou boli koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia postupne napríklad Ján Mitka (1770), Michal Podolák (1778), Jakub Šlapka (1781), Ján Drozdiak (1791), Ján Marguš (1792), Ján Murgaš (1795), Ján Marguš (1796, 1812), Ján Podolák (1813, 1819), Jozef Droščák (1831-32), Adam Murgaš (1834-35), Jozef Droščák (1836-37), Ján Horušek (1840), Jozef Droščák (1842-44, 1847). Okrem richtára v obci poberali plat vo výške 5 zlatých aj dvaja obecní sluhovia. Platy pre prísažných (ekvivalent dnešného poslanca) sa v obecných účtoch nespomínajú, čo naznačuje, že boli zrejme odmeňovaní len formou naturálií.

 

pecat zborov nad bystricou


Vybudovanie nového kríža

V roku 1842 bol na dedinskom cintoríne vybudovaný nový kríž. Obyvatelia z obce v rámci svojich robotných povinností pracovali na oprave cesty v Oščadnici. Peňažné dávky sa v dedine vyberali od celých zárubkov, ktorých tam bolo v tom čase 20 (18 poddanských a 2 richtárske). Počas roka 1843 prebehlo v obci očkovanie proti pravým kiahňam. Okrem toho boli v časti u Gorila vykonané murárske práce na mostíku. Pre dedinu v tom roku zhotovil nový kríž istý Žbanár. Na tento kríž bola umiestnená drevená plastika Ježiša Krista, ktorú vyrobil umelec z Čadce s priezviskom Malár, bez uvedenia krstného mena.

V danom roku miestni obyvatelia okrem prác na cestách vo Svrčinovci pomáhali aj pri rekonštrukcii tzv. Bystrického mosta v Krásne nad Kysucou. V nasledujúcom roku zasa pomáhali pri stavebných úpravách na tzv. Širokom moste na nešpecifikovanom mieste. Okrem toho sa pracovalo na cestách v Kysuckom Lieskovci. Na základe stoličného nariadenia tam boli podobne ako v ostatných obciach v celej oblasti vystrieľané túlavé psy z dôvodu rizika šírenia besnoty.

zborov nad bystricou historicke fotky 018

V roku 1834 sa z obce vysťahovalo 6 rodín do Krašovskej stolice v juhovýchodnom Uhorsku. V roku 1840 panstvo uzatvorilo s dedinou samostatný kontrakt s cieľom úpravy ich urbárskych povinností, keďže nové úpravy urbárskeho zákona z daného roku im zvýšili urbárske povinnosti. Panstvo sa s obcou dohodlo, že v prípade robotnej povinnosti budú obyvatelia pomimo želiarov odrábať spolu len 1792 zápražných dní, namiesto 2772 dní, ktoré im vychádzali podľa novej úpravy.

Podobne v prípade urbárskeho dreva sa obyvatelia zaviazali voziť len 31 siah namiesto 48 vychádzajúcich podľa novej úpravy. Drevo sa však zaviazali v rámci tejto úľavy aj zrúbať. Podobne sa s panstvom dohodli, že budú vyberať financie od pecov a nie od domov, ako im narieďovala nová úprava. Tento dokument panstvo Strečno uzatváralo plošne so všetkými svojimi obcami.

Právo výseku mäsa si väčšinou prenajímala priamo obec. Z roku 1817 sa zachovala zaujímavá prenájomná zmluva, keď panstvo Strečno prenajalo Jánovi Labakovi s manželkou Katarínou Ševčíkovou zo Zborova nad Bystricou 30 kráv a niekoľko bujakov na majeri v Oščadnici. Na základe zmluvy mali panstvu v mesačných intervaloch odovzdávať 50 funtov (28 kg) soleného čerstvého teľacieho mäsa. Za tieto služby si mohli pri panskom dobytku vychovať dva kusy svojho dobytka. Okrem toho dostali do užívania pôdu, na ktorej si mohli pestovať zemiaky, kapustu, konope, či ľan.


Vodné mlyny, píla, panská krčma

Z hospodárskych budov panstva sa na území Zborova nad Bystricou podľa súpisu z roku 1781 nachádzali dva vodné mlyny a jedna píla. Jeden mlyn mal ešte v tom čase stále v rukách pôvodný zákupný richtár, aj napriek tomu, že urbárska regulácia v roku 1772 zaviedla každoročnú voľbu richtárov. V roku 1791 tam bol však už len jeden mlyn a píla. Neskôr sa však druhý mlyn opätovne vybudoval nakoľko v roku 1831 si jeden mlyn v obci prenajali Ján, Juraj a Jozef Martáškovci a druhý Juraj, Ján a Katarína Kocifajovci. V obci sa do toho času navyše postavili ďalšie dve píly, nakoľko jednu si v roku 1831 prenajali Michal a Jakub Podolákovci spoločne s Matejom Jedinákom. Druhú zasa Juraj a Jozef Martáškovci s Jánom Kubalom a tretiu Adam a Juraj Kocifajovci spoločne s Jánom Jantošíkom a Jurajom Kuchtíkom. Jednu z týchto píl dovolilo ešte v 90. rokoch 18. storočia panstvo postaviť Jurajovi Martáškovi zo Zborova nad Bystricou.

V obci sa nachádzala aj jedna panská krčma, ktorú mal napríklad v rokoch 1823-25 v prenájme Marek Muller s manželkou Annou Szingerovou. Marek Muller pochádzal z Bytče. Do panstva Strečno sa s rodinou prisťahoval v roku 1800 ako 9 ročný. Právo výseku mäsa si v 40-tych rokoch 19. storočia v dedine prenajímal už Jozef Adler s manželkou Evou Fuchsovou. Z remeselníkov v Zborove nad Bystricou pôsobili podľa súpisu z roku 1781 dvaja tkáči a jeden kováč, z čoho dvaja boli obyvatelia židovského pôvodu.

zborov nad bystricou pohostinstvo

V časoch spisovania dotazníka k Tereziánskemu urbáru, presnejšie v roku 1770, obyvatelia obce uviedli, že z poľnohospodárskeho hľadiska majú chotár rozdelený na tri časti. Na najrovinatejšej pôde priamo v obci pestovali raž a žito. Do vzdialenejších pozemkov siali potom jačmeň a do odľahlejších prevažne ovos. V blízkosti obydlí sa hojne pestovala kapusta. Zemiaky ešte v tom čase neboli tak v obľube, avšak už o 30 – 40 rokov neskôr sa začali stávať dominantnými. Na trhy chodili dedinčania prevažne do Kysuckého (Horného) Nového Mesta. Aj miestni gazdovia si privyrábali vozením soli a medi zo Žiliny (bol tam soľný sklad) do Tešína. Podobne si privyrábali aj pltníctvom a obchodom s drevom. Pomerne častým záplavám, ktoré spôsoboval vyliaty potok Bystrica sa snažili brániť budovaním hatí.

Prvýkrát zverejnené v publikácii LIŠČÁK, Marián: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. do polovice 19. storočia. 1. vyd. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2018

Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
foto: obec Zborov nad Bystricou

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: