rakova historiaHistorik Marián Liščák o obci, ktorá aj v minulosti patrila medzi tie s najvyšším počtom obyvateľov.

Obec Raková bola aj vďaka blízkosti k mestečku Čadca vždy významnou obcou v rámci panstva Strečno. Podobne ako dnes (Raková má takmer päť a pol tisíca obyvateľov) aj v minulosti patrila popri Čadci, Zákopčí, Oščadnici a Krásne nad Kysucou medzi obce s najvyšším počtom obyvateľstva na panstve. Podľa súpisu z roku 1785 tam žilo 2 167 obyvateľov, v roku 1828 už 2 926 a v roku 1857 mala obec 2 547 obyvateľov.27

Na vývoj počtu obyvateľstva mali začiatkom 19. storočia vplyv hlavne epidémie a hladomory. Hladomoru roku 1817 padlo za obeť takmer 130 obyvateľov, čo predstavovalo dva a pol násobok bežnej ročnej úmrtnosti v tejto dedine. Následkom cholery z roku 1831 zomrelo v obci približne 100 obyvateľov.28

rakova historia v

O jej dôsledkoch pre obyvateľov výstižne vypovedá tamojší obyvateľ Jozef Hanuliak „neš prisla ta nemoc nestastna Cholera, tak zemrela mi jeden den Manželka, na druhi den Cera, na treti den zat a tak mne staremu zestalo po Cere a zatowi patero drobnich deti žadneho Milosrdenstwa neni.“29

Najkatastrofickejšou udalosťou pre Rakovú bol hladomor „skapatých rokov“ 1846 – 1847, ktorému v obci podľahlo neuveriteľných 600 osôb, viac ako pätina obyvateľstva. Situácia bola taká vážna, že obec musela platiť hrobárom aj za zbieranie mŕtvol pocestných a obyvateľov, ktorí od hladu skonávali popri cestách prechádzajúcich obcou. Navyše panstvo, nedbajúc na hladomorom zapríčinenú nemohúcnosť obyvateľstva, nútilo poddaných pracovať v dedine pri oprave veľkého mosta cez Kysucu, čo len zvyšovalo úmrtnosť.30 Počas vysťahovaleckej vlny roku 1835 sa za lepším životom na Dolnú zem z Rakovej vysťahovalo viac ako desať rodín.31

Zrušenie dedičného richtárstva

Urbárskou reguláciou Márie Terézie sa vykonali viaceré zmeny, ktoré sa významne dotkli administratívneho chodu obcí. Napríklad plošne sa zrušilo dedičné richtárstvo a zaviedli sa každoročné voľby, kde sa okrem richtárov volili aj prísažní a ďalší obecní zástupcovia.

V súvislosti s richtárstvom v obci Raková sa zachoval dokument z roku 1775, kde sa riešilo pôvodné zákupné richtárstvo rodiny Čišeckých. Juraj Kováčik bol zrejme už prvým zvoleným richtárom a rodina Čišeckých bola pôvodnou rodinou zákupných richtárov, z ktorej pravdepodobne pochádzal aj pôvodný lokátor (škultét) obce Raková. Dokument obsahuje výpovede desiatich hodnoverných svedkov, ktorí boli buď staršími, prípadne v obci váženými osobami.

Napríklad dvaja z nich - 80-ročný Ján Krkoška a 60-ročný Bartolomej Kotera uviedli: „Dobre je známo od pamaty swe swedkom ano y za mladosty swé od swych Rodičuw počuly že Cyszecky menowany Rychtary Rakowsky wždycky bywaly Fojti a Rychtáry w Rakowej ano y do wčylka sú, a to proto, že zákupne rychtárstwo wolakedy predkowe jejich od panstwa dostaly, ktere až do wčylajsku drža a užiwaji any nepamataju, žeby wolakedy zdruhej žiwnosti Gazdowe byly w Rakowej Richtarsku palicu nosely pomimo swich Rychtárow zakupnych.“32

K zákupnému richtárstvu patril benefit vo forme užívania dvoch celých urbárskych usadlostí. Ročný poplatok šoltýsa pre panstvo predstavoval údajne 40 zlatých ročne a bol zavedený v časoch, keď Strečnianske panstvo spravoval rod Erdődiovcov, konkrétne ich prefektom Melcerom. O listiny potvrdzujúce zákupné práva Čišeckých údajne títo prišli počas „kuruckej vojny,“ zrejme v čase povstania Františka II. Rákociho. V tom čase bola údajne celá Raková i okolité dediny kompletne vypálené vojskami zo Sliezska.33

Život v Rakovej

Z výpovedí možno vyčítať niekoľko ďalších zaujímavých informácii o živote v Rakovej v predchádzajúcom období.

Zrejme prvým zvoleným richtárom doloženým v dotazníku z roku 1770, bol Juraj Kováčik a notárom obce Marin Ružinský.34 Juraj Kováčik si evidentne svoje výsadné postavenie v obci udržal aj v nasledujúcom období, keďže ho ako richtára Rakovej máme doloženého ešte aj v roku 1781. V roku 1791 však už funkciu richtára zastával Matej Zemaník.

Vďaka archívnemu výskumu možno podrobnejšie zdokumentovať aj richtárov v nasledujúcom období, ktorými boli Šimon Vražel (1806), Ján Sporik (1809), opäť Šimon Vražel (1812), Michal Pastorek (1813), Šimon Zemaník (1815), Michal Pastorek (1818), Šimon Budoš (1826), Ján Zemaník (1828), Juraj Sporik (1834), Šimon Pastorek (1835 – 1837), Ján Čupka (1837 – 1838), Michal Pastorek (1839 – 1846), Juraj Sporik (1847) a Ján Pastorek (1848).35

rakova historia v2

Ide o pomerne známy fakt, že otec Jána Palárika Šimon bol v Rakovej učiteľom a organistom, no menej známe je, že medzi rokmi 1824 až 1834 tu zastával aj funkciu notára. Po ňom sa notárom stal Juraj Zemaník (1835 – 1842), od roku 1844 je ako notár doložený Ján Kompánek a počas roka 1848 Jozef Nemčák. Po smrti Šimona Palárika v roku 1841 funkciu organistu a učiteľa v obci prevzal Jozef Kastulaj. V tom istom roku prešla celá školská budova pomerne veľkou rekonštrukciou za čo obec utratila viac ako 60 zlatých.36

V Rakovej bola ročná odmena za službu organistu 50 zlatých, za rechtorstvo 100 zlatých a za notárstvo 20 zlatých (notár si navyše privyrábal vyhotovovaním rozličných písomností pre Rakovčanov). Obec mala 6 prísažných, ktorých ročná odmena predstavovala sumu 6 zlatých, štyroch hájnych s odmenou 9 zlatých, dvoch vartášov s odmenou 12 zlatých a kostolníkovi sa prispievalo ročne sumou 7 zlatých. Richtár mal v tejto obci v podstate len symbolický plat 12 zlatých ročne. Do uvedených služieb prirodzene neboli zahrnuté naturálne odmeny. Po každoročných voľbách chodil richtár s obecným úradníctvom skladať prísahu k panskému úradníkovi do Čadce. Bolo zvykom, že po každej prísahe si novozvolení obecní úradníci dopriali v Čadci slávnostný obed.37

V roku 1840 sa v obci uskutočnil špeciálny výber financií na vybudovanie nového, prípadne rozšírenia pôvodného obecného cintorína. Z vyzbieranej sumy 641,33 zlatých sa väčšina použila na odškodnenie štyroch gazdov za pozemky, na ktorých bol cintorín vytvorený. O dva roky si na ňom dala dedina postaviť nový drevený kríž. V tom istom roku v obci narobila väčšie škody silná búrka, ktorej následky tam boli dokumentovať niekoľkí stoliční úradníci, vrátane slúžneho. Školu a faru v Rakovej sa pravidelne bielili haseným vápnom. Vápno tu pritom často dovážali z neďalekého Sliezska.38

rakova historia v3

V roku 1839 prešla väčšou rekonštrukciu miestna fara. V tom istom roku sa v obci udiala nezvyklá vec, keďže sa tu dal na katolícku vieru prekrstiť miestny židovský obyvateľ Anton Spitzer, pričom celý tento akt financovala obec „Kdiš sa Anton Spizer na Catoliczku Wieru dal pri Krstiti Obecz prijima Utraty 7,54 zlatých.“ Spitzer pracoval ako faktor na píle u Mateja Zemaníka, v roku 1844 bol však zatknutý a uväznený v Bytči za spreneverenie peňazí z predaja dreva. Za jeho prepustenie sa prihováralo celé vedenie obce Raková na čele s richtárom Michalom Pastorkom.39

Rodina Spitzerovcov

V roku 1828 žilo v Rakovej 19 obyvateľov židovského vierovyznania, roku 1843 ich bolo 14 a roku 1858 to bolo 20 obyvateľov.40 Najvplyvnejšou židovskou rodinou tu boli práve Spitzerovci, ktorí si dlhodobo prenajímali panské hospodárske úžitky v Rakovej (krčmu a právo výseku mäsa). Najznámejším v celej oblasti horných Kysúc i mimo nej bol z tejto rodiny Izák Spitzer, ktorého kvôli jeho podnikateľským metódam neraz riešila súdna stolica. Hlavným zdrojom jeho príjmu bol prenájom panskej krčmy v Rakovej (pred ním, na prelome 18. a 19. storočia, si ju prenajímal Lazár Spitzer41), no venoval sa aj miestnemu cezhraničnému obchodovaniu s rôznymi komoditami (plátno, drevo a i.).42

Podľa záznamov z roku 1822 žili v Rakovej s rodinami Marek Spitzer (52 rokov, rodák, pravdepodobne syn Lazára), Jozef Spitzer (65 rokov, prisťahoval sa do Rakovej v roku 1790 zrejme na základe príbuzenského vzťahu s Lazárom Spitzerom), Izák Spitzer (25 rokov, rodák z Rakovej), Jozef Zinger (40 rokov, prisťahoval sa z Moravy v roku 1797), Samuel Hajmann (40 rokov, rodák z panstva Strečno).43 V roku 1805 bola v Rakovej postavená ďalšia krčma, ktorú si do prenájmu vzal Samuel Hajmann. Rakovskú jatku si napríklad medzi rokmi 1814 – 1817 prenajímal Jozef Spitzer s manželkou, v 40. rokoch Izák Spitzer.44

Píly a mlyny

Podľa súpisov z rokov 1781 a 1791 sa v obci nachádzali štyri mlyny a tri píly,45 z nich sa v panských úžitkoch v prvej polovici 19. storočia spomínajú dva mlyny a dve píly. Jeden mlyn bol spojený s pílou a do prenájmu si ho vzali v roku 1813 Šimon Vražel, Šimon Kováčik, Ján Sporik a Ján Pašaj, v roku 1831 Matej, Šimon a Ondrej Sihelníkovci spoločne s Jánom Zemaníkom. Ďalší panský mlyn (nazývaný Michnáčov) si v roku 1831 prenajali Pavol Macko a Ondrej Skákala a samostatnú panskú pílu zas Ondrej Ďurnik, Juraj Turiak a Adam Chabreček.

Ešte v roku 1793 povolilo panstvo Matejovi Zemaníkovi v ním prenajatom mlyne sprevádzkovať kašník na výrobu krúpov, presnejšie na lúpanie prosa na výsledný produkt pšeno. To bolo predchodcom ryže pri výrobe jaterníc, využívalo sa však aj pri príprave mnohých ďalších pokrmov.46 Čo sa týka remeselníkov, podľa súpisu z roku 1781 v Rakovej pôsobilo sedem tkáčov a jeden kováč.47

rakova historia v3

Poddaní v panstve Strečno občas využili možnosť vykúpiť sa z poddanských povinností na určitú dobu (nevzťahovalo sa to na želiarov a podželiarov). Takto si povinnosti nahradili finančnou kompenzáciou napríklad v roku 1814, keď obec panstvu za odpustenie dlhých fúr, naturálnych dávok a urbárskej roboty vyplatila 1 403 zlatých. Panstvo si navyše vyhradzovalo právo požiadať obec o vykonanie potrebných prác v prípade nedostatku pracovných síl, pričom z požadovanej sumy sa vykonaná práca následne odrátala. Z úľav bolo vynechané vozenie urbárskeho dreva, ktoré panstvo naďalej vyžadovalo. Pomerne často si obce v tomto panstve vykupovali len jednu časť poddanských povinností, ako napríklad v rokoch 1772, 1815 – 1816, keď sa všetky obce v dištrikte Čadca vykúpili z plnenia dlhých fúr, či v roku 1812, keď sa vykúpili z plnenia odvodov naturálnych dávok.48

Obec na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov každoročne platila kominára, ktorý dbal na prevenciu vzniku požiarov a s tým súvisiacich škôd v husto zastavaných častiach dediny.49 Dedina si v rokoch 1844 – 1847 od panstva prenajala aj právo rybolovu vo svojom chotári.50

Prvýkrát zverejnené v publikácii LIŠČÁK, Marián: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. do polovice 19. storočia. 1. vyd. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2018

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD
zdroje
foto: obec Raková

Historické fotografie Rakovej

  • Chcete si pozrieť viac historických fotiek Rakovej? Pozrite si našu galériu.
Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: