Z historického hľadiska je dnes Zákopčie nedocenenou obcou. Koncom 18. a počiatkom 19. storočia totiž tvorilo hlavne z hľadiska hospodárstva významnú časť dištriktu Čadca v Strečnianskom panstve, vzhľadom na to, že sa tu nachádzal panský majer a k nemu prislúchajúce rozsiahle pozemky. Na ne chodievali obyvatelia z obce aj širokého okolia odrábať svoje poddanské povinnosti. Pestovali sa tam vo veľkom rozsahu predovšetkým zemiaky. Z hľadiska demografického vývoja sa Zákopčie v 19. storočí zaradilo po Čadci na druhé miesto v počte obyvateľov. Zatiaľ čo v roku 1785 v obci žilo 2 043 obyvateľov, tak v roku 1828 ich už bolo 2 971. Súpis z roku 1843, ktorý zachytáva stav okolo roku 1840 udáva už 3 394 osôb a v roku 1857 tu žilo 3 092 obyvateľov.¹

Kostol sv. Jána KrstiteľaRočný plat učiteľa v tejto obci obnášal 26 zlatých a notár poberal 25 zlatých, pričom k tomu dostávali, tak ako v iných obciach, naturálie.² Notárom tu bol najskôr Jozef Hernaj (1814, 1817), po ňom Ján Hernaj (doložený 1826 – 1839), neskôr Anton Hernaj (1842 – 1843), po ňom jeden rok Jozef Nemčák (1844) a následne opäť Anton Hernaj (1845 – 1846).³ V obci pôsobilo šesť prísažných, tu označovaných aj ako boženíci, z ktorých každý dostával ročne desať zlatých. Okrem toho obec platila troch hájnikov, z ktorých každý dostával ročne 24 zlatých a k tomu sa im kupovali nové krpce.

Obec prispievala aj kostolníkovi sumou päť zlatých ročne a kvôli svojej rozľahlosti i odľahlosti financovala aj posla (ordinanca), ktorý ročne dostával 11 zlatých. V roku 1840 bol napríklad miestnym poslom Pavol Stunik. Pravidelne sa platili aj niekoľkí vartáši, ktorí dbali na poriadok hlavne v nočných hodinách. Zmienky o platení obecných sluhov sú v obecných účtoch uvádzané nepravidelne a v symbolických sumách, čo by znamenalo, že boli buď odmeňovaní iným spôsobom, prípadne boli najímaní len v prípade potreby a ich prácu zvyčajne plnili iní obecní predstavitelia. Plat richtára Zákopčia predstavoval v druhej štvrtine 19. storočia sumu 16 až 17 zlatých ročne.⁴

Richtári Zákopčia

Richtármi Zákopčia boli Adam Lobodáš (1746), Adam Kavecký (1748), Juraj Mazúr (1770), Juraj Marťák (1778), Ján Hrčka (1781, 1788), Juraj Skriňa (1791), Adam Cupec (1793), Ján Hernaj (1801), Ján Hroša (1803) Ján Marťák (1806), Ján Birka (1807 – 1811), Adam Lanka (1812 – 1813), Ján Hažík (1815 – 1816, 1821), Ondrej Birka (1824, 1828), Adam Kuka (1829), Ondrej Birka (1830, 1832, 1834 – 1835), Adam Čecho (1837 – 1838), Ondrej Bako (1838), Adam Kuka (1839 – 1842), Adam Čecho (1842), Adam Magát (1843 – 1847) a Adam Čecho (1848).⁵

Vysťahovalecká vlna

V roku 1835 aj obec Zákopčie zasiahla vysťahovalecká vlna i keď v menšom rozsahu ako iné obce na Kysuciach. Z tejto dediny sa v tom čase pod náporom šíriacich sa fám o vhodných podmienkach na život v Banáte vysťahovalo približne 40 osôb.⁶ V roku 1843 v Zákopčí prebehol na ten čas už archaický spôsob vojenských odvodov, keď obecní zástupcovia vybrali konkrétnych mládencov z obce a potom ich násilne chytili, uväznili a transportovali k regimentu do Trenčína. Takéto lapačky bývali v tej dobe už nahrádzané inými spôsobmi odvodov založenými na dobrovoľnej báze či žrebovaní.⁷

Remeselníci

Z remesiel možno spomenúť aj údaje z rokov 1781 a 1791, kde sa uvádza, že v tomto období tu pôsobili štyria tkáči.⁸ V účtovnej knihe obce z roku 1846 je zaujímavá zmienka o tom, ako predstavitelia obce chodili k slúžnemu do Kotešovej v záležitosti uväzneného drotára Adama Lobodáša zo Zákopčia.⁹ V prvej polovici 19. storočia v obci pôsobil aj obchodník s ošípanými Juraj Jakubík.¹⁰

Nový murovaný kostol v Zákopčí začali stavať v roku 1791 a dokončený a vysvätený bol v roku 1801. Počas tohto obdobia sa využíval pôvodný kostol. Podľa dokumentu z roku 1792 pozemok, na ktorom stál, v lokalite nazývanej „popod Osobitim a Mladu horu,“ patril panstvu Strečno a práve v tom čase sa s vtedajším farárom Ladislavom Slukom spisoval nový kontrakt na jeho prenájom. Dovtedy nájom za tento pozemok platili poddaní vo výške 110 zlatých ročne, od prvého januára 1793 sa panstvo dohodlo s farárom, že na ďalších šesť rokov bude za tento pozemok platiť nájom on a to vo výške dvanásť zlatých ročne. Toto opatrenie jednoznačne súviselo s výstavbou nového kostola, kde boli obecné finančné i ľudské zdroje sústredené na tento účel. Po vysvätení a sprevádzkovaní nového kostola v roku 1801 sa už pozemok pod starým kostolom a k nemu prislúchajúca záhrada v októbri toho istého roku prenajali poddaným z obce, ktorými boli Ján Ščury, Michal Trúchly, Juraj a Ján Jandzík, Adam Kordiš, Adam Štefko, Ján Bardik, Michal Baško a Ján Hernaj.¹¹

Z dávok pre farnosť, ktoré obyvatelia Zákopčia každoročne odvádzali, možno spomenúť hlavne 10 funtov mäsa pre farára počas vianočných sviatkov, 6 funtov na Veľkú noc a celého barana na svätého Jána. Pri tých istých príležitostiach sa nezabúdalo ani na obecného rechtora či panských úradníkov.¹² Z nájomných zmlúv možno spomenúť role v lokalite pri starom cintoríne, ktoré v roku 1813 prenajímali vtedajšiemu farárovi Jánovi Radolskému. V súvislosti s kostolom treba spomenúť aj udalosť z roku 1808, keď v Zákopčí vyhorela celá farská budova.¹³

Z roku 1838 sa dochoval záznam o opravách mostov na hradskej ceste medzi Rakovou a Čadcou, čo svedčí o tom, že už v tom čase v smere od Čadce na Turzovku minimálne po obec Raková viedla pravidelne udržiavaná, pomerne kvalitná cesta. Okrem toho zo záznamov Zákopčia tohto roku vyplýva, že práve v tom čase sa v Čadci na tejto trase budoval nový most. V roku 1840 sa obyvatelia obce spolupodieľali na budovaní cesty a mosta vo Svrčinovci. Na tento účel bol na Svrčinovci prevádzkovaný lom na kameň.¹⁴

Panské mlyny, krčmy

V Zákopčí sa v roku 1781 nachádzalo päť panských mlynov. O desať rokov neskôr sa v panskom súpise uvádzajú už len štyri. Jeden z nich si ešte v roku 1790 vzal do prenájmu mlynár Adam Povinec.¹⁵ V roku 1808 panstvo odkúpilo mlyn od Martina Turčáka, ktorý potom - podobne ako svoje ďalšie hospodárske budovy nachádzajúce sa v tejto obci -prenajímalo zväčša na obdobie troch rokov. Panská krčma sa počiatkom 19. storočia nachádzala u Kľukov. Do prenájmu si ju v roku 1809 vzal židovský krčmár Heršel Púchovsky, ktorý si prenajal aj panský mlyn a v roku 1813 spoločne s Jakubom Vaichherczom aj právo výseku mäsa v Zákopčí. V roku 1823 si už krčmu u Kľukov vzal do prenájmu Jozef Vaichhercz (mal ju ešte aj v štyridsiatych rokoch).¹⁶ Ďalšia panská krčma sa nachádzala pri vtedajšej škole a v roku 1823 si ju do prenájmu vzal Lazár Vaichhercz. Zo židovského obyvateľstva v obci v roku 1828 žilo 14 obyvateľov a v rokoch 1843 a 1858 to bolo 10 obyvateľov.¹⁷

Súpis židov z roku 1822 uvádza v Zákopčí 30 ročného Lazára Vaichhercza a 28 ročného Jozefa Vaichhercza s rodinami, pričom obaja pochádzali z obce. Ich príbuzným bol pravdepodobne 45-ročný Abrahám Vaichhercz, krčmár v Horelici, ktorý pochádzal zo Zákopčia.¹⁸ Títo boli nasledujúcou generáciou po pôvodnom Jakubovi Vaichherczovi, ktorý si už v roku 1792 a potom aj 1795 prenajímal na Zákopčí krčmu spoločne s jatkou, a Izákovi Vaichherczovi, ktorý si tamojšiu jatku prenajal o dva roky skôr. Jakub Vaichhercz je v panských záznamoch z roku 1791 uvedený ako nájomca panského domu s nájomným 26 zlatých ročne.¹⁹ V zmluve z roku 1795 sa uvádza zaujímavá informácia, že v tejto obci sa často predával pašovaný alkohol zo susedného Budatínskeho panstva, čo bolo aj v tých časoch striktne zakázané.²⁰

Majer v Zákopčí

Tento majer slúžil hlavne ako miesto, kde chodili odrábať svoje robotné povinnosti obyvatelia Staškova, Rakovej a Zákopčia. Pestovali sa v ňom vo veľkej miere zemiaky, či už pre účely konzumácie, prípadne ďalšieho spracovania na výrobu alkoholu. Okrem toho tu pestovali aj rôzne druhy obilnín, krmovín či strukovín.²¹ K majeru patril vrch Kýčera, ktorý si koncom 18. storočia prenajímali obyvatelia Rakovej a platili zaň 170 zlatých ročne.²² V tom istom období si prenajali viacerí obyvatelia Rakovej aj k majeru pripadajúce územie označované ako Sporky.

K majeru podľa súpisu z roku 1811 patrili pozemky: Kýčera nad sihlou, Kýčera pri mlákach, Kýčera pod lieščinami, Kýčera nad studňou, Kýčera nad tŕňom, Kýčera pod jaseňom, Kýčera nad jaseňom, Kýčera nad sadmi, Kýčera pod sadmi, Kýčera medzi jarkami, Kýčera od Hrošovej, Pod Kýčerou, Kýčera nad hájnicou od Hrošovej, Kýčera od Lerkov poniže cesty, Kýčera od Lerkov vyše cesty, Za jarkom, Nad Poľanou, Kolečko, Pod Sporkamy, Sporky od hájnice, Sporky prostredné, Sporky pod horou, Sporky medzi jarkami, Sporky za cestou, Sporky pri pasienku, Pod smrečiskom, Na Lubienku, Niže dediny, Pri starom cintoríne, Nad pivovarom, Na Krželku prostrednú, Na Krželku od hory, Na sekeru, Od Kordišovského, Pod sekerou, Pod mladou horou pod cestou, Pod mladou horou nad cestou, Pod horou, Nad kostolom, Pod mladou horou klin, Hore potokom, Kubiška nad mlynom, Kubiška nad stavom a Pri stave.²³

Majer v roku 1917

Hostinec Tatra na Majeri, 1925

Panský úradník Jozef Binder a Zákopčie

Problémom, ktorý neobchádzal ani panských úradníkov, bol v tom čase alkoholizmus. Z roku 1816 sa zachovali zaujímavé sťažnosti obcí Zákopčie a Krásno na vtedajšieho polesného Jozefa Bindera. ktorý údajne veľmi holdoval alkoholu. V Zákopčí tak vraj opitý s palicou v ruke vyhnal z obecného domu, kde prebýval notár, celú zhromaždenú obec. Druhýkrát sa zasa pred krčmou v Zákopčí pobil s bývalým richtárom Jánom Birkom. Inokedy zasa počas hodov v Zákopčí vošiel opitý a takmer v bezvedomí s koňom do davu medzi ľudí, kde stratil aj ostrohu.²⁴ Podobné zážitky s ním popisujú aj obyvatelia Krásna, kde narobil veľa zlého v krčmách, ale aj po celej dedine. Najhorším údajne bolo, keď raz v opitosti vošiel do farskej budovy, kde sa uložil na farárovu posteľ, ktorú celú povracal.²⁵ Z uvedeného vyplýva, že problém alkoholizmu nezasahoval len poddaných, ale býval pomerne častým problémom i v radoch panského úradníctva.²⁶

Prvýkrát zverejnené v publikácii LIŠČÁK, Marián: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. do polovice 19. storočia. 1. vyd. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2018

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD
zdroje

foto: obec Zákopčie