Pozrite si najstaršie fotografie Čadce (a Kysúc)

cadca 1871 historia 1 Vznik najstarších fotografií Čadce bol spojený so zámerom zdokumentovať výstavbu košicko-bohumínskej železnice.

Druhá polovica 19. storočia bola pre Kysučanov obdobím razantných zmien. Najväčšou bolo bezpochyby zvykanie si na nové spoločenské pomery, v ktorých sa Uhorská spoločnosť postupne zbavovala stáročných nánosov feudalizmu. Z užívateľov urbárskej pôdy sa nestali jej vlastníci zo dňa na deň, ale kvôli pôde niekdajší poddaní s pôvodnými zemepánmi viedli dlhoročné súdne spory. Pre rozvoj Kysúc mala veľký význam v prvej polovici 19. storočia výstavba stoličnej hradskej cesty vedúcej zo Žiliny do Slieszka. Táto kamenná cesta, z ktorej sa do dnešných čias zachovalo už len niekoľko mostov v Krásne nad Kysucou, uľahčila dopravnú dostupnosť Kysúc.

Omnoho väčší význam pre hospodársky rozvoj Kysúc však mala výstavba košicko-bohumínskej železnice koncom šesťdesiatych rokov 19. storočia. Až táto železnica skutočne naštartovala ich hospodársky rozvoj, predovšetkým mestečiek Čadce a Kysuckého Nového Mesta. Jedným z inžinierov na tejto železnici, ktorý budoval aj úseky na Kysuciach bol Peter Ráth, ktorý sa neskôr stal aj riaditeľom celej košicko-bohumínskej železnice a istý čas zastupoval mestečko Čadcu ako poslanec v Uhorskom sneme.

cadca 1871 Čadca

Mestečko Čadca, sa vďaka tomu, že sa stalo železničným dopravným uzlom, začalo prudko rozvíjať a naberať svoj neskorší jedinečný ráz, ktorý poznáme zo starých pohľadníc a fotografií. A práve fotografie sú dôležitým vizualizačným materiálom, ktoré nám jedinečným spôsobom dokážu podať informáciu o vzhľade určitého miesta v minulosti. Jeden fotografický záber dokáže bez problémov nahradiť akokoľvek kvetnatý popis.

Výstavba železnice pomohla zachovať jedinečné fotografické materiály

Práve výstavba košicko-bohumínskej železnice okrem dopravnej dostupnosti a telegrafického spojenia pomohla zachovať jedinečné fotografické materiály umožňujúce nahliadnutie hlboko do 19. storočia aj v regióne Kysúc. Fotografie vznikli kvôli dokumentácii železnice a jej jednotlivých úsekov. Samotná železnica sa začala používať 1. júla 1872, kedy prvá jazda po celej dĺžke 367 kilometrov zabrala parnou lokomotívou 13 hodín a 18 minút. Na trase bolo 42 veľkých mostov a 5 tunelov (o celkovej dĺžke 2,2 kilometra), avšak celkový počet tzv. inžinierskych objektov na trase bol až 479. Úsek Žilina – Tešín o dĺžke 41 kilometrov bol dokončený k 1. novembru 1870.

Pri dokončení bolo potrebné celú trať železnice zdokumentovať. Najoptimálnejšie sa ukázali byť fotografie, ktoré dokázali vizuálne najlepšie zachytiť všetky požadované objekty. Sekundárne bolo potom na fotografiách zachytené aj okolie tratí a objektov, vďaka čomu majú dnes jedinečnú historickú výpovednú hodnotu. Máme na nich zachytenú slovenskú krajinu, dedinky, mestečká i ľudí počiatkom 70. rokov 19. storočia. Teda vďaka nim akoby cestujeme časom.

cadca 1871 historia 2 Čadca

Alexander Schild – zhotoviteľ najstarších fotografií Kysúc

Zhotovenie fotografií dostal za úlohu aj v tých časoch málo známy fotograf Alexander Schild. O jeho živote toho kvôli tomu veľa nevieme. V priebehu šesťdesiatych rokov 19. storočia však zrejme pôsobil ako fotograf vo Viedni, kde mal mať medzi rokmi 1863 – 1865 štúdio na Blindengrasse 3. Bol členom viedenskej fotografickej spoločnosti. Koncom šesťdesiatych, respektíve začiatkom sedemdesiatych rokov presunul svoje pôsobisko do Pešti, kde najskôr pôsobil v roku 1870 v budove cisárskych kúpeľov. Neskôr presunul štúdio na ulicu Nagymező 21, kde je dnes kaderníctvo. Potom si spoločne s kolegom Eugenom Geisslerom otvorili štúdio na frekventovanom námestí Egyetem tér 3, ktoré pôvodne prevádzkoval fotograf Alojz Rostagani. Schild sa sprvoti venoval prevažne zhotovovaniu portrétnych fotografií. V roku 1871 získal zákazku na spomenuté zdokumentovanie košicko-bohumínskej železnice. Pri tomto Schildovi pomáhal aj už spomenutý Greissler.

krasno nad kysucou 1871 Krásno nad Kysucou

Pri zhotovovaní fotografií železnice sa Schild snažil zachytiť aj okolie a nie len požadované technické časti stavby. Jedinečným spôsobom sa mu tak podarilo zachytiť včlenenie tejto novej technickej stavby do pôvodnej krajiny. Navyše zrejme nad rámec svojich povinností zhotovil aj niekoľko obrázkov mimo železnice, kde zachytil mestá a mestečká. Aj vďaka tomu boli zrejme tieto jeho fotografie vybrané, aby reprezentovali Uhorsko na výstave Expo vo Viedni v roku 1873. Na výstave boli tak prezentované aj viaceré lokality Kysúc. Existencia takýchto starých fotografií z územia Kysúc pritom donedávna nebola príliš známa. Schované boli vo viacerých fotoalbumoch, ktoré sa dnes nachádzajú v rozličných inštitúciách na území Maďarska, Rakúska, či Nemecka. Počet obrázkov v týchto pôvodných fotoalbumoch je variabilný od 48 až po 109.

kysucke nove mesto 1871 Kysucké Nové Mesto

Existencia uvedených záberov nám dnes poskytuje veľký priestor na ich ďalší výskum. Vďaka nim môžeme porovnať zmeny v krajine za 150 rokov. Rovnako vďaka záberom mestečiek identifikovať a lokalizovať rozličné stavby, ktoré v nich v priebehu času už zanikli a zabudlo sa na ne. V prípade Kysúc totiž zachytávajú tieto mestečká ešte pred ich neskorším urbanistickým rozvojom, vďaka čomu môžeme nahliadnuť do ich pôvodnej zástavby. Na svoje si prídu aj etnológovia vďaka zachyteniu osôb, ich odevov, stavieb a všakovakého ďalšieho využiteľného materiálu zachyteného v okolí železnice samotnej.