Obec Svrčinovec ležiaca na križovatke ciest do Česka a Poľska mala vďaka svojej polohe vždy svoj strategický význam. Dôkazom je napríklad systém opevnení Šance – Valy pochádzajúci z obdobia 16. – 17. storočia, ktorý mal slúžiť na ochranu Jablunkovského priesmyku. V roku 1785 v obci Svrčinovec žilo 957 obyvateľov. Tento počet do roku 1828 stúpol na 1558 obyvateľov. Do roku 1840 vzrástol na 1625 a v roku 1857 následkom hladomoru z konca 40. rokov, chorôb a vysťahovalectva stav klesol na 1332 obyvateľov.

Richtári

Hlavným zástupcom obce vo vzťahu k okolitému svetu bol richtár. Richtármi Svrčinovca na konci 18. a v prvej polovici 19. storočia boli napríklad Juraj Kulla (1770, 1778, 1781), Juraj Sloviak (1791), Jozef Kulla (1802-03), Juraj Šlahor (1805), Jakub Liščák (1809), Jakub Berko (1812), Jozef Kulla (1813, 1815, 1818, 1826), Jozef Kubišta (1827), Ján Liščák (1832, 1834), Jozef Padych (1835), Jozef Stríček (1836), Ján Liščák (1837), Jozef Kotyra (1839, 1841, 1844) a Šimon Kulla (1845). Väčšinu obecných písomností vyhotovoval miestny notár, ktorým bol počas veľkej časti prvej polovice 19. storočia Jozef Babuliak (písomne doložený 1802-1827). Jeho miesto neskôr prevzal Augustín Moravský, ktorého v Svrčinovci ako notára máme doloženého z rokov 1832-1841.

Rodiny sa vysťahovali za lepším životom

V mesiacoch apríl a máj 1835 sa až 18 miestnych rodín kvôli chudobe vysťahovalo za lepším životom do úrodnejšej oblasti Krašovskej stolice v Banáte. Išlo teda približne až o 4-5% miestneho obyvateľstva. Aj tieto rodiny, podobne ako mnohé ďalšie z obcí v okolí, podľahli falošným správam o veľmi výhodných podmienkach pre život v oblasti Banátu, pričom realita bola diametrálne odlišná. Pôda tu síce bola dostupná, avšak na zabezpečenie bývania, náradia a statku musel prichádzajúci človek disponovať hotovosťou aspoň 300 zlatých. Tú väčšina rodín prichádzajúcich z Kysúc nemala, nakoľko odchádzali práve kvôli chudobe. A aj z toho mála čo mali, veľkú časť zväčša minuli po ceste. A keďže doma na Kysuciach spravidla rozpredali všetko čo vlastnili a užívali, nemali sa ani kam vrátiť, preto mnohí skončili v lepšom prípade v službe, či ako nádenníci, prípadne podželiari, v horšom ako žobráci potulujúci sa po Dolnej zemi.

Tak ako bolo pre obce v tomto panstve bežné, aj obyvatelia Svrčinovca si pravidelne svoje poddanské povinnosti a plnenia nahrádzali finančnou kompenzáciou. V roku 1813 napríklad uzatvorili s panstvom Strečno dohodu o vykúpení sa z plnenia dlhých fúr, odvodu naturálií a poddanskej roboty spolu za 437,3 zlatého ročne. Keď by však panstvo potrebovalo, mohlo zmluvu kedykoľvek vypovedať. Poddaní boli navyše povinní zabezpečiť zásobovanie panskej krčmy v obci a rovnako poskytnúť pracovnú silu k výstavbe akýchkoľvek panských budov, ktoré by sa mohli v obci stavať. Navyše na základe tohto kontraktu sa obyvateľstvo Svrčinovca zaviazalo pre panstvo Strečno každoročne pripraviť 18 tisíc kusov šindľa, ktorý museli aj dopraviť na určené miesta. Rovnako museli počas trvania tohto kontraktu poskytnúť raz do roka desať vozov a 60 robotníkov k údržbe a budovaniu vodných hatí v oblasti Čadce, ktoré slúžili na uskladnenie dreva a jeho splavovanie aj v období chudobnejšom na zrážky. Z roku 1836 sa v písomnostiach obce zachoval zaujímavý záznam spomínajúci mašírovanie Rusov v dávnej minulosti, čím bolo zrejme myslené obdobie napoleonských vojen, počas ktorých sa zrejme Svrčinovcom presúvala Ruská armáda.

Menší kameňolom, píly a mlyny

Vo Svrčinovci sa nachádzal menší kameňolom, z ktorého sa lámalo kamenie na spevňovanie ciest a výstavbu mostov v blízkom okolí. V dedine sa podľa súpisu z roku 1781 nachádzali tri panské mlyny, z ktorých jeden bol v danom roku vybudovaný a jedna vodná píla. V roku 1791 sa tam už spomínajú dve vodné píly a ten istý počet mlynov. Druhú postavili v roku 1791 na základe povolenia panstva Ján, Jakub a Pavol Šlahorovci. Jeden mlyn a pílu si napríklad v roku 1831 prenajali Jozef a Juraj Kubištovci spolu s Jozefom Sloviakom. Ďalší mlyn a pílu si prenajali v tom istom roku Ján a Jozef Katrák spolu s Jozefom Pajonkom. Tretí mlyn si v danom roku prenajali Jozef Okapal spolu so Šimonom Kullom. Z remeselníkov vo Svrčinovci pôsobili na konci 18. storočia jeden tkáč a jeden kováč.

Pravdepodobne najstaršia fotografia Svrčinovca zo začiatku 70. rokov 19. storočia (Archív Železníc Slovenskej republiky)

Pri dotazníku k Tereziánskemu urbáru z roku 1770 obyvatelia Svrčinovca uviedli, že vozievali zo Žiliny do Tešína kráľovskú soľ a meď. Okrem toho vďaka blízkosti rieky Kysuce, mali podľa ich vlastných slov možnosť privyrobiť si aj splavovaním dreva. Rovnako sa tu píše, že sú nútení stavať v obci hate, ako zábrany proti vylievaniu potoka z koryta. Podobne ako v predchádzajúcom prípade tu však nesprávne Čierňanku označujú ako Kysucu. Okrem toho sa v dokumente uvádza, že sa v obci nachádzajú aj močidlá na močenie konope a ľanu. Na trhy v tých časoch chodievali do Žiliny a (Kysuckého) Nového Mesta, keďže Čadca v tom čase ešte nebola mestom a ani sa v nej nekonali trhy. Dedina sa v danom období skladala z 18 zárubkov. Problémy miestnym poddaným spôsobovali obyvatelia susediaceho Sliezska, ktorí im spásali pašu a pri jej strážení tak mali dedinčania výrazné náklady. Podobné konflikty tam v tom čase boli aj pri ťažbe dreva v lesoch.

V čase pred zavedením urbárskej regulácie miestni obyvatelia robotovali na majeri v Zákopčí. Okrem toho pracovali pri pivovare v Oščadnici a čadčianskom mýte. K uvedenému pivovaru dovážali z okolitých hôr drevo a z Rosiny tam vozili jačmeň. K tomu ešte odvádzali finančné a naturálne dávky. Obdobné povinnosti doplnené o niektoré ďalšie im zostali aj po zavedení Tereziánskeho urbára.

Panskú krčmu v obci mal na začiatku 19. storočia dlhý čas v prenájme Jozef Eichenvald s manželkou Máriou Veichherczovou. Jozef Eichenvald sa do panstva Strečno prisťahoval v roku 1801 vo veku 14 rokov. Pochádzal z Púchova. Krčmu vo Svrčinovci si prvýkrát prenajal už v roku 1807, teda ako 20 ročný. Po ňom ju do prenájmu prevzal jeho syn Samuel Eichenvald s manželkou Zuzanou Grossmanovou. Právo výseku mäsa si prenajímala zväčša priamo obec. V 40. rokoch 19. storočia si však toto právo prenajímal už Samuel Eichenvald. V roku 1828 vo Svrčinovci žilo 7 príslušníkov židovskej komunity, v roku 1840 ich tu žilo 8 a v roku 1858 počet stúpol na 10 obyvateľov. Išlo v podstate o príslušníkov rodiny Eichenvaldovcov, keďže podľa súpisu z roku 1822 mala táto rodina 6 členov. V záznamoch obce sa spomína aj rabín miestnej židovskej komunity z Čadce, ktorým bol v roku 1844 Jakub Lejderek.

Prečítajte si aj:

• Pozrite si najstaršie fotografie Čadce (a Kysúc)
• Zborov na prelome 18. a 19. storočia
• Zákopčie na prelome 18. a 19. storočia
• Kysucká obec Raková v 19. storočí

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.