Tomás Adamčík opisuje situáciu v Čadci a na Kysuciach v 1. tretine 20. storočia.
Príchod jari prinesie aj na Kysuce nielen oteplenie, ale aj dlhšie dni. Práve dĺžka denného svetla je rozhodujúca pre klíčenie a pučanie rastliniek.
Dom v ktorom zrejme býval MUDr. Hálek dnes už nestojí. Prečítajte si o osude nielen domu, ale aj o pôsobení tohto lekára na Kysuciach.
Historik Marián Liščák o Zborove na prelome 18. a 19. storočia.
Histórii nášho regiónu sa venujeme veľmi často. Občas sa ale nájde niečo, čo doslova vyrazí dych. Kysuckí bádatelia zaznamenali obrovský objav, ktorý môže prepísať históriu.
Pre naštartovanie nášho tela na jarné slnečné mesiace môžeme skúsiť pitie bylinkových detoxikačných čajov.
Pri nedávnej rekonštrukcii meštianskeho domu dostala nový šat aj soška Panny Márie.
Prečítajte si históriu meštianskeho domu a priebeh rekonštrukcie.
Viac bolo popísané, ako vyriešené. Xénia Šurhaňáková píše o dlhodobom probléme Čadce, ktorým je vizuálny smog.
V centre obce Radoľa stojí kaplnka so zvonicou. Súčasťou objektu je historicky cenná a pamiatkovo chránená socha svätca.
Súčasný neskoro barokový a jednoloďový kostol bol postavený v rokoch 1787 až 1793. Niektoré zdroje uvádzajú dokončenie kostola v roku 1794. Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V interiéri môžeme obdivovať kazateľnicu a vitrážové okná z roku 1916.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže.
Kríž s korpusom na podstavci (tiež zaužívaný názov prícestný kríž) z roku 1911 dali zhotoviť Štefan Brandys a Jozef Králik. Kríž je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1967 a pozostáva z piatich pamiatkových objektov; podstavec, socha Panny Márie, reliéf č. 1, reliéf č. 2 a kríž s korpusom.
