Meštiansky dom č. 195 je situovaný na Belanského ulici, objekt je zapísaný ako národná kultúrna pamiatka a je súčasťou Mestskej pamiatkovej zóny KNM. Budova je dokladom najstaršej historickej zástavby v meste. Dokladá stavebný vývoj mestskej zástavby a spôsob bývania mešťanov od stredoveku do polovice 20. storočia. V KNM je len málo objektov, ktoré je možné datovať do obdobia pred 19. storočím.

Budova je zachytená aj na votívnom obraze Panny Márie (obraz veduta potvrdzuje aj existenciu rímsy) z polovice 18. storočia. V uličnej zástavbe ide o pomerne honosne koncipovaný objekt v radovej zástavbe neďaleko murovanej Dolnej brány. Charakter súčasnej zástavby naznačuje, že v stredoveku mesto tvorili úzke dlhé parcely podobne ako v Žiline, na ktorých boli situované domy orientované fasádou do námestia či ulice.

Detail votívneho obrazu

Vznik stavby sa datuje do obdobia neskorého stredoveku

Vznik tejto stavby je datovaný do obdobia neskorého stredoveku, šlo o jednopodlažný podpivničený dom. V prvej polovici 17. storočia, v dobe renesancie, bol dostavaný o ďalšie podlažie, čo malo rozhodujúci vplyv na súčasnú podobu. Zachované zábralieZ tohto obdobia sa zachovali viaceré valené klenby. V 18. storočí bol meštiansky dom prefasádovaný. Do súčasnosti sa z tohto obdobia zachovala aj nika s kamennou sochou Panny Márie – ikonografický typ Imamaculaty, na čelnej fasáde. Socha bola vytvorená z pieskovca.

V 19. storočí prešla budova ďalšími úpravami. Došlo ku vstavaniu schodiska do interiéru, rozšíreniu dverí, k výmene stropov, úprave okenných otvorov, dostavbe objektu vo dvore a celkovej rekonštrukcii omietok a náterov v interiéri. Zachovali sa jednokrídlové a dvojkrídlové drevené výplne v interiéri domu, okenné výplne či trámové stropy. Z obdobia klasicizmu pochádza aj interiérové kovové zábradlie na schodisku.

V 2. polovici 20. storočia bol objekt znovu prefasádovaný. Akákoľvek výzdoba bola schovaná pod hrubú vrstvu brizolitovej omietky. Táto rekonštrukcia sa nevhodne podpísala na stav pamiatky, podlaha prejazdu bola vybetónovaná, čo spôsobilo zamurovanie vetráku, a to prispelo k zvýšeniu vlhkosti objektu. Dom výrazne poznačený vlhkosťou, prirodzenou degradáciou a zanedbanosťou bol naposledy rekonštruovaný v rokoch 2017-2019.

Pôvodná brána

Dnes budovu reprezentuje prevládajúci barokový sloh

Základným stavebným materiálom je zmiešané kamenno – tehlové murivo. Podlahy sú drevené doskové. Prejazd je situovaný na okraj budovy s bránkou pre peších. Oproti nedávnemu stavu, ktorý si mnohí pamätáme, v minulosti mali okná šambrány a niky, pod oknami bola štuková výzdoba, v okolí prejazdu bolo dekoratívne lemovanie, na fasáde bola rímsa. Podľa fotografií (aj na titulnej strane) môžete vidieť, že po poslednej rekonštrukcii sa pamiatke navrátila jej fasádna výzdoba.

Foto: K. Zvedelová, 1953 Foto z roku 2017, hrubá vrstva brizolitu na fasáde

(na fotografii z roku 1953 je vidieť šambrány okien a niky, štukovú výzdobu pod oknami, dekoratívne lemovanie aj v okolí prejazdu, profilovanú kordónovú rímsu) 

Rekonštrukcie pokračovali po roku 2017

Súčasný majiteľ objektu Miroslav Mlích sa s odhodlaním pustil do náročnej rekonštrukcie v roku 2017, vraj keď budova vydržala viac ako štyristo rokov, ešte niekoľko rokov musí v našom meste stáť. Zaujali ho najmä historické klenby a kamenné pivnice. Hoci dnes hovorí, že druhýkrát by takéhoto náročného projektu nešiel, vidno, že dnes má z výsledku príjemný pocit. Majiteľ sa rozhodol pre komplexnú rekonštrukciu objektu tak, aby mohol byť funkčne využívaný.

Zachované klenby

A čo všetko na neho čakalo? Najskôr architektonicko-historický výskum a reštaurátorský výskum. Potom odstrániť jeden závažný problém stavby, a to vlhkosť. Bolo potrebné obnoviť a odborne rekonštruovať klenby a murivo. Zároveň odstrániť všetky nevhodné cementové omietky a depozity špiny. Suterén zanechať bez omietania a v nadzemných podlažiach nahradiť omietky identickými s originálom. Na fasáde sa odstránil brizolit a následne sa rekonštruovalo historické členenie fasády, ktoré bolo zachovaná na fotografiách a čiastočne aj v sondách. Návrh na reštaurovanie obsahoval farebnosť v dvoch tónoch svetlej na pasívnych plochách a tmavej na vystupujúcich častiach v sivých tónoch.

Po zhodnotení stavebno-technického stavu bolo potrebné vytvoriť materiálové a tvarové kópie dverí a okien, ktoré boli osadené do zachovaných drevených obložení, ktoré sa umelecko-remeselne obnovili. Niektoré doplnky, napríklad kovania, sa doplnili na základe dobových analógií. Hospodárske budovy boli obe takmer zaniknuté, zachované boli len časti obvodových múrov a dvor bol výrazne zanedbaný s vysokou náletovou zeleňou, preto sa tieto objekty nezachovali.

Pivničné priestory dnes

V rámci realizácie rekonštrukcie došlo k potvrdeniu existencie drevených záklopových stropov pod rovným podhľadom, po odstránení prekrytia došlo k ich odhaleniu. Pamiatkový úrad práce pozastavil a bolo nariadené ich zdokumentovanie a spracovanie doplnku k návrhu na reštaurovanie s postupmi a technológiou.

Celkovo sa jednalo o 11 trámov, ktoré boli opracované ručne. Stredný trám konštrukcie je približne v strede predelený dekoratívnou plochou rezby ružice. Na čelnej strane trámu je dlátom vyrytý latinský nápis s datáciou oznamujúci, kto dal postaviť, resp. opraviť objekt: „Fiera Curavit Ioannes Iuracsek cum consorte sua Anna Desdycvnik anno 1735“, čo môžeme preložiť ako „O opravu sa postaral Joannes Juracsek s manželkou Annou Desdycvnik v r. 1735“.

Trám po rekonštrukcii

Strop bol dochovaný v relatívne dobrom stave. Na základe výskumu bol identifikovaný dobový vkus a úroveň technologického spracovania materiálu v 18. storočí. Preto bol strop očistený, poškodené miesta doplnené alebo vytmelené a ošetrené vhodnou povrchovou úpravou. Stará dverová závlaka bola ošetrená a deponovaná. Pamiatku mohol reštaurovať iba reštaurátor, ktorý má odbornú kvalifikáciu a certifikát - Mgr. art. Rudolf Boroš. Počas celej doby musel pán Mlích spolupracovať s Pamiatkovým úradom v Žiline.

A prečo sa reštaurácia sídliaca v tejto kultúrnej pamiatke volá Porta? Na začiatku príspevku sme spomínali, že dom je na mieste, blízko ktorého voľakedy stála dolná brána mesta. V latinčine „porta“ znamená „brána“.

Článok je spracovaný na základe Reštaurátorského výskumu a návrhu na reštaurovanie meštianskeho domu, ktorý spracoval Mgr. art. Rudolf Boroš z Michaloviec a Architektonicko-historického výskumu spracovaného Mgr. Kristínou Zvedelovu, PhD.

Prečítajte si aj:

• Reštaurovanie sošky Panny Márie na meštianskom dome v KNM

autor: Dušana Šinalová
foto: D. Šinalová, výskum