Na jednej z najrušnejších ulíc v KNM nedávno prebehla rekonštrukcia meštianskeho domu č. 195– kultúrnej pamiatky. Tento dom je známy soškou umiestnenou v nike na jeho priečelí. Žiadnemu oku určite neuniklo, že s rekonštrukciou budovy dostala nový šať aj socha.

Soška Panny Márie stojí v nike domu. Panna Mária je zobrazená ako mladá žena s rozpustenými vlasmi, odetá v dlhom rúchu a plášti a rukami zloženými k modlitbe. Kompozícia je v spodnej časti štylizovaným bralom/kameňom, na ktorom Mária stojí. Napriek tomu, že na prvý pohľad vyzerá bosá, pod chodidlami má podrážky, akoby mala sandále. Tieto však nemajú žiadne remienky. Figúra stojí v kontraposte, s mierne zaklonenou hlavou hľadiacou k nebu. Vznik sochy sa dá predpokladať niekedy v druhej polovici 19. stor.

Pred reštaurovaním mala čiastočne dochovanú polychrómiu, povrchovo silne zanesenú depozitom a zdegradovanú. Povrch bol opatrený monochrómnym bielym náterom. Išlo o olejovú farbu, časom značne stvrdnutú a mechanicky ťažko odstrániteľnú. V rámci tejto úpravy pravdepodobne v prvej polovici 20. stor. boli premaľované aj oči.

Socha je vytvorená z pieskovca, ten bol mierne rozrušený, hlavne v spodnej časti a exponovaných častiach, napríklad v riasení, drapérii rúk a tvári. Zo sekundárnych zásahov sa dá spomenúť, že hlava bola v minulosti odlomená a znovu dolepená. Svätožiara, resp. veniec s dvanástimi hviezdami bol skorodovaný, pretretý bronzenkou a tri hviezdy boli sekundárne doplnené improvizovaným laickým spôsobom a pripevnené drôtom.

Reštaurovanie sochy bolo zadané reštaurátorovi Ivanovi Herénymu

Ten o stave sochy a rekonštrukčných prácach napísal:

Na povrchu sochy nebolo množstvo farebných vrstiev, ako by sa dalo predpokladať To by mohlo svedčiť o tom, že socha bola dlhodobo umiestnená v nie ľahko dostupnej pozícii, a teda ju často nepremaľovávali. Prípadne, že bola v istom čase veľmi pedantne očistená, prípadne ide o obe tieto možnosti súčasne. Ako spôsob modelácie tváre, tak aj výmaľba očí svedčia o tom, že socha bola robená pre podhľadové vnímanie. Čiže pre umiestnenie vo výške v nike domu.

Reštaurátor Ivan Herényi pri práci

Z poškodení boli najzjavnejšie úbytky kamennej hmoty v soklovej časti a absencia prakticky celého pravého chodidla. Exponované časti drapérie a dlane, boli taktiež poškodené. Tieto úbytky neboli mechanického charakteru, ale zapríčinil ich vplyv poveternostných podmienok. Všetky boli doplnené minerálnymi tmelmi.

Detail poškodenia chodidla

Po očistení sekundárnych farebných vrstiev sa ukázalo, že celá plocha šiat je monochrómne prekrytá vo farebnosti polymentu (podklad pre zlátenie), ktorý sa používa pri zlátení ako podklad. Spolu s nálezom fragmentov zlata v stopovom množstve, to vytvorilo domnienku, že šaty boli zlátené. Stopy po plátkovom striebre, alebo nejakej polychrómii (viacfarebnosť) neboli nájdené. Zlátenie a farebné úpravy boli robené s ohľadom na to, aby nevyzerali neprirodzene novo a vykazovali istú mieru patiny alebo mäkkosti.

Madonna pred reštaurovaním

Madonna po reštaurovaní

Ivan Herényi sa narodil a žije v Bratislave. V rokoch 1995-1999 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v odbore reštaurovanie a konzervovanie dreva. V roku 2006 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v odbore reštaurovanie sochy - kameň u Doc. J. Kubu a reštaurovanie sochy – drevo u prof. D. Salamonovej. Má za sebou množstvo reštaurátorských realizácii na celom Slovensku. Aktívne sa venuje vlastnej tvorbe, hlavne soche, grafike alebo maľbe. V roku 2011 sa stal držiteľom Ceny Martina Benku za voľnú tvorbu.  

Prečítajte si aj:

• Stredoveká pamiatka v KNM - meštiansky dom č. 195

autor: Dušana Šinalová
foto: D. Šinalová, I. Herényi