Komunistická strana – verzus stavebné povolenie. Normalizácia, ktorá nastala v Československu v rokoch 1969 – 1971 zmenila pomery, život i bežné situácie.
Svätojánska noc má veľkú moc. A veru má. Obracia slnko. To nič iné nedokáže.
Počas horúceho dňa 19. júla roku 1748 sa v obci Stará Bystrica odohral súd, ktorému predsedal úradník Trenčianskej stolice Mikuláš Záhorak a asistoval prísediaci Pavol Akay.
Perla je už storočia považovaná za symbol niečoho vzácneho, obdivuhodného a cenného. Stratenou perlou baróna Poppera a grófa Ballestrema bude v prenesenom význame historická budova nachádzajúca sa v Čadci.
Akékoľvek zachytenie regiónu Kysúc z minulosti je vždy veľmi zaujímavým čítaním, z ktorého sa dá čerpať množstvo cenných poznatkov. Jeden taký z konca 19. storočia spracoval Alojz Július Lovčáni, ktorý bol slovenský geograf, národopisec, člen piaristického rádu.
Po stáročia boli na Kysuciach ľudia odkázaní sami na seba a dobové praktické i magické úkony na zabezpečenie pôrodu.
Je obdobie, keď sa košíky bylinkárov plnia nežnými farebnými kvietkami prvosienky, podbeľu, pľúcnika, ale aj ostrými listami žihľavy, púpav alebo brezy.
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou nazývaný aj Kysucká Sixtínska kaplnka oslávi v tomto roku 50. výročie svojej posviacky.
V medzivojnovom období Kysuce neobchádzali ani nepriaznivé udalosti. Život miestnym obyvateľom najčastejšie komplikovali rozličné prírodné pohromy a výčiny počasia opakujúce sa takmer so železnou pravidelnosťou.
Obec Vysoká patrila pôvodne do farnosti Turzovka. V roku 1768 tu bol postavený filiálny kostol sv. Matúša apoštola a o štyri roky neskôr zriadená samostatná farnosť.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže.
Rozpažené ruky sochy Ježiša Krista pomyselne ochraňujú 125 padlých občanov obce Raková. „My padli – aby národ žil.“ Uvádza sa na strednej mramorovej tabuli nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky.
Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí v časti obce s názvom „Majer.“ S výstavbou kostola sa začalo v roku 1791, dokončený i vysvätený zároveň bol v roku 1801. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky uvádza dobu vzniku kostola od roku 1790 do 1798.
Kaštieľ Oščadnica dal postaviť gróf Valentin Ballestrem (Valentin von Ballestrem) v rokoch 1910 - 1913. Neoklasicistický, dvojpodlažný objekt slúžil ako letné poľovnícke sídlo.