Novopostavený chrám začal plniť úlohu farského kostola. Postupne sa zariaďoval, dopĺňal liturgickým zariadením a výbavou, ale aj opravoval. Za jeden z hlavných nedostatkov stavby možno už v začiatkoch považovať strechu. V roku 1784 bola síce novo pokrytá, ale farár sa so žiadosťou o jej opravu obrátil na biskupa aj v roku 1795. Bolo nariadené, aby sa kupola na veži opravila, pretože najmä na západnej strane mala poškodené vonkajšie obloženie od zatekajúcej vody. V nasledujúcom období nachádzame vo farských účtoch značné sumy, použité na opravu veže kostola. V roku 1799 išlo o 68 zlatých a 24 denárov, v nasledujúcom roku dokonca o 328 zlatých a 20 denárov. Veža kostola bola napokon v roku 1802 zrenovovaná a ukončená kupolami s pozláteným krížom.

Práve rok 1802 je dôležitým z hľadiska predmetu tohto článku – pamätnej listiny (hoci jej rozmery nie sú veľké a je vyhotovená v mimoriadne jednoduchej, úspornej forme, predsa ide o historické svedectvo pripomínajúce dôležitú udalosť v dejinách miestnej cirkvi).

Keď sa v auguste 2019 pristúpilo k renovácii veže kostola, odkiaľ bol demontovaný železný kríž, z makovice vypadol niekoľkokrát poskladaný, zaprášený, zahnednutý dokument previazaný tenkým špagátikom.

Nemal nijaký ochranný obal. Pôvodne si ho robotníci v prachu ani nevšimli. Našli ho dodatočne na lešení. Spoluautor tohto článku bol oslovený vysockým farárom Františkom Mikulášom, aby objavený dokument preskúmal. Žiaľ, zložený papier bol natoľko vysušený a krehký, že akákoľvek manipulácia pri jeho otváraní mohla viesť k jeho zlomeniu a následnej fragmentácii. Po vzájomnej konzultácii a dohode bolo prostredníctvom čadčianskeho archívu oslovené Oddelenie ochrany archívnych dokumentov Slovenského národného archívu v Bratislave, aby sa pokúsilo nájdený dokument otvoriť a zreštaurovať.

Pamätná listina z veže kostola sv. Matúša vo Vysokej n. K. po objavení (Zdroj: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Vysoká nad Kysucou)

Na reštaurovanie bol doručený začiatkom septembra 2019 tak, ako bol vybraný z veže. Pokročilé štádium degradácie sa prejavovalo tmavohnedým sfarbením papiera, jeho výrazným mechanickým poškodením – zlomami v miestach ohybu, úbytkom papierovej hmoty, trúsením. Vo všetkých vrstvách sa nachádzali vo veľkom množstve časti uhynutého insektu – drobných mušiek. Až po dezinfekcii sa ukázalo, že zložený dokument sa vlastne skladá z troch listov. Boli zložené tak, že dva väčšie tvorili obal menšej listiny uloženej medzi nimi.

Samotné reštaurovanie pozostávalo z niekoľkých krokov:
1. Vyhotovenie vstupnej fotodokumentácie
2. Dezinfekcia listín a postupné otváranie listín
3. Mechanická očista
4. Vykonanie základných analýz
5. Chemická očista
6. Pomocné doglejovanie
7. Doplnenie chýbajúcich častí
8. Vyhotovenie ochranného obalu
9. Vyhotovenie správy z reštaurovania

Vzhľadom na vysokú mieru zatečenia, podozrenie z mikrobiologickej kontaminácie a vysoké znečistenie dokumentov, bola zvolená ochrana papiera vykonaním dezinfekcie v parách n-butylalkoholu. Listy sa ponechali 24 hodín v atmosfére 96% n‐butyalkoholu. Následne sa do atmosféry pridala nádobka s vodou, ktorá vytvorila prostredie s vyššou relatívnou vlhkosťou a listiny sa postupne vyberali, mierne roztvárali a opakovane vkladali do atmosféry dovtedy, kým ich nebolo možné úplne otvoriť a vystrieť. Keďže písomnosti javili výrazne známky mechanického poškodenia, bola nevyhnutná opatrná manipulácia a jemné odstraňovanie nánosov hmyzu pomocou rôznych hrúbok štetcov s rôznou dĺžkou a mäkkosťou štetín, aby bolo možné nečistoty odstrániť aj z pôvodných zhybov listín.

Listy slúžiace ako obal pamätnej listiny pred reštaurovaním (Zdroj: Slovenský národný archív v Bratislave)

Poškodenia papiera sa následne doplnili novou papierovou hmotou a zároveň došlo k stabilizácii pred ďalšími degradačnými procesmi. Po mechanickej očiste, bolo zmerané pH papiera za účelom zistenia miery degradovateľnosti. Meranie sa uskutočnilo na viacerých miestach. Výsledky potvrdili, že miera degradovateľnosti papiera je veľká a prejavuje sa mimoriadne nízkou hodnotou pH. Na dokumentoch bolo namerané pH papiera v rozmedzí 2,8 – 3,5. Táto hodnota naznačovala, že bude potrebná deacidifikácia papiera za účelom zníženia kyslosti a stabilizácie papiera. Analýza atramentu ukázala, že nie je rozpustný ani vo vode ani v etylalkohole. Pri chemickej očiste sa podarilo v prípade pamätnej listiny docieliť mierne zosvetlenie tmavých miest, odkrytie časti písma a zlepšenie celkovej čitateľnosti textu.

Za účelom úpravy pH papiera a zabezpečenia jeho stability pred účinkom ďalších vznikajúcich kyslých produktov, boli dokumenty ponorené do deacidifikačného roztoku hydrogénuhličitanu horečnatého. Po vybratí sa listiny nechali čiastočne obschnúť a nástrekom sa na ne aplikoval roztok Klucelu G za účelom spevnenia papiera pred procesom doplnenia chýbajúcich častí papiera. Veľké úbytky papierovej hmoty sa doplnili pomocou zmesi zafarbenej bavlny a eukalyptu. Na farbenie sa použili farby zn. Cartasol, pomocou ktorých bola papierovinová hmota zafarbená vopred. Papierovinová suspenzia sa dolievala ručne na miesta, kde pôvodný papier chýbal. Na vnútorné doglejenie hmoty sa použil katión aktívny modifikovaný škrob Emcol. Pšeničným škrobom sa prilepili dolievané časti ku pôvodnému papieru. Napokon sa dokumenty nechali postupne vyschnúť pod záťažou uložené medzi filcami.

Vyrobil sa na ne ochranný obal z alkalickej lepenky, jednotlivo sa preložili alkalickým papierom a vložili sa do ochranného obalu. Po opätovnom doručení dokumentov na farský úrad vo Vysokej nad Kysucou, boli tieto predmetom historického skúmania. Bolo zistené, že dokument, uložený medzi dvoma listami je najdôležitejší a že ide o písomnosť, ktorá svojim obsahom upomína na renováciu veže v roku 1802. Ostatné dva rozmerovo väčšie listy tvorili pravdepodobne len obal menšej pamätnej listine, hoci aj tie boli popísané, o čom sa ešte zmienime.

Pamätné listiny o výstavbe, prestavbách či renováciách nie sú v prípade sakrálnych budov ničím výnimočným, skôr naopak. Ich forma či vyhotovenie však býva rozličné.

V našom prípade ide len o veľmi jednoduchý zápis na ručnom papieri o rozmeroch 186 x 238 mm. Prečítať text listiny a vôbec otvoriť ju, sa však dalo až po spomenutom reštaurátorskom zásahu. Hoci reštaurátorským zásahom došlo k zvýšeniu čitateľnosti textu, nie je možné rekonštruovať ho úplne. Zápis je vyhotovený v latinskom jazyku, humanistickou kurzívou zodpovedajúcou obdobiu prelomu 18. a 19. storočia. S veľkou pravdepodobnosťou je autorom listiny prvý vysocký farár Ján Baptista Finstervalter, ktorý vo farnosti pôsobil v rokoch 1772 – 1806.

Pamätná listina z veže kostola sv. Matúša vo Vysokej n. K. po reštaurovaní (Zdroj: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Vysoká nad Kysucou)

Zrekonštruovaný text sa nachádza v deviatich riadkoch a znie (zlomy riadkov sú naznačené II, v hranatých zátvorkách sú rozpísané skrátené slová, v oblých zátvorkách je naznačený pravdepodobný výraz, ktorý nie je dobre čitateľný):

Anno 1802 die quarta septembris nova haec forma turris ecclesiae Viszoken II sis Dei opitulante gratia sub sanctissimo pio pontifice Pio VII., augustissimo II imperatore Francisco secundo, illustrissimo ac reveren‐ dissimo d[omi]no ep[isco]po Nittri II ensi Francisco Xav[er] Fuchs, benignitate celsis‐ simi principis Nicolai Ester II hazy, curis Jo‐ annis Finstervalter parochi loci ejusdem ecclesiae, provisore dom II inii Ignatio (Sev-sik), iudice loci Joanne Kminek, curatore et notario ejusdem II possessionis Joanne Bielt‐ sik, opera et impensis (propriis) incolis possessionis II ... .... ....

Dňa 4. septembra 1802 táto nová podoba veže vysockého kostola s pomocou milosti Božej za najsvätejšieho, zbožného pápeža Pia VII., najvznešenejšieho cisára Františka II., najosvietenejšieho a najdôstojnejšieho pána nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa, láskavosťou najvznešenejšieho kniežaťa Mikuláša Esterháziho, za správy miestneho farára tejto farnosti Jána Finstervaltera, správcu panstva Ignáca Ševšíka, miestneho richtára Jána Kmínka, kurátora a notára tejto obce Jána Bielčika, prácou a (vlastnými) nákladmi obyvateľov obce (Vysoká) ... .... ...

Ďalšie vety sme kvôli poškodeniu písacej látky a vyblednutiu atramentu nedokázali prečítať. Neprečítaný text má ešte jeden a pol riadka. Obsah teda tvorí krátka správa s datovaním a opisom udalosti, ktorá sa odohrala pred 220 rokmi. Datovanie bližšie určujú aj osoby cirkevnej hierarchie (pápež, biskup, farár), svetskej moci a správy (cisár, zemepán, panský úradník) či samosprávy (richtár a notár obce). Pamätný zápis nie je nijakým spôsobom zdobený, príp. inak upravený do slávnostnejšej podoby. Vcelku zaujímavé sú aj dva listy, ktoré však, ako bolo spomenuté, zrejme slúžili len ako ochranný obal pamätnej listine. Ide o dva obojstranne popísané, ale veľmi poškodené listy, ktoré museli reštaurátori výrazne doplniť papierovinovou hmotou. Ich rozmery sú približne 250 x 400, resp. 410 mm. Čítanie je z dôvodu znehodnotenia veľmi sťažené.

V každom prípade text vôbec nesúvisí s pamätným zápisom, čo podporuje názor, že tieto listy ho mali za úlohu zabezpečiť pred poškodením. Listy boli v dobe renovácie veže kostola zaiste už neaktuálne, preto mohli poslúžiť druhotne ako istá, i keď nedostatočná ochrana. Ich neaktuálnosť nám zároveň ponúka možnosť približného datovania. Súpis podľa typu písma pochádza z druhej polovice 18. storočia. Je dokonca možné, že mohol byť vyhotovený krátko po zriadení samostatnej farnosti v 70. rokoch storočia.

Zo zachovaného torza písomností možno zistiť, že pôvodne išlo o súpis duší, resp. rodín vo farnosti. Ide o veľmi podobný súpis ako ten, ktorý sa vo farnosti zachoval z neskoršieho obdobia (Conscriptio animarum juxta aeta tem parochiae Viszokensis anno 1839 – Súpis duší farnosti Vysoká na základe veku v roku 1839), hoci má svoje špecifiká. Súpis je rozdelený do rubrík, ktoré tvoria jednotlivé stĺpce.

Prvou rubrikou, resp. stĺpcom je poradové číslo, resp. číslo domov, nasleduje rubrika týkajúca sa manželstiev. Potom sa uvádza status v rámci rodiny: p. (pater – otec), m. (mater – matka), fil. (filia, filius – dcéra, syn), vid. (vidua, viduus – vdova, vdovec). Ďalej je zapísané meno a priezvisko farníka. V ďalšej rubrike je pri jednotlivých menách uvedený vek. Ten je na rozdiel od súpisu z roku 1839 rozdelený do troch stĺpcov. V prvom sa uvádzal vek dospelých a mládeže nad 14 rokov (vek dospelosti podľa kánonického práva), v druhom boli uvedené deti a mládež od 6 do 14 rokov a v treťom menšie deti do 6 rokov.

Za vekom nasleduje stĺpec so skratkou c. a za ním je pri niektorých menách uvedená skratka n. Ak porovnáme jednotlivé rubriky s neskorším súpisom, sú veľmi podobné. Môžeme teda konštatovať, že za vekom nasleduje údaj o tom, či bola osoba v čase súpisu pobirmovaná, čo je naznačené skratkami c. – confirmatus (birmovaný), n. – non confirmatus (nebirmovaný). Posledný stĺpec bol vyhradený pre poznámky (reflexio nes). Súpis z roku 1839 v tomto stĺpce síce uvádza deti od 6 do 12 rokov, ale v prípade tohto staršieho súpisu bol vek, ako sme uviedli, zaznamenávaný iným spôsobom.

Písomnosti z veže farského kostola sv. Matúša vo Vysokej nad Kysucou teda vydali po viac ako 200 rokoch svoje svedectvo. Aktuálne sú uložené vo vyhotovených ochranných lepenkových obaloch v archíve farnosti. Do obnovenej veže bola vložená nová pamätná listina v časovej schránke s ďalšími spomienkovými predmetmi.

Nová pamätná listina umiestnená do veže farského kostola sv. Matúša (Zdroj: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Vysoká nad Kysucou)

Hoci v prípade pôvodných písomností nejde o obsahovo či formálne nijako výnimočné dokumenty, predsa pre dejiny obce i farnosti svoj význam rozhodne majú. Záverom treba oceniť aj zodpovedný prístup miestneho kňaza i starostu obce, ktorí sa pričinili o zachovanie tejto časti kultúrneho dedičstva miestnej komunity.

Mgr. Drahomír Velička, PhD. Ing. Alena Maková

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>

• Vežu kostola vo Vysokej požehnal diecézny biskup, prípravy na zdvihnutie vrcholia
• Kostolná veža vo Vysokej nad Kysucou získava novú podobu