Šťastie praje pripraveným

Zborovčania sa už v roku 1941 pustili do výstavby kostola. Bolo to krátko po vzniku slovenského štátu. Nielenže sa vtedy skladali na „zlatý poklad“ republiky, ale zároveň lámali kameň na stavbu kostola.
Doba im však nepriala. Vo svete zúrila vojna, ľudia mreli po státisícoch a prvé, podľa zborovskej kroniky, pre dedinu pokojné vojnové roky, sa rýchlo skončili. Vo voľbách v roku 1946 v Zborove získala Komunistická strana drvivú väčšinu. Novej budúcnosti sa potom naozaj dočkali, hoci nie tak, ako si to mnohí predstavovali. Po roku 1948 prišlo znárodnenie, mena peňazí ľudom znehodnotila i tých pár korún, ktoré mali našetrené a ešte aj z obrábanej pôdy museli začať odvádzať kontingenty.

Foto: kaplnka Zborov nad Bystricou 1963

Prešli roky, hlad už na Zborove nikoho netrápil, len kostol mnohým stále robil starosti. Aj krasňanskému farárovi Ľudovítovi Balážimu, kde v tom čase patril Zborov nad Bystricou ako filiálka Krasňanského farského úradu.

Baláži rok 2017 - blahoželanie pri príležitosti jeho 97 rokov.Dekan Baláži sa jedného dňa stretol v Čadci u doktora Grossmanna s akýmsi Švédom, ktorý sa ho spytoval, čo za manifestáciu to mali v Zborove nad Bystricou, keď musel dobrú polhodinu stáť na ceste. „A prečo si nepostavíte väčší kostol?“ spýtal sa nechápavo, keď sa dozvedel, že nešlo o manifestáciu, ale o omšu pred malou kaplnkou, ktorá vtedy stála v strede dediny pri krajnici cesty. Švéd sľúbil dekanovi, že napíše list zo Švédska na okresný národný výbor, ktorý mu monsignor Baláži ochotne skoncipoval.

List prišiel ... a veci sa spustili do kolobehu. Bolo utópiou myslieť si, že zahraničie prinúti kompetentných povoliť stavbu kostola. Došlo to tak ďaleko, že dekanovi chceli zakázať slúžiť omše v malej kaplnke na okraji cesty. Prvý pokus o získanie povolenia na stavbu kostola teda nevyšiel.

Výstavba priehrady a asanovanie obcí Harvelka a Riečnica 

Na program sa dostali iné plány. Na konci Bystrickej doliny sa mala stavať priehrada, ktorá bude zadržiavať pitnú vodu pre obyvateľov Žiliny a jej okolie.
Dve obce Harvelka a Riečnica mali byť asanované a vo Vychylovke malo vzniknúť Múzeum Kysuckej dediny. Dekanovi Balážimu prišla na um myšlienka, že existujúca baroková kaplnka, ktorá bola jedinou sakrálnou stavbou, v ktorej sa slúžili omše, by mohla byť premiestnená do tohto múzea, pre ktoré bola ako stvorená. Po dedine sa rozšírila myšlienka, že ak kaplnku pamiatkari zoberú, musia občanom dovoliť postaviť nový kostol.

Cintorín pri kaplnke 1969

Zborovčania opäť získali nádej na nový kostol

Mons. Baláži dal vypracovať plány kostola kolegovi 70- ročnému dekanovi Ing. Ferdinantovi Foltánovi zo Súľova, ktorý spolupracoval s bratmi Surovovcami: architektom Antonom a stavebným inžinierom Stanislavom. Dlhé hodiny strávili na fare v Súľove, a hoci nevedeli kedy a za čo kostol postavia, verili, že to bude nakoniec neopakovateľné dielo. Podľa odporúčania II. vatikánskeho koncilu sa mali kostoly stavať tak, aby všetci veriaci boli najbližšie k oltáru. Chceli to teda dodržať.

Logicky sa núkal pôdorys v tvare kruhu. Báli sa však, že postavia rotundu. Nakoniec rozhodol laik mons. Baláži, ktorý presadil, aby sa kostol nestaval v tvare obdĺžnika, ako sú postavené ostatné kostoly, ale chrámovú loď otočili po uhlopriečke a oltár umiestnili do rohu obdĺžnika. Tým získali priestor a lavice veriacich mohli umiestniť okolo oltára v tvare polkruhu, a tak naplnili i odporúčania II. vatikánskeho koncilu.
Odborníci sa jeho nápadu hneď chytili a zistili, že ak po stranách pootočeného štvorca postavia vežu a sakristiu, dostane kostol pôdorys päťcípej hviezdy. Všetci štyria boli hrdí na ten nápad a s úsmevom hovorili, že kostol v tvare sovietskej hviezdy im postaviť určite dovolia.

Pohľad na kostol z vnútra a usporiadanie lavíc - súčasnosť:

pokračovanie nabudúce ...

• Nádherný zborovský kostol oslávi 50. výročie konsekrácie (1. časť)
• Hložníkové vitráže v zborovskom kostole - málo známy unikát
• Zborovský skvost - socha Ježiša Krista od Alexandra Trizuljaka

Spracoval: Juraj Hlavatý,
starosta obce Zborov nad Bystricou