Najčastejšie ich sužovali záplavy, tuhé zimy a rozličné ďalšie výčiny počasia. Napríklad dňa 24. júla 1922 Kysucké Nové Mesto a jeho okolie zasiahla silná ľadovcová búrka, ktorá zničila alebo značne poškodila veľkú časť ešte nezozbieranej úrody a spôsobila škody za viac než 45 000 korún. Aby sa predišlo negatívnym sociálnym následkom udalosti, miestny slúžny Pavel Barto vypracoval zoznam najviac poškodených obyvateľov. Obsahoval 93 mien ľudí pochádzajúcich najmä z Kysuckého Nového Mesta a Nesluše. Súpis aj s návrhom výšky odškodného poslal Župnému úradu v Trenčíne.

V roku 1925 zas miestnym obyvateľom vážne problémy spôsobila neúroda niektorých druhov plodín. Nevedno, čo presne neúrodu spôsobilo, v Kysuckom Novom Meste postihla približne 80 a v celom okrese asi 700 ľudí. Úrady však na postihnuté rodiny nezabudli. Župný úrad v Turčianskom Svätom Martine navrhoval dotknuté rodiny kompenzovať naturáliami – zemiaky, obilie, strukoviny.

Ničivá povodeň v roku 1925

V rovnakom roku muselo mesto čeliť i niekoľkým povodniam. Mimoriadne silná povodeň zasiahla Kysucké Nové Mesto a obce v povodí rieky Kysuce začiatkom augusta. Ničivý nápor vody dokonca predstavoval najhoršiu katastrofu svojho druhu v Kysuckom Novom Meste v medzivojnovom období a pravdepodobne i v 20. storočí.

Kysuce i ďalšie oblasti vtedajšieho Československa silné zrážky zasiahli už 2. augusta 1925. Miestne potoky, riečky i najvýznamnejší tok Kysuca sa na mnohých miestach vyliali z koryta a zaplavili okolie. Na dolných Kysuciach povodeň veľké škody napáchala v obciach Pažite, Horný Vadičov, Radoľa a Povina, ktoré zastihla nepripravené v nočných hodinách na prelome 2. a 3. augusta. Výška škôd tu napokon dosiahla státisícové hodnoty. Vážne poškodené ostali tiež cesty, čo na čas obmedzilo spojenie s okolím. Najväčšie škody Kysuca spôsobila v Kysuckom Lieskovci. Okrem neho veľká voda zasiahla i ďalšie obce na svojom dolnom toku. V obciach povinského notariátu v dôsledku povodne evidovali škody za 500 000 korún.

V Kysuckom Novom Meste vďaka dostatočnej vzdialenosti od rieky boli škody o čosi menšie. I tu voda zaplavila viaceré polia. Podľa archívnych dokumentov tak povodeň znehodnotila až 50 % úrody. Obilie na poliach zničila najmä naplavená hlina. Okrem nezožatého obilia a poľnohospodárskych plodín voda so sebou stoahla tiež obilie uložené na snopoch, takže na niektorých miestach z úrody neostalo vôbec nič.

Škody na poľnohospodárskych plodinách úrady iba v Kysuckom Novom Meste a okolí vyčíslili na 500 000 korún. Náklady na opravu poškodenej infraštruktúry dosiahli vyše dvojnásobnú hodnotu. Následky prírodnej katastrofy však zničením úrody neskončili. Voda okrem škôd stiahla i prsť – najúrodnejšiu a skultivovanú časť pôdy, čo značne skomplikovalo ďalšiu výsatbu.

O priebehu mimoriadnej povodne dokonca miestna četnícka stanica vyhotovila opis, ktorý nám umožňuje lepšie si predstaviť priebeh udalosti v Kysuckom Novom Meste a obciach dolných Kysúc. „Hlásím, že dne 2. a 3. srpna 1925 rozpoutál sa prudký déšť nad zdejším krajem, čímž na řece Kysuci voda zesilněla přítokem řeky Bystrice a vícero potoků sa rozvodnila tak, že ze svých břehů vystoupila a celý kraj v údolí Kysuce zalila címž sa spůsobila přibližná škoda od obce Lieskovec, obce Povina, Budatínske Lehoty, Kysuckého Nov. Města, Radole, Oškrdy a Brodna na obilí a kopaninách, na polích, lúkach a záhradách, pak i silnicích a železničné trati v obnosu asi 6 mil. korun.“

Voda poškodila i cesty a telegrafné vedenie

Povodeň značne poškodila tiež miestnu infraštruktúru. Škody napáchala najmä na hlavnej ceste medzi Čadcou a Žilinou.

Rozvodnená Kysuca strhla i viacero telegrafných stĺpov osadených v blízkosti koryta, čím prerušila spojenie v Kysuckom Novom Meste. Približne dve desiatky majiteľov telefónov, ako aj miestne úrady ostali bez telefónneho a telegrafného spojenia. Jediným pozitívom prírodnej pohromy ostala skutočnosť, že povodeň si v zasiahnutých oblastiach nevyžiadala takmer žiadne obete na životoch, čo pri takýchto udalostiach predstavovalo pozoruhodnú výnimku. Jedine v Čadci prúd vody vytvoril vír, ktorý vtiahol miestneho obyvateľa. V Kysuckom Novom Meste ku šťastnému koncu v nemalej miere prispel i zásah četníckej hliadky. Tá už 2. augusta okolo 16.00, po prvých zvýšeniach hladiny, prikázala všetkým obyvateľom bývajúcim v okolí rieky opustiť domy a aj s dobytkom odísť na bezpečnejšie miesto. Neskôr sa toto rozhodnutie ukázalo ako veľmi predvídavý krok.

Táto mimoriadne intenzívna povodeň našťastie nemala dlhé trvanie a po skončení zrážok voda opadla a už na druhý deň (4. 8.) zvýšená hladina rýchlo klesla natoľko, že úrady nebezpečenstvo povodne ešte v ten istý deň odvolali. Povodeň podobného rozsahu už Kysuce v medzivojnovom období nezažili. V značnej miere k tomu prispeli i regulačné a vodohospodárske práce v 30. rokoch 20. storočia na celom úseku Kysuce i na blízkych vodných tokoch. Mnohé boli realizované v rámci pracovného projektu núdzových prác. Tento projekt predstavoval i účinný nástroj v boji s nezamestnanosťou počas veľkej hospodárskej krízy.

Červený kohút v Kysuckom Novom Meste

Okrem povodní, mrazov a ďalších živelných pohrôm obyvateľov pravidelne sužovali tiež požiare. K týmto mimoriadnym udalostiam dochádzalo s pravidelnou intenzitou a ich následky boli zväčša devastačné. Jeden z najväčších požiarov medzivojnového obdobia zažilo Kysucké Nové Mesto v noci 17. apríla 1928. Podrobné svedectvo o jeho vypuknutí prináša dobová agenda. „Dne 17. dubna 1928 kolem 0:30 hodiny vznikl v Kysuckém Novém Měste na Nádražní ulici v takzvané čtvrti Dúbravka požár, jemuž následkem silného větru padlo za obět 14 obytných domků se stájemi a kůlnami, které byly vesměs dřevěné.“

Požiar spôsobil v Kysuckom Novom Meste škodu 450 000 korún, ktorú sa podarilo z väčšej časti vykryť poistkou. Podľa výpovede očitého svedka Ondreja Šlapku oheň vypukol v dome miestneho obyvateľa Jána Kubištu č. 269. Odtiaľ sa potom i vplyvom silného vetra rýchlo rozšíril do okolia. Podľa všetkého ho zapríčinila zle urobená pec, ktorej prevádzka nezodpovedala bezpečnostným predpisom. Pec v dome menovaného totiž nemala komín a dym i iskry preto vyletúvali von len malým otvorom v streche, ktorý bol navyše zakrytý horľavou lepenkou. Neštandardne riešený vývod podľa všetkého predstavoval i hlavnú príčinu nešťastia. Podrobnejšie informácie nám o tom podávajú dobové záznamy.

„Delník Jan Malina u svého tchána Ján Kubišty číslo domu 269 bytem uvádzal, že v kritické noci měl silné bolesti zubů a kolem půlnoci, že si je ošetroval, kydyž v tom uslišel praskot a když vyhledl z okna na ulici, viděl již tuto ohněm ozářenou. Hned nato se již prý valil kouř i do jejich příbitku. Jeho manželka Marie udávala, že dne 16. dubna 1928 topil toliko do 19:30 večer o to prý jenom večeři ohřival, která jim zbyla od oběda.“

Po vzplanutí Kubištovho domu sa požiar rýchlo rozšíril do okolia. Oheň ako prvý spozoroval zamestnanec železníc Jakub Belák krátko po polnoci. Ihneď zalarmoval nočného strážnika na blízkej Hofmannovej píle Evžena Vondráčka, ktorý sirénou spustil poplach. Medzitým už oheň preskočil na okolité domy. Rýchlemu šíreniu napomáhal najmä silný vietor a i to, že okolité domy boli postavené teste vedľa seba, tak že sa ich strechy vzájomne dotýkali. Svoju úlohu zohrával i nočný čas, pre ktorý požiar spozorovali s oneskorením. Podľa očitých svedkov za necelú hodinu horelo 14 domov. Ľudia ledva stihli zachrániť najnutnejšie veci – dobytok, šatstvo, cennosti. Svoje obydlia však zachrániť už nestihli.

Poškodených bolo vyše desať miestnych rodín – robotník Josef Mazúr, továrenský robotník Pavol Králik, železničiari Pavol Šurina, Jozef Mora a Pavol Kubišta, kožušník Štefan Králik, továrenský robotník Štefan Ďurana, vdovy Mária Šlapková, Mária Hrankayová a Anna Mušková, úradník Peter Mestický, klampiar Július Ondrušiak. Väčšina menovaných pri požiari stratila dom i veľkú časť majetku. Niekoľko z nich navyše utrpelo zranenia pri hasení. Preventívne museli byť vyprázdnené i domy stojace v blízkosti požiaru. Po čase na miesto prišli požiarnici z blízkych obcí Kysuckého Nového Mesta, Radole, Budatínskej Lehoty, Poviny, Lopušnej a Snežnice, ktorí však, ako informujú dobové záznamy, „pro nedostatek vody nemohli prikročiti k hasení hořícich domků. Práce hasičstva se proto omezovala tolikto na zahraňovaní ohroženého majetku a lokalizovaní ohně v domku a kůlne Júliuse Vendrínskeho.“

Ďalšiemu šíreniu požiaru tak nezabránili hasiči, ale okolité murované domy, ktoré plamene zastavili. Jedinú náplasť pre poškodených predstavovala skutočnosť, že väčšina mala svoj majetok poistený. Poisťovne im tak vyplatili podstatnú časť škôd. Ďalšou pozitívnou správou bolo, že požiar si nevyžiadal nijaké obete.

Príspevok je z pripravovanej monografie o Kysuckom Novom Meste, v ktorej sa po vydaní dozviete viac.

Mgr. Martin Turóci, PhD

• Zdravotníctvo v okrese Kysucké Nové Mesto v období prvej republiky.
• Oslavy desaťročnice vzniku Československa na Kysuciach -1928 (1. časť)
• Kysucké Nové Mesto v roku 1928