Oslavy vtedajšia vláda poňala skutočne veľkolepo. Významný historický medzník sprevádzali najrozličnejšie slávnosti a spomienkové akcie. Niektoré boli organizované výlučne pri príležitosti jubilea, inde zas významné výročie zakomponovali do priebehu iných osláv.

Oslavy decénia, ako bolo toto výročie príležitostne označované, vyvrcholili na jeseň rozličnými spomienkovými akciami zväčša sprevádzanými bohatým kultúrnym programom. Na mnohých miestach si predovšetkým miestne samosprávy symbolický medzník pripomenuli i iným spôsobom.

Po celej republike boli v priebehu roku 1928 budované dokončievané a slávnostne odhaľované jubilejné stavby. Boli to najmä školy, divadlá, telocvične, kultúrne domy, knižnice, ale i rozličné pamätníky alebo pamätné tabule, ktoré mali pripomínať významné výročie. Väčšina obyvateľov, najmä Čechov a Slovákov, výročie republiky oslavovala prirodzene a spontánne, čomu sa nemôžeme čudovať.

Oproti obdobiu monarchie sa totiž ich životné podmienky značne zlepšili, čo platilo nielen v  národnostnej a kultúrnej oblasti, ale i v hospodárskej sfére. Počas tzv. zlatých rokov (1924 – 1929) bol vzostup všeobecný a jasne čitateľný. Štátne úrady sa preto rozhodli napredovanie štátu zmapovať i oficiálne a preniesť ho do svetiel štatistík, ktoré by prínosy republiky zvýraznili i oficiálne. Takto zdokumentovaný a prezentovaný rozvoj v neposlednom rade ponúkal dobrú príležitosť na prezentáciu vládnuceho režimu a okrem iného mohol taktiež prispieť k zvýšeniu lojality k mladej republike, ktorá najmä u dvoch najvýznamnejších o menšín – nemeckej a maďarskej i časti slovenskej spoločnosti nebola najlepšia.

Celkový pohľad na Kysucké Nové Mesto z východu

V prvej polovici roku 1928 preto štátne úrady požiadali predstaviteľov miestnej správy o zozbieranie určených štatistických údajov z hospodárskeho a spoločenského spektra. Zozbierané informácie boli následne zostavené komparačne tak, aby vzájomne porovnávali situáciu v roku 1928 s obdobím roku 1918. Vznikla tak štatistika prinášajúca zaujímavé údaje o mestečku a okrese Kysucké Nové Mesto. Podľa nej môžeme rekonštruovať vývoj za prvých 10 rokov trvania Československa.

Územie okresu úradníci mapovali po jednotlivých notariátoch. Vo svetle štatistík napokon vyzeralo Kysucké Nové Mesto a jeho okolie nasledovne

Mesto aj s chotárom malo rozlohu 9030,88 katastrálnych jutár (1 katastrálne jutro malo 0,57 ha) V rámci obhospodarovanej pôdy najväčšie výmery zaberali oráčiny 1075,13 kj, pasienky 565,14 kj a lúky 931,131 kj, pričom rozloha osevných plôch za posledných 10 rokov vzrástla z 700 na 725 kj. Rozvoj osevných plôch síce nebol až taký výrazný, na druhej strane môžeme predpokladať značný vzostup výnosnosti, a to najmä vďaka zvýšenému používaniu umelých hnojív, čo prinieslo nezanedbateľný progres celej poľnohospodárskej výroby. Pokiaľ v roku 1918 používali miestni roľníci 3 q umelých hnojív, v roku 1928 to bolo už 40 q. Za sledované desaťročie narástol taktiež počet včelárov, a to z 3 na 7 a počet úľov z 22 na 77. Zvýšili sa taktiež počty rožného statku chovaného v meste z 280 na 310 kusov.

Na druhej strane Kysucké Nové Mesto v mapovanom období nezaznamenalo nijako výrazný demografický rast. V roku 1928 tu žilo 2784 obyvateľov, čo bolo v porovnaní s rokom 1918 (2161 obyvateľov) len o niekoľko sto ľudí viacej. Celkovo počet obyvateľov vzrástol o 585 obyvateľov a počet domov o 50. Pokiaľ v roku 1918 stálo v Kysuckom Novom Meste 389 domov, v roku 1928 ich tu už bolo 428.

Obuvnícka dielňa v KNM v 20. rokoch minulého storočia

Výrazný progres však môžeme pozorovať v oblasti občianskych práv. Z uvedeného počtu obyvateľov disponovalo volebným právom 1340 oprávnených voličov, teda mnohonásobne viac než v roku 1918, keď v Kysuckom Novom Meste mohlo voliť iba 75 ľudí. Vyjadrené percentuálne v roku 1918 tu malo volebné právo iba 3,5 % a o 10 rokov neskôr už 49 % obyvateľov. Volebné právo tak získali prakticky takmer všetci dospelí občania (výnimku tvorili napríklad niektoré skupiny, ako príslušníci ozbrojených zložiek – žandári a vojaci a ďalší, ktorí voliť nemohli), čo iba zdôrazňuje celkový rozvoj demokratických štandardov počas prvej ČSR.

Štatistiky nás zároveň informujú, že od vzniku republiky do roku 1928 významne vzrástol i objem verejných výdavkov na jednotlivé oblasti verejného života. Napríklad rozpočet na zdravotníctvo stúpol z 3700 na 11 000 korún. Výdavky na školstvo a osvetu vzrástli z 3619 na 10 040, na bezpečnosť z 3700 korún na 15 151, na sociálnu starostlivosť zo 752 na 2782 a na cirkev zo 668 na 2955.

Prvé desaťročie Československej republiky bolo taktiež nepochybne obdobím rozvoja miestneho živnostníctva. Počty živnostníkov totiž vzrástli takmer dvojnásobne (z 85 v roku 1918 na 162 v roku 1928). Nárast počtu živnostníkov prirodzene viedol k potrebe ich organizácie. V období prvého decénia vzniklo v Kysuckom Novom Meste taktiež jedno svojpomocné družstvo s hrubým ročným obratom vo výške 335 000 Kč. Rozvoj zaznamenalo taktiež poisťovníctvo, keď počet poistených domov stúpol z 200 na 350. Oproti tomu v sociálnej oblasti počet nezaopatrených invalidov a chudobných obyvateľov klesol z 50 na 4. Napredovala tiež oblasť bankovníctva, v rámci ktorej vznikol jeden nový kapitálový ústav, vzrástla taktiež výška vkladov i počet sporiteľov.

Príspevok je z pripravovanej monografie o Kysuckom Novom Meste, v ktorej sa po vydaní dozviete viac.

Mgr. Martin Turóci, PhD.

• Oslavy desaťročnice vzniku Československa na Kysuciach -1928 (1. časť)