Dovtedy potlačované národné práva a prejavy dostali v tomto období široký priestor, čo vyvolalo intenzívny pohyb v kultúrnej oblasti. Tento proces sprevádzal najmä vznik nových spolkov a inštitúcií zastrešujúcich kultúrne dianie.

Kultúrny život v tomto období zahŕňal i oslavy sviatkov. Vznik republiky so sebou priniesol nové pravidlá i do tejto oblasti. Staré sviatky oslavované v období monarchie, nahradili nové, ktorými si obyvatelia každoročne pripomínali významné udalosti z histórie či náboženského života. Oslavy sviatkov v tom čase tvorili bežnú súčasť spoločenského diania. Zvláštnej pozornosti sa tešili najmä občianske sviatky pripomínajúce udalosti a osobnosti spojené so vznikom Československej republiky.

Ich oslavy mali okrem iného taktiež spojiť a zjednotiť pomerne rôznorodú československú spoločnosť. Predovšetkým štátne úrady ich brali pomerne vážne a účasť na nich bola často vnímaná i ako prejav vernosti novej republike a jej zriadeniu. Spoločnosť a verejní činitelia preto ich prípravám venovali náležitú pozornosť. Obzvlášť to platilo v roku 1928, ktorý bol vyhlásený za jubilejný resp. deceniálny rok, v ktorom si občania pripomenuli desaťročnicu trvania nového štátu. Pri príležitosti decénia boli počas roku organizované rozličné podujatia a oslavy venované špeciálne tomuto výročiu. Oslavy a pripomienky jubilea už od začiatku roku 1928 sprevádzali väčšinu tradičných sviatkov, ktoré sa oproti predchádzajúcim rokom, pri tejto príležitosti, zvyčajne slávili s väčšou pompou a dôstojnosťou.

Desaťročnicu reflektovala i väčšina kultúrnych podujatí. Jubilejný rok pochopiteľne vyvrcholil na jeseň 1928 počas osláv vzniku republiky. Mimo načrtnutého rámca, ktorý charakterizoval kultúrny a spoločenský život počas roku 1928, pochopiteľne neostávali ani Kysuce. Decénium republiky si podľa vlastných možností pripomenuli vo väčšine tunajších obcí. Oslavy najčastejšie iniciovali a zastrešovali predstavitelia miestnej samosprávy a zástupcovia vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií.

Zraz členov Telovýchovnej jednoty SOKOL v Kysuckom Novom Meste, 20. roky 20. storočia (Zdroj: fotoarchív D. Šinalovej)

Charakter osláv bol rôznorodý a závisel od možností konkrétneho sídla. Štandardne zahŕňali bohatý kultúrny program, manifestácie, náboženské procesie a podobne. V niektorých obciach napríklad pri príležitosti významného výročia osadili pamätníky venované vojakom miestnym rodákom padlým v prvej svetovej vojne. K významnejším aktivitám jubilejného roka patrili slávnostné kolaudácie rozličných budov určených najmä pre kultúrne využitie. Ich výstavba zvyčajne začala niekoľko rokov predtým s tým zámerom, že do užívania budú odovzdané práve v tomto významnom roku. Takých projektov bolo realizovaných iba niekoľko.

Jubilejné oslavy v Kysuckom Novom Meste

Najintenzívnejší priebeh mali oslavy jubilejného roku v dvoch najvýznamnejších kysuckých sídlach – Čadci a Kysuckom Novom Meste. Oslavy desaťročnice československého štátu reprezentujúce významný moment politického, spoločenského a kultúrneho života medzivojnového obdobia dostali v Kysuckom Novom Meste už v januári 1928 pečať jednej z najdôležitejších udalostí roka. Úrady im preto venovali náležitú pozornosť. Vyššie štátne úrady už od prvých mesiacov viedli samosprávy k tomu, aby prípravám a priebehu osláv venovali pozornosť a desaťročie trvania spoločného štátu si pripomenuli dôstojným a kultúrnym spôsobom.

Prípravy mali koordinovať so špeciálne zriadeným úradom – Slovenským jubilárnym výborom na Slovensku v Bratislave zabezpečujúcim dohľad nad oslavami v jednotlivých obciach. Podľa predstáv Ministerstva vnútra, ktoré nad oslavami prevzalo patronát, prípravu a priebeh podujatia mali podporiť predovšetkým štátni zamestnanci, ktorých zapojenie do osláv vnímali ako samozrejmý prejav lojality k štátu. Oslavy desaťročnice tak v sebe spájali kultúrny i politický moment a deklaráciu jednoty a súdržnosti novej republiky. Pri príležitosti významnej udalosti zaznievali v spoločenskom éteri tiež rozličné iniciatívy vychádzajúce najmä z prostredia miestnych organizácií a kultúrnych spolkov, ktoré si takto chceli uctiť dôležitý medzník.

Napríklad miestne urbárske spoločenstvo v Kysuckom Novom Meste plánovalo pri príležitosti decénia hneď niekoľko podujatí. V blízkosti mesta chceli jeho členovia vysadiť jubilejný les. V hoteli Mýto, kde v roku 1918 sídlila Slovenská národná rada, zas mal vzniknúť kultúrny dom s pamätnou miestnosťou. Tieto zámery sa im podľa všetkého nepodarilo zrealizovať. Namiesto nich zorganizovali iné podujatie. Oslavy jubilea republiky v Kysuckom Novom Meste napokon vyvrcholili 5. júla 1928 spoločne s oslavami sviatku sv. Cyrila a Metoda. Oslavy dvoch významných sviatkov nepochybne predstavovali jednu z najvýznamnejších udalostí roka. V dobových dokumentoch sa o nich preto zachovalo množstvo správ, na základe ktorých je možné priblížiť ich priebeh.

„Oslavy 10. výročia oslobodenia a trvania ČSR v Kys. Novom Meste. Deň 5. júl 1928, pamätný deň slovanských vierozvestcov Sv. Cyrila a Metoda, odbýval sa v nadobyčajnej slávnostnej nálade, hlbokou precítenou radosťou, všetkých roduverných sŕdc obyvateľstva nášho mestečka. Slávil jak každý roľník, remeselník, inteligent, tak každý Slovák a Čech. Mali sme celkovo až 3 slávnosti. Slávnosti tie boli znamení citov srdca, lebo zas číslo 3 je v národopise Kysúc čo číslo zo srdca.“

Slávnostnosti začali v Kysuckom Novom Meste bohoslužbou o 8:00 hodine, potom o 9:00 prebehlo slávnostné otvorenie učňovskej výstavy za prítomnosti verejných funkcionárov a všetkých miestnych spolkov. O tom nás znova bližšie informujú dobové záznamy. „Ráno po slávnostných bohoslužbách započalo vlastné otvára nie učňovskej výstavy. Všetci účastníci sa radovali nad pekným výsledkom učňovských prác, zvlášť ale bola pozorovateľná radosť u vystavujúcich učňov – radosť z ovocia práce.“

Približne o druhej hodine popoludní prebehla ďalšia významná udalosť, ktorou bolo slávnostné položenie základného kameňa budúceho hlavného kultúrneho a telo výchovného stánku v Kysuckom Novom Meste – Sokolovne, čomu sa podrobnejšie venuje ďalšia stať. Približne o 15:00 oslavy vyvrcholili osadením a slávnostným požehnaním dreveného kríža na vrchu Tábor. Táto akcia bola organizátormi pojatá, ako slávnosť a zároveň i významná spoločenská udalosť.

„Urbárske spolumajiteľstvo dalo na pamiatku 10. výročia ČSR na vrchu Tábor postaviť pamätný kríž, ktorý slávnostným spôsobom bol požehnaný v deň sv. Cyrila a Metoda. Za veľkej účasti obecenstva, bola to dôstojná slávnosť.“

Výstavba Sokolovne

S oslavami dňa sviatku sv. Cyrila a Metoda je spojený i vznik jednej z dominánt mesta medzivojnového obdobia – Sokolovne. Kysucké Nové Mesto po vzniku republiky totiž okrem iného trápila absencia budovy zastrešujúcej pomerne intenzívne sa rozvíjajúci kultúrny život. Tento problém sa rozhodli vyriešiť členovia miestnej pobočky telovýchovnej jednoty Sokol a zástupcom mesta predložili projekt výstavby budovy Sokolovne určenej pre široké kultúrne využitie. Keďže zámer nevyvolal nijaké závažnejšie výhrady, mestské zastupiteľstvo plán sokolov schválilo a dňa 5. júla 1928 tak mohol byť počas osláv sviatku vierozvestcov poklepaný základný kameň budúcej stavby, čo neušlo ani pozornosti miestneho kronikára.

Sokolovňa v Kysuckom Novom Meste postavená v roku 1928 (Zdroj: internet)

„O druhej hodine nasledovalo slávnostné položenie základného kameňa Sokolovne. Zvlášť pekné je, že malý počet sokolov vedel preukázať tak veľkú obetavosť a chopiť sa tak ťažkej úlohy stavby vlastnej telocvične. Tento ich skutok, prevedený na pamiatku jubilea 10. ročného oslobodenia ukazuje, čo možno dokázať prácou ruka v ruke a svornou vytrvalosťou.“

Následnú výstavbu Sokolovne financovala jednota Sokol predovšetkým z vlastných zdrojov. Stavebné práce pod vedením murárskeho majstra A. Novotného z Kysuckého Nového Mesta postupovali v nasledujúcich mesiacoch rýchlym tempom. Na rokovaní medzi zástupcami miestnej samosprávy a jednoty Sokol zo dňa 17. októbra 1928 vďaka tomu mohlo byť skonštatované, že:

„Predmetná budova je až na menšie stavebné úpravy prakticky dokončená.“

Ústrednou časťou novej budovy bolo taktiež pódium s hľadiskom pre asi 200 ľudí, ktoré malo v budúcnosti slúžiť na divadelné predstavenia a tiež na premietanie. Priestory kysuckej Sokolovne totiž boli v nasledujúcich rokoch okrem iného využívané i na premietanie predstavujúce v medzivojnovom období novú formu zábavy tešiacej sa u obyvateľstva samozrejme veľkému záujmu. Tieto oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda v jubilejnom roku boli z celého portfólia podujatí organizovaných pri príležitosti decénia republiky v Kysuckom Novom Meste zrejme najvýznamnejšie. Jubilejný rok potom v nasledujúcich mesiacoch ešte pokračoval ďalšími podujatiami, z ktorých najvýznamnejšie prebehli v závere októbra.

Mgr. Martin Turóci, PhD.

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>