Okres Kysucké Nové Mesto patril spoločne s čadčianskym okresom z hľadiska verejného zdravia k najproblematickejším regiónom v republike. Lekári tu každodenne zápasili s vysokými počtami celého spektra ochorení.

Táto skutočnosť sa tak značne rozchádza s dodnes často mylne prežívajúcou predstavou považujúcou medzivojnové obdobie i predchádzajúce obdobia za éru zdravého národa. Medzivojnové roky si ľudia zvyčajne spájajú s nízkym výskytom civilizačných chorôb. Do značnej miery to bola pravda, no na druhej strane, nízke počty tzv. civilizačných chorôb boli úmerne kompenzované vysokým zastúpením necivilizačných ochorení.

Stravovacia akcia zameraná v medzivojnovom období proti podvýžive

V medzivojnovom období preto značne personálne poddimenzovaný miestny lekársky kolektív musel zvádzať každodenný boj s chorobami ako tuberkulóza, týfus i rozmáhajúcej sa očnej chorobe trachóm. K šíreniu týchto ochorení vo významnej miere napomáhala najmä zlá sociálna situácia a nedostatočná hygiena predstavujúca v medzivojnovom období veľký problém.

Samotné Kysucké Nové Mesto na tom bolo po zdravotnej stránke v rámci okresu i celých Kysúc ešte pomerne dobre. Ďaleko horšie pomery úrady evidovali v obciach Bystrickej doliny. V 20. a 30. rokoch 20. storočia patrila k najzávažnejším zdravotným problémom v okrese infekčná očná choroba trachóm. Ochorenie spôsobovala baktéria a pokiaľ sa dostatočne neliečilo, v konečnom štádiu mohlo viesť až k oslepnutiu. Tam, kde bol trachóm najviac rozšírený, vznikali špecializované trachómové stanice. V Novej Bystrici bola trachómová stanica založená už v roku 1928. O dva roky vznikla lekárska stanica i v Krásne nad Kysucou, kde sídlila na poschodí potravného družstva.

Náučný plagát pre vyšetrenie očnej choroby trachom

K ďalším menovateľom nepriaznivej zdravotníckej situácie patrila vysoká detská úmrtnosť. Počty zomretých detí totiž v medzivojnovom období dosahovali alarmujúce hodnoty. V druhej polovici 20. rokov napríklad v Starej Bystrici zomieralo ročne okolo 25 – 30 % detí, v horších rokoch i viacej. Ešte vyššiu detskú úmrtnosť môžeme predpokladať v odľahlejších obciach a sídlach ako Harvelka, Riečnica a podobne. Kysucké Nové Mesto na tom bolo v tomto ohľade o čosi lepšie, nie však výrazne. V rovnakom období tu dosahovala detská úmrtnosť úroveň okolo 10 – 17 %. V lepších rokoch mohlo byť toto neradostné číslo ešte o čosi nižšie. Na podobnej či mierne vyššej úrovni sa detská úmrtnosť držala i v okolitých obciach.

Nepriaznivú situáciu sa miestnym úradom napriek nespornej snahe nedarilo výraznejšie eliminovať

Iniciatívy a odhodlanie totiž napokon takmer vždy narazila na kardinálny problém, ktorým bol nedostatok lekárov.

Napríklad v roku 1928 pôsobili v celom okrese Kysucké Nové Mesto iba 4 lekári. Išlo o MUDr. Mórica Földesiho, československého občana narodeného v roku 1879, pochádzajúceho z Ivanky pri Nitre. Lekárske štúdium absolvoval na univerzite v Budapešti a ambulanciu v Kysuckom Novom Meste viedol od roku 1910. Druhým lekárom bol MUDr. Arpád Polláček ‒ československý občan, ktorý sa narodil v roku 1891 v Radoli. Lekárske štúdium absolvoval v roku 1921 v Bratislave a od rovnakého roku pôsobil v Kysuckom Novom Meste. Tretí lekár MUDr. Jan Černoch bol československý občan pôvodom z Prostějova, kde sa narodil v roku 1904. Štúdium medicíny ukončil v roku 1922 na univerzite v Prahe. Na Kysuce prišiel v roku 1927 a hneď nastúpil na miesto lekára v Krásne nad Kysucou. Štvrtý lekár v okrese MUDr. Izidor Fried nebol československým občanom. Narodil sa v Gönczi v Maďarsku v roku 1886. Medicínu absolvoval na univerzite v Budapešti v roku 1910. Od roku 1921 viedol lekársku ambulanciu v Starej Bystrici.

Aj napriek viacerým zdravotným problémom, ktoré trápili Kysucké Nové Mesto v medzivojnovom období, k pozitívam v tejto oblasti patrila celková stabilita zdravotných pomerov. V okrese v týchto rokoch neboli zaznamenané väčšie epidémie či iné zdravotné komplikácie, ktoré by miestny lekársky kolektív zvládol iba s veľkými ťažkosťami I preto dobové úrady hodnotili zdravotnú situáciu pozitívne.

Niekoľko menších ohnísk týfusu síce úrady zaznamenali v Brodne (1926 a 1928) a slintavky a brušného týfusu v Novej Bystrici (1926). Menšie epidémie rozličných nákazlivých chorôb sa objavovali i v nasledujúcich rokoch, tieto však lekári dokázali rýchlo eliminovať.

Úradná pečiatka obdvodného lekára Gustáva Silaša

Problematická hygiena

Hlavnú príčinu mnohých zdravotných komplikácií predstavovala najmä zanedbávaná hygiena. Miestne obyvateľstvo bolo preto permanentne vyzývané na dodržiavanie predpísaných hygienických opatrení, čo však v praxi iba málokedy rešpektovalo. Zdravotnú situáciu navyše zhoršovali i ďalšie faktory.

Celkovo práca lekára v Kysuckom Novom Meste, no predovšetkým v odľahlejších obciach okresu, nebola jednoduchá. O početných spoločenských problémoch, ktoré výrazne ovplyvňovali i zdravotnú situáciu, nás bližšie informuje i zachovaný opis zdravotných pomerov z roku 1927. „Tunajší okres je v celom priestore hoňatý. Cesty sú tu na 80 percent poľné a v lete a tak i zime neschodné. Ľud je tu povestne chudobný. Živý sa najmä ako poľnohospodársky sezónny delník, podomový obchodník a drotár, zavlečúc stále nejaké epidemické choroby. Okrem toho je ľud aj poverčivý a len vtedy volá lekára, keď všetky svoje lieky vyčerpal a tak samozrejme i možnosť dal, aby sa nemoc rozšírila. Okrem toho najväčší problém v okrese je trachóm a taktiež i alkoholizmus.“

Pôrodné babice a ďalší zdravotný personál

Okrem lekárov zdravotnú starostlivosť v rámci okresu zabezpečoval taktiež i nižší zdravotnícky personál. Najmä kvôli nedostatku lekárov pôrody v tomto období vykonávali často atestované pôrodné babice. I tých však bol nedostatok. V celom okrese Kysucké Nové Mesto v roku 1927 úrady evidovali iba 5 pôrodných babíc. Tri boli diplomované, ktoré svoju odbornú spôsobilosť získali odborným štúdiom na zdravotníckej škole. Boli to Františka Jankovská, Mária Hyllová z Krásna, vdova Anna Kováčová.

Ďalšie dve mali z odborného hľadiska nižší štatút ceduľových pôrodných babíc, ktoré pre výkon profesie absolvovali iba šesťtýždňový pôrodnícky kurz. Boli to Mária Račková z Nesluše a Zuzana Kotrčová z Rudiny. Keďže uvedený počet ani zďaleka nepostačoval potrebám okresu, okrem nich túto prácu vykonávali i necertifikované pôrodné babice, ktorých bolo podstatne viacej. Nediplomované pôrodné asistentky nemali na výkon tejto profesie patričné vzdelanie. Napriek tomu ju však dokázali vykonávať na obstojnej úrovni. Vedomosti získavali najčastejšie praxou, v odbornejších veciach ich zvyčajne zaúčal obvodný lekár. V Kysuckom Novom Meste v roku 1931 pôsobili dve diplomované pôrodné asistentky, jedna obecná a druhá prevádzkujúca súkromnú prax.

„Hygiena nadovšetko“

Zdravotné problémy mali jasného menovateľa

Jeden z hlavných zdrojov vysokej chorobnosti v okrese Kysucké Nové mesto, ktorú sme opísali v minulom príspevku bola najmä slabá hygiena. Hygienické pomery priamo v Kysuckom Novom Meste boli pritom v rámci okresu ešte pomerne dobré, v okolitých obciach, a predovšetkým v odľahlejších častiach, však už žalostné. Problematických javov tu úrady evidovali viac než dosť.

Mnohé z nich mali pritom jasného menovateľa a tým bola nedostatočná hygiena. Napríklad hoci lekár a poslanec Vavro Šrobár už krátko po vzniku republiky vo svojej práci s názvom Ľudová zdravoveda opísal a názorne vykreslil, aké dôležité je, aby hospodárske budovy a záchody boli dostatočne vzdialené od vodných zdrojov, čím sa malo predísť kontaminácii pitnej vody v studniach, v mnohých domácnostiach to bolo presne naopak.

Slabý hygienický štandard úrady evidovali tiež v domácnostiach. Všeobecne platné nariadenie určujúce, že každý dom má pred kolaudáciou prezrieť miestny lekár, sa iba málokde dodržiavalo. Čiastočne išlo o dôsledok personálnej poddimenzovanosti lekárskych stavov. Zlé hygienické pomery však vládli i v školách a triedach. V tejto súvislosti dokonca hlavný okresný lekár poznamenal: „Miestne školy ohromnému počtu žiactva vôbec nezodpovedajú, ba ešte stále sa vyučuje v školských miestnostiach zdravotníckym pomerom naprosto vzdorujúcim.“

Príležitostný zdroj chorobnosti predstavovali tiež miestne krčmy a obchody, kde ich prevádzkovatelia nedbali na zdravotné predpisy. Napriek všetkému sa lekári tento nepriaznivý stav snažili zlepšovať obetavou každodennou prácou, ktorá prinášala malé, no viditeľne výsledky.

Zlé hygienické pomery stáli i za jedným z hlavných zdravotných problémom medzivojnového obdobia vysokou kojeneckou a detskou úmrtnosťou. Tá dokonca v okrese Kysucké Nové Mesto patrila medzi v republike. Situácia v Kysuckom Novom Meste bola síce v tejto oblasti o čosi lepšia, i tak však značne prekračovala štátny priemer. K hlavným príčinám nepriaznivého stavu patrili podľa zdravotnej obhliadky najmä zlé hygienické pomery a kultúrna zaostalosť a z nej vyplývajúce faktory, ako nesprávne vyživovanie, neopatrnosť pri manipulácii, ba dokonca i také neprístojnosti ako podávanie alkoholu. Najhoršie pomery vládli v obciach Bystrickej doliny. Pretrvávajúcim problémom sa zaoberal i okresný výbor na svojom zasadnutí zo dňa 11. júna 1931, ktorý vydal rozhodnutie o zriadení detskej poradne v Starej Bystrici zameranej na elimináciu tohto nepriaznivého zdravotného javu. Vysoká detská úmrtnosť a jej odstránenie mala v budúcnosti dokonca predstavovať hlavú časť agendy pripravovaného zdravotného ústavu, ktorého výstavba bola plánovaná v blízkej dobe, no k jej realizácii však došlo až neskôr.

Nemocnica v Žiline služila taktiež i pacientom z Kysuckého Nového Mesta

Podstatne vyššiu úroveň, ako v odľahlejších vidieckych oblastiach mala hygiena v okresnom sídle. O lepšom štandarde Kysuckého Nového Mesta dobre vypovedá i (v porovnaní s inými časťami okresu) nižší výskyt infekčných chorôb. V rokoch 1928 a 1930 napríklad meste nezaznamenali ani jeden prípad brušného týfusu, záškrtu či šarlachu. V roku 1929 lekárske štatistiky evidovali len 4 prípady týfusu. Iba sporadicky sa v mestečku a jeho okolí vyskytoval tiež trachóm. Pre nízke počty pacientov tu preto nevznikla ani trachómová stanica.

Dôvody lepšieho hygienického štandardu boli viaceré. Základ predstavovali najmä vyššia vzdelanostná a intelektuálna úroveň obyvateľov, prítomnosť a dohľad úradníkov, dobrá dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, osveta a ďalšie. K lepšej hygiene prispievali tiež verejné studne, ktoré na rozdiel od súkromných boli lepšie konštruované, situované a pravidelne kontrolované. Preto nedochádzalo k ich znečisteniu biologickým odpadom, čo predstavovalo častú príčinu vzniku rozličných infekčných chorôb. Išlo pritom o tradičný problém predovšetkým v chudobnejších domácnostiach v meste. V tom čase totiž nebolo ničím výnimočným, keď pri zdravotnej prehliadke lekári natrafili na hnojisko alebo záchod, ktorý stojaci tesne vedľa studne, kam pri daždivom počasí stekali močovka a fekálny odpad. Ako nás tiež informujú správy zo zdravotnej prehliadky, k znečisťovaniu vodných zdrojov však mohlo dôjsť i tu, čo malo často prozaické príčiny. „V najchudobnejších pomeroch sa konajú potreby bez všetkého v krovinách.“

Hygienická situácia v Kysuckom Novom Meste síce bola lepšia než na vidieku, nebola však všade rovnaká. Najlepšie na tom boli bohatšie a vzdelanejšie vrstvy. Oproti tomu nízkym zdravotným a hygienickým štandardom sa vyznačovala najmä časť bytov, kde žili menej majetní obyvatelia. V záznamoch zo zdravotnej obhliadky okresného sídla z roku 1931 sa o tomto probléme môžeme bližšie dočítať. „Taktiež i byty sú úbohé a nehygienické s malými oknami, ktoré mimo toho na zimu bývajú zapchávaná. Len čiastočne sa v meste ujali stavby murované s väčšími oknami, ovšem tie sú len tam kde to majetkové pomery obyvateľstva dovolia.“

Napriek už spomenutým nedostatkom zdravotná starostlivosť v Kysuckom Novom Meste a celom okrese zaznamenala počas obdobia prvej republiky určitý, nie však nijako zásadný rozvoj. Túto skutočnosť nám dobre dokumentuje i vývoj v oblasti infekčných chorôb.

Príspevok je z pripravovanej monografie o Kysuckom Novom Meste, v ktorej sa po vydaní dozviete viac.

Mgr. Martin Turóci, PhD.

• Oslavy desaťročnice vzniku Československa na Kysuciach -1928 (1. časť)
• Kysucké Nové Mesto v roku 1928