D3 cadca325.4.2021 uplynulo 25 rokov od začiatku výstavby diaľnice D3. Čo sa udialo v priebehu týchto rokov?

Vodičom je dopravná situácia na Kysuciach dobre známa – denne trávia niekoľko hodín v kolónach a cesta 1/11 po ktorej jazdia patrí k najvyťaženejším úsekom na Slovensku. Riešením je, samozrejme, diaľnica, no na tú vodiči čakajú už nesmierne dlho. Uplynulú nedeľu 25.4.2021 uplynulo 25 rokov od začiatku výstavby D3 na severe Slovenska.

Rozhodnutie vybudovať diaľnicu

O rozhodnutí vybudovať diaľnicu a o jej dôležitosti rozpráva Ľubomír Jánoška, poradca ŽSK pre mobilitu: „Rozhodnutie vybudovať diaľnicu bol logický krok, ktorý nadväzoval na rozdelenie Československa a novovzniknuté postavenie Slovenska v rámci Európy.

Európska únia na svojej konferencii rozhodla o dopravných koridoroch v strednej a východnej Európe. Bol to nadčasový projekt, ktorý vytváral prepojenie Európy ako celku. Vybudovanie základnej diaľničnej siete je hlavný pilier budúcej prosperity štátov EÚ.“

d3 cadca bukov svrcinovec v

Ako vyzeral vývoj diaľnice? Poďme sa pozrieť do histórie

Prvá veľká úprava cesty Žilina - Jablunkovský priesmyk bola vykonaná v roku 1939. Žiaľ, súvisela s útokom na Poľsko. Vtedy sa urobila cesta Oškerda – Skalka - Radoľa, vrátane mostu v Radoli a mostu ponad Kysucu v Čadci.

O budovaní diaľnice D18 rozhodla vláda v roku 1963 – samozrejme, podľa vtedajšieho pohľadu na cesty. Nasledovalo obdobie rokov 1968-1989, v ktorých sa postupne urobil:

  • most ponad železnicu Žilina
  • most ponad Kysucu Budatín
  • štvorprúdovka okolo Brodna
  • obchvat Oškerda
  • preložka cesty Radola a most ponad Vadičovku
  • cesta Radoľa-Povina
  • preložka cesty Kysucký Lieskovec - Krásno
  • most-mimoúrovňová križovatka Krásno
  • most pod Žarcom
  • most ponad železnicu Podzávoz

Vývoj v 90. rokoch

Ľubomír Jánoška tieto kroky hodnotí slovami: „Z vtedajšieho pohľadu to bol jeden pruh trasy D18. Na Európskej konferencii v Prahe 1991 bolo rozhodnuté o budovaní Paneurópskych koridorov a tieto boli schválené na druhej konferencii na Kréte roku 1994. Tieto boli rozšírené o Balkán v 1997.“

meciar d3Ďalej tvrdí, že Vladimír Mečiar po rozdelení Československa vedel o koridore 6, ktorý považoval za dôležitú súčasť svojej agendy. Nebol však tvorcom tejto koncepcie. Táto nadväzovala na D18 z 1963 a TEN-T koridoru 6 z Kréty 1994.

Mečiar však má zásluhu pri presviedčaním Poľska o potrebe budovať: „Preto v 1996 otvoril Čadcu a 1997 Skalité - Zvardoň. Vyvinul tlak na Poliakov a začali budovať aj oni. Z Kysučanov treba poďakovať Jozefovi Grapovi“

Jozef Grapa

O 90. rokoch hovorí aj primátor mesta Krásna nad Kysucou Jozef Grapa, ktorý sa takisto podieľal na rozhodnutiach vedúcich k výstavbe D3: „Bolo logické, že Poliaci nepotrebujú dve diaľnice sever – juh na takom blízkom území, preto som sa snažil nadviazať kontakty s poslancami poľského sejmu, ktorí boli z oblasti Živca a Bialsko Biala a títo boli tiež za to, aby aspoň rýchlostná komunikácia išla cez ich územie smerom na Slovensko.

Podarilo sa nám pripraviť jednanie na úrovni predsedov vlád, kde na zámočku v Živci, na ktorom som sa osobne zúčastnil a v úzkom kruhu po dlhých a náročných jednaniach sme za iné ústupky dohodli smerovanie diaľnice na Slovensko cez Kysuce.

Keď sme v roku 1996 začínali bez eurofondov stavať úsek Oščadnica - Čadca Bukov s tunelom Horelica, mal som veľkú radosť a vtedy ešte veľkú naivitu, že boj máme vyhratý a celá diaľnice cez Kysuce mala byť realizovaná do rokov 2006-2008. Žiaľ, prišli roky 1998 a neskôr, keď sa výstavba diaľnice na Kysuciach úplne zastavila a niekoľko rokov sa neurobili nič.“

Význam diaľnice zostal nepochopený

Podľa p. Jánošku nasledovalo nepochopeniu dôležitosti diaľnice zo strany ministra Figeľa, ministrov Ficovej vlády a napokon aj ministra Erséka: „Ersék podľa nás vôbec nepochopil význam medzinárodných prepojení a tvrdo hľadel na R7.“

Po vstupe do EU došlo k rozmachu regiónu Považia, Ostravska a Katovicka. Nastal dynamický rozvoj dopravy, priemyslu a ten zahĺtil dopravné komunikácie.

„Plánovači EÚ v 1994 vedeli že dôjde k transformácii zbrojného a uhoľného priemyslu. Vedeli, že cesta bude veľmi potrebná. Dnes po rokoch to vieme už aj my. Prioritizácia výstavby dopravnej siete je nevyhnutným krokom ako urobiť v tom systém, poriadok a priniesť budúcnosť.“

dobová tlač

25. výročie budovania diaľnice

Ľubomír Jánoška pri príležitosti tohto výročia otvára dve témy: pripojenie slovenských diaľnic k diaľničnej sieti Európy TEN-T a neexistujúce diaľničné pripojenie karpatského oblúka.

1/Pripojenie slovenských diaľnic k diaľničnej sieti Európy TEN-T

„Na prvý pohľad je to samozrejmosť, ale nie je to tak. Dnes nie je žiadny región Slovenska pripojený diaľnicou k Európe. Zatiaľ máme západnú časť pripojenú smerom na juh a západ, ale chýba prepojenie na sever a východ. Východné a stredné Slovensko nie je diaľnične pripojené na žiadny smer. Chýbajú základné časti diaľnice D1 a D3.“

Ako je to možné?

Politické rozhodnutia boli podľa p. Jánošku v minulosti regionálne a chýbal im európsky rozmer. Dnes už to prioritizácia výstavby cestnej siete dáva naporiadok, ale meškanie zverejnenia harmonogramu vysiela signál, že regionálne tlaky môžu byť väčšie.

„V pláne musíme jasne hovoriť o bodoch napojenia našich diaľnic k diaľničnej sieti EU TEN-T. Čo je tým myslené?

Bod napojenia D1/D4 je diaľnica v Rakúsku A1 a A4 smerom na západ a juh EU.
Bod napojenia D1/D4 je diaľnica v Maďarsku M1. Je to smer na juhovýchod EU a Balkán.
Bod napojenia diaľnice D2 je česká diaľnica D1 v smere na západ EU.

Bodom napojenia pre diaľnicu D3 je česká diaľnica D1 v Ostrave a diaľnice v Poľsku A1 a A4. Je to naše napojenie na sever EU, ale prostredníctvom poľskej A1 aj na západ a východ Európy. Tento aspekt je mimoriadne dôležitý pre D3.

Smerom na východ by sme potrebovali napojenie na východ (UA) prostredníctvom R4 smerom na poľskú A4 v Reszove a smerom na juh na maďarskú M3 v Miškolci,“ vysvetľuje p. Jánoška.

Pripojenie Slovenska k európskej sieti by až potom mohlo byť podľa neho hotové: “Potom treba prostredníctvom R a ciest 1. triedy pripojiť regióny Slovenska k tejto sieti a dosiahneme, aby sa každý občan alebo výrobok dostal kdekoľvek v Európe alebo cez sieť letísk, železníc a prístavov kdekoľvek do sveta. Je potrebné o tom hovoriť.“

D3 cadca3

2/Alpy:Karpaty 5:0

“Alpy:Karpaty 5:0 nie je futbalový výsledok, ale pomer severojužných diaľničných prepojení cez pohoria Európy. Na porovnateľnej dĺžke majú Alpy päť nosných diaľničných prepojení. Sú tam známe prechody ako je Brenner, Tarvisio… Žiaľ, karpatský oblúk nemá ani jedno diaľničné prepojenie. V budúcnosti bude D3 prvou diaľnicou v oblasti Jablunkovského priesmyku.“

alpy dialnice

Význam D3 je obrovský – bude to nadlho jediné diaľničné prepojenie území na sever od Karpát s vnútornou časťou kde sa nachádza aj Slovensko. EU aj preto predpokladá významný nárast dopravy.

„Myslím si, že raz diaľnica D3 svojim strategickým významom a množstvom prepraveného tovaru bude “rovnocenná” s najvýznamnejším Alpským prechodom cez Brenner.

Stretával som sa s názorom, že diaľnica D3 je cesta niekde do kysuckých lesov. Ale Európska únia už v roku 1994 strategicky vedela o význame tejto cesty pre budúcnosť Európy. Dnes to vieme aj my,“ dodáva Ľubomír Jánoška.

Rýchlostná cesta S1 v Poľsku

Momentálne prebieha výstavba rýchlostnej cesty S1 v Poľsku. Aký dopad môže mať jej dobudovanie na dopravu na Kysuciach?

Ľubomír Jánoška ponúka odpoveď: „Ja osobne vnímam dokončenie severo-južného koridoru(D3-D1-D4) za najdôležitejší dopravný projekt Slovenska a strednej Európy.

pripojenie tent

prinos realizacie

Dnes nám začína chýbať čas na dokončenie diaľnice D3 v celosti. Hlavne keď sa pozrieme na sever do Poľska a Čiech. Poliaci plánujú dokončiť koridor s diaľnicou S1 dokončiť do 2023. Spoja hlavné diaľnice A1/A4 s letiskom Katovice a širokorozchodným železničným terminálom Slawkow. Katovice budú najvýznamnejšia dopravno-logistická križovatka Poľska. Cesta S1 bude tranzitná spojnica PL do stredu a na juh Európy. Aj pre nás je to obrovská príležitosť, pretože budeme v blízkosti dynamických regiónov EU.

mapa polsko

Tým, že sa dopravná sieť rozširuje na sever od nás a dokončuje sa obchvat Bratislavy D4, tak Kysuce ostanú v období 2024-2027 brzdou regiónu. Brzdou tranzitu, ale aj vlastného obyvateľstva a priemyslu.

Či je región a hlavná cesta 1/11 na to pripravená nám ukazuje spustenie D3 Čadca-Svrčinovec. Možno je teraz trošku menšia premávka spôsobená koronavírusom, ale raz to prejde. Potom v 2023 spustia Poliaci tranzit cez Milowku a my možno v tom období začneme stavať D3 cez Kysuce. Vidím to na veľkú komplikáciu v Radoli, Krásne, Lutišiach, Semeteši a Turzovke.“

Dostavba úseku Žilina-Brodno – Kysucké Nové Mesto je momentálne kľúčová

„Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť za ostatný rok rozbehla viaceré aktivity a vidíme, že sa mnohé veci hýbu, preto opäť začínam veriť, že sa postupne podarí dobudovať chýbajúce diaľničné úseky v Žilinskom kraji a podarí sa nám po diaľniciach D1 a D3 pripojiť celé Slovensko k Európe,“ povedala predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

d3 cadca bukov svrcinovec v2

Predsedníčka ŽSK Erika Jurinová zároveň zdôrazňuje potrebu stanovenia harmonogramu priorít: „Pevne verím, že harmonogram priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúre, na ktorý netrpezlivo čakáme, nám odkryje dôležitosť tohto úseku a Ministerstvo dopravy SR bude pracovať na jeho urýchlenom dokončení, ktoré pomôže obyvateľom nielen Kysuckého regiónu ale celému Slovensku.“

Prečítajte si viac o téme:

autor: redakcia
foto: D3 pre Európu, NDS, Ľubomír Jánoška

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: