koniec vojny stara bystricaV príspevku sa dozviete, ako prebiehali boje v Starej Bystrici v posledných mesiacoch 2. svetovej vojny.

Začiatkom februára prišlo do Starej Bystrice, namiesto odchádzajúceho ukrajinského, maďarské vojsko, príslušníci, ktorého boli vo veľmi zlom stave. Väčšina mala vši a 20 z nich v čase príchodu trpelo na škvrnitý týfus. V prvých mesiacoch roka 1945 sa nad Starou Bystricou čoraz väčšmi sťahovali ťažké mračná zlých predtúch. Front sa približoval a ľudia v strachu a neistote dúfali, že ich obec sa nedostane do vojnových krážov. Prvým znakom, že ich nádeje sú mizivé a ich obavy opodstatnené, bol príchod nemeckého štábu do Starej Bystrice v apríli 1945.

Nemeckí vojaci sa pripravovali na boje

V dedine rozostavili kanónovú batériu, jeden kanón v záhrade u Güttlera, druhý v záhrade u Šnábla a niekoľko kanónov v osade Salajňa. Smutné predtuchy obyvateľstva potvrdila aj zvesť, že smerom od Novej Bystrice sa už značne priblížil front a čoskoro sa začne bojovať i v našej obci. Nemeckí vojaci, ktorí obsluhovali kanóny, bývali v obytnom dome Alojza Prievozníka, velitelia sa ubytovali vo farskej budove a štáb si rozložili vo farských pivniciach. Hneď v prvý večer zistili, že im niekto úmyselne poškodil telefónne vedenie. Keď sa podobná sabotáž zopakovala aj na druhý a tretí deň, veliteľ štábu vydal rozkaz popraviť 20 občanov Starej Bystrice na výstrahu, aby sa poškodzovanie telefónneho vedenia viac neopakovalo.

Nemci vybrali niekoľko mužov, ktorí vykopali vo farskej záhrade masový hrob s tým, že na druhý deň ráno príde špeciálna jednotka z Poľska vykonať popravu. No hoci špeciálna jednotka skutočne prišla, poprava sa nekonala. Akoby to bolo vypočítané, ale práve v deň, keď prišla popravčia čata, utrpeli Nemci vážne straty v bojoch pri Novej Bystrici, takže špeciálna jednotka musela odložiť popravu na iný termín a okamžite zaujať palebné postavenie v zákopoch u Rajnohy. 6. apríla 1945 oslobodili strelecké jednotky 159. pevnostnej brigády Červenej armády pod vedením plukovníka Vinogradova obce Harvelka, Riečnica a Nová Bystrica, pričom sa zastavili na tejto línii a z taktických dôvodov v útoku nepokračovali. Bojové pole sa tak prenieslo na rozhranie obcí Stará a Nová Bystrica.

Dunenie striel v Starej Bystrici

Čoskoro sa dunenie ťažkých striel celkom priblížilo k Starej Bystrici. Nemci nasadili do boja pešiu divíziu na úseku Rača – Stará Bystrica – Lutiše a maďarskú divíziu v priestore Belá – Lutiše. Prvé granáty rozpútaného boja padli do dvora Filipa Maťku a ďalšie zasiahli obchod Mórica Steinera, čo vyvolalo v dedine veľký zmätok. Ľudia so strachom pobehovali, vynášali veci a úpenlivo rozmýšľali, kde sa ukryť. Obyvatelia ústredia obce sa napokon rozhodli odísť smerom k Pytlovskému potoku do doliny Senkov.

Ľudia z osady Lány našli útočište v doline Skríželné, od Slezákov sa zas ukryli pod horu Kamenná a občania Salajne sa roztrúsili po horách. Ženy s deťmi na rukách s nárekom dobiehali svojich mužov, ktorí vyvádzali kone a ostatný dobytok, aby aspoň niečo zachránili pred nenásytnými pazúrmi vojny. Za krátky čas ostala dedina ako mŕtva, obytné domy zívali prázdnotou, maštale boli pusté, z každého stavania vychádzal strach.

koniec vojny stara bystrica2Zhorený dom p. organistu v roku 1945 pri prechode frontu

V prvú noc po úteku z ohrozenej obce takmer nikto nespal. Všetci boli na nohách, mnohí zhľadúvali svojich stratených príbuzných, muži zas v brehu potoka kopali úkryty, ktoré zakrývali drevom a čečinou, matky utešovali plačúce deti. Poskrývaní obyvatelia Starej Bystrice prežívali ťažké obdobie. Studený apríl spôsoboval ťažkosti najmä starcom a deťom, ktorí museli žiť pod holým nebom v chatrných prístrešiach rovnako ako ostatní obyvatelia. Nikto však nemal na výber. Ostať v ohrozenej dedine znamenalo riskovať vlastný život. Na druhý deň sa však predsa niektoré ženy odvážili zísť do dediny, aby si priniesli zo svojich domovov potrebné veci, na ktoré pri chvatnom odchode zabudli.

8. apríla 1945 sa spustil na Starú Bystricu celý dážď granátov, ktorý zapálil najprv dom Viktora Tabaka a od neho sa rastúci požiar rozšíril po celej dedine. Keďže všetky domy boli drevené, čoskoro boli v plameňoch a nad obcou sa začal dvíhať ťažký čierny dym, cez ktorý chvíľkami prebleskovali červené plamene ohňa. Keď poskrývaní ľudia zbadali nad svojou obcou husté kúdoly dymu, premkla ich hrozná bolesť – všetci vedeli, že strácajú svoje domovy. Niektorí sa rozbehli do dediny s úmyslom zachrániť aspoň niečo, no čoskoro sa zlomení vrátili. Oheň bol taký silný, že už z veľkej vzdialenosti bolo cítiť jeho horúcu páľavu, ktorá im zabránila priblížiť sa. Rezignácia prinútila všetkých zachrániť si aspoň vlastné životy.

Nad vyhorenou Starou Bystricou duneli zbrane takmer 3 týždne

Ráno 26. apríla 1945 kanonáda utíchla, len kde-tu sa ozvali krátke výstrely zo samopalov. O niekoľko hodín sa na kraji Senkova objavil prvý ruský vojak, za ktorým prichádzali ďalší. Ľudia vedeli, že vojna sa skončila. Teda tá so zbraňami. Teraz nastupujú oni sami na bojiská svojich životov, aby s novou námahou vybudovali všetko, čo im vojna zobrala: nielen nové domy, ale nové životy bez nenávisti. Keď naši otcovia a matky stáli na pohoreniskách svojich domov, Starou Bystricou sa niesol kvílivý nárek.

Cez front vyhaslo 30 ľudských životov. Sovietska armáda, ktorá operovala v našom okolí, stratila v priestore slovenských Beskýd 800 vojakov a dôstojníkov. V obci zhorelo 135 obytných domov. Kostol bol zasiahnutý 17 delovými ranami, pričom veža bola roztrhnutá a všetky okná rozbité. Ľudia prišli takmer o všetko, veď v drevených domoch mali potraviny, oblečenie, veci dennej potreby, poľnohospodárske náradie, dobytok, ktorý nestihli odviesť... To všetko sa obrátilo na popol.

Hrôza, na ktorú sa zabudlo! Prečo človek potrebuje vojnu na to, aby spoznal zmysel života, zmysel čestnosti a spravodlivosti, zmysel vzájomnej tolerancie? Kedy sa človek poučí na dejinách, aby sa opäť nemusel učiť na vlastnej bolesti?

stara bystrica historicke fotografie 029Frontou zničený kostol zasiahnutý 15 delostreleckými ranami, v popredí Motýlov dom

„Kríž vďaky“ pod vrchom Senkov

Na znak vďačnosti Bohu za záchranu postavili občania na druhý deň po oslobodení pod vrchom Senkov „Kríž vďaky“. Na okolitých vŕškoch sa tiež začali objavovať viaceré drevené kríže, ktoré kládli naši otcovia k hrobom padlých nemeckých vojakov. V ľuďoch začalo biť ľudské srdce. Šľachetní ľudia, ktorým vojna nezobrala domovy, dali svoj majetok k dispozícii postihnutým. Prijali ich medzi seba a rozdelili sa s oblečením i stravou.

Všetky miestnosti boli obsadené pohorelcami, ba častokrát i maštale, pivnice a povaly. Niektorí našli svoj dočasný domov aj vo farskej budove, ktorá nezhorela, pretože nebola postavená z dreva. V jeseni boli pohorelcom pridelené núdzové baráky, v ktorých sa však nedalo bývať. Baráky boli poškodené, prehnité a špinavé, takže to bola biedna výpomoc, najmä pre rodiny s malými deťmi.

Keďže cez vojnu boli zničené železničné mosty, zásobovanie obyvateľstva bolo zabezpečované konskými povozmi, ktoré až z Hlohovca dovážali múku a obilie. Hoci UNRA dodala naším občanom potraviny v konzervách a obnosené šatstvo, životné pomery boli v Starej Bystrici tak úbohé, že mnohé rodiny boli nútené odísť mimo rodiska. 30 rodín odišlo do českého pohraničia, niektoré sa odsťahovali do viacerých obcí v západoslovenskom kraji, ale väčšina (58 rodín – 339 občanov) odišla do obce Rovinka (Čela). Tí, ktorí zostali, si vysúkali rukávy a pustili sa do novej výstavby Starej Bystrice.

put senkov 1950Púť do Senkova 1950

put senkov 1990Púť do Senkova 1990

Povojnové obdobie

Otázku znovuvýstavby našej obce prejednával v októbri 1946 Okresný výbor v Kysuckom Novom Meste, no keď prišli financie vo výške 12 miliónov korún, Stará Bystrica obišla naprázdno. Tak sa len s veľkými ťažkosťami pomery konsolidovali.

Na svoju opravu čakal aj vážne poškodený kostol, no na náročnejšie opravy nebol dostatok peňažných prostriedkov. V apríli 1947 boli usadené aspoň nové okná. V máji toho istého roka bola dokončená aj oprava sochy Panny Márie na rínku a bola znovu posvätená, no už o 2 roky ju zrazili splašené kone. Na finančné pokrytie kompletnejšej opravy Božieho chrámu sa rozbehli viaceré aktivity. Prínosom boli i zisky z divadelných predstavení, ktoré sa v tomto období často organizovali a mali tak priaznivý vplyv aj na rast kultúry v Starej Bystrici.

Aj po 2 rokoch po skončení vojny v okolí naďalej operovali rozličné vojenské skupiny, najmä Benderovci, ktorí kradli dobytok a vypaľovali domy. Z tohto dôvodu prišla do Starej Bystrice v júni 1947 posila českých žandárov v počte 40 mužov, ktorí mali udržiavať poriadok v Bystrickej doline.

od kostola na lanyPohľad na Starú Bystricu od kostola na Lány. Dobre viditeľný urbanizmus novej výstavby po vojne.

V priebehu 3 rokov sa obec Stará Bystrica a jej obyvatelia postupne spamätávali z následkov 2. svetovej vojny, ktorá mala na svedomí doteraz najväčší negatívny zásah na vývoj našej obce. Aj napriek nezáujmu úradov sa podarilo konsolidovať rozbité ekonomické, hospodárske a spoločenské pomery, prebehla výstavba päťdesiatich nových obytných domov, bolo zabezpečené organizované zásobovanie a vykonané nevyhnutné opravy verejných inštitúcií a priestorov. Stará Bystrica tak vykročila na ďalšiu etapu svojej existencie.

autori: O. Dubovický, J. Podmanický
uverejnené v knihe Stará Bystrica a okolie
foto: obec Stará Bystrica

Prečítajte si aj:

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: