kysuce koniec 2 svetovej vojnyHistorik Martin Turóci opisuje priebeh oslobodenia Kysúc a ťažké boje o Bystrickú dolinu.

Kysuce patrili k posledným oslobodeným regiónom na území Slovenska. Viaceré obce, najmä tie ležiace v západnej časti regiónu, sa slobody dočkali až tesne pred samotným koncom druhej svetovej vojny. Na druhej strane možno práve vďaka tomu bojové operácie neboli až také intenzívne a okrem niekoľkých incidentov región počas prechodu frontu neutrpel výraznejšie škody.

Nemcov z Kysúc vytlačil sovietsky útok vedený v rámci moravsko-ostravskej operácie, ktorú Červená armáda podnikla v dňoch 10. apríla až 3. mája 1945. Hlavný cieľ ofenzívy – Ostravsko bolo jednou z najpriemyselnejších oblastí strednej Európy. Miestne železiarne, oceliarne, huty a bane zároveň predstavovali pomyselnú dielňu nemeckej protektorátnej obrany. Obsadeniu tejto oblasti preto Sovieti prikladali mimoriadny význam. Vedeli, že strata tohto územia prispeje k rýchlemu rozkladu nemeckých vojsk.

plukovnik ivan vinogradovPlukovník Ivan Nikolajvič Vinogradov - veliteľ 159. pevnostnej brigádyKysuce mali obsadiť sovietske jednotky 18. armády 4. ukrajinského frontu pod vedením generálporučíka Antona Josifoviča Gastiloviča postupujúce v niekoľkých prúdoch. Z Oravy do Bystrickej doliny útočili vojská 159. pevnostnej brigády, ktorým velil plukovník Ivan Nikolajevič Vinogradov.

Od severovýchodu v smere Zywiec – Milówka – Skalité postupovali vojská 24. streleckej divízie na čele s generálmajorom Fjodorom Alexandrovičom Prochorovom. Na dolné Kysuce v smere od Zázrivej a Terchovej zas útočili vojaci 17. gardového streleckého zboru vedení generálporučíkom Nikoforom Vasilievičom Medvedevom. Leteckú podporu vojsk zabezpečovala 8. letecká armáda generálporučíka V. N. Ždanova.

Obranné postavenie na Kysuciach

Pred neustále silnejúcim tlakom Červenej armády pristúpilo nemecké velenie na Slovensku k systematickej výstavbe obranného pásma tiahnuceho sa na juhovýchod od Ostravy. S výstavbou opevnení začali Nemci už v prvých dňoch po porážke povstania. Na Kysuciach v nasledujúcich mesiacoch vybudovali obranné postavenia tiahnuce sa v niekoľkých líniách. Hlavné obranné pásmo sledovalo trasu Rajcza – Stará Bystrica – Terchová − Kraľovany, ako aj Veľká Rača – Kalinov – Krásno nad Kysucou – Oščadnica v ostravsko-kysuckom smere.

Ďalšia obranná línia sa tiahla od Jablunkovského priesmyku ku Čadci a ďalej pokračovalo údolím Kysuce až k Váhu. Wehrmacht svoju pozornosť pri budovaní opevnení zameral najmä na strategické dopravné komunikácie. Na Kysuciach išlo najmä o ústupovú cestu vedúcu z Oravy cez Bystrickú dolinu, ktorá sa v Krásne nad Kysucou napájala na strategickú komunikáciu vedúcu do Čadce.

Ďalšie strategicky významné miesto predstavoval cestný úsek Svrčinovec – Mosty u Jablunkova, kadiaľ viedla najkratšia spojnica so strategicky dôležitým Ostravskom. O opevňovaní týchto miest svedčí aj vyhláška Úradu práce v Čadci z 8. septembra 1944 o povinnej práci pri hĺbení zákopov, ktorá sa týkala všetkých mužov a žien od 16 do 60 rokov s výnimkou tých, ktorí pracovali v podniku dôležitom pre obranyschopnosť štátu. Nesplnenie pracovnej povinnosti zákopových prác bolo postihované podľa vyhláseného stanného práva. Na budovanie nemeckých opevnení v závere vojny si po rokoch zaspomínali i viacerí pamätníci.

plukovnik robert baderPlukovník Robert Bader„Koncom vojny sa kopali zákopy, aj ja som chodila, lebo som už mala pätnásť rokov a to nám aj platili. Z každého domu musel niekto ísť kopať – do Staškova, do Oščadnice. Chodili sme tam vlakom, v takých dobytčích vagónoch, vozili nás kam bolo treba. Otec bol vtedy za robotou v Ostrave, tak som išla ja. Prišiel aj taký čas, keď ohlásili, že nesmieme svietiť, v neskorú hodinu vychádzať von, ale to dlho netrvalo. Sedeli sme u susedy, ktorá mala novopostavený, ešte neobývaný dom, tak sa u nej skryla do pivnice polovica našej rodiny.“

Proti Červenej armáde mali Kysuce brániť nemecké jednotky, ktorých jadro tvorila 304. pešia divízia pod velením plukovníka Friedricha Krügera (jednotke velil od februára do 6. apríla 1945) a plukovníka Roberta Badera, ktorý bol veliteľom od 6. do 16. apríla 1945. Táto nemecká divízia bránila Kysuce proti Vinogradovovým jednotkám, pričom proti Medvedevovmu 17. streleckému gardovému zboru na dolných Kysuciach stála 16. pešia maďarská divízia.

Boje o Bystrickú dolinu boli najtvrdšie

insignia nemeckej 304 pesej divizieInsígnia nemeckej 304. pešej divízie.Bojové operácie Červenej armády začali 6. apríla na oravsko-kysuckom pomedzí. V tento deň jednotky 159. pevnostnej brigády 18. armády 4. ukrajinského frontu Červenej armády útočiacej proti toku Bielej Oravy prekročili hranice Kysúc.

Na výšine Beskýd ako prvé Sovieti hneď 6. apríla obsadili najvýchodnejšie kysucké obce. Boli to dnes už zaniknuté obce Harvelka a Riečnica a tiež Nová Bystrica aj s miestnou časťou Vychylovka ležiace na území vtedajšieho okresu Kysucké Nové Mesto. Boje o Novú Bystricu sa dostali tiež na stránky miestnej kroniky. O vývoji situácie v tejto oblasti prechádzajúceho frontu kronikár napísal:

„Doba od februára do konca marca uplynula v neistote a očakávaní, nevedeli sme určite, kde stoja boje, ako sa blížia, až konečne 5. apríla 1945 bolo cítiť nepokoj... Nemci zostali v zákopoch nad Starou Bystricou, od Oravy pokračujúca Červená armáda zastavila v našej obci. Pre nás bolo šťastím, že nebolo možné, aby Nemci ešte previedli plánované zákopy na Starom diele, lebo Červená armáda by bola v bojoch rozbila Novú Bystricu úplne. Takto aspoň nebolo priamych zásahov – padlo niekoľko delových gulí, ale nenarobili väčších škôd.“

Škody spôsobené vojnou na roliach, statku, krmive atď. boli odhadnuté i s pohoreniskami na 10. mil. korún. V obci bolo pochovaných 75 vojakov a dôstojníkov ČA, ktorým bol postavený pomník.

Nemecká obrana spomalila postup Červenej armády

Ďalší postup Červenej armády Bystrickou dolinou spomalila húževnatá nemecká obrana. Nemci sa zakopali v priestore medzi Starou a Novou Bystricou, kde čakali na sovietsky postup. Nemecké postavenia za Starou Bystricou boli súčasťou spomínanej silnej obrannej línie, ktorá pretínala krížom celé Kysuce. Tiahla sa od poľskej osady Rajcza a ďalej smerom na juh. Silná obranná línia spoločne s nepriaznivým terénom, ktorý bol ďaleko vhodnejší pre obranu než pre útok a nemenej nepriaznivým jarným počasím výrazne spomalila sovietsky postup.

Boje o Starú Bystricu

Boje o Starú Bystricu, ktoré začali dňa 8. apríla 1945 sa počas celého prechodu frontu regiónom napokon ukázali ako najtvrdšie. Nemci sa v hornej časti Bystrickej doliny urputne bránili, pričom sa boje odohrávali iba niekoľko kilometrov od ich veliteľského štábu, ktorý bol už začiatkom apríla 1945 usídlený v Starej Bystrici. V dedine bola rozmiestnená kanónová batéria – jeden kanón sa nachádzal v Güttlerovej, druhý v Šnáblovej záhrade a niekoľko ďalších v osade Salajňa. Nemeckí delostrelci bývali v obytnom dome Alojza Prievozníka. Velitelia a štáb sa ubytovali na farskom úrade, odkiaľ vykázali farára Jána Gahéra a kaplána Elemíra Filu.

Sovieti sa na rozhraní Novej a Starej Bystrice snažili spočiatku prelomiť nemeckú obranu na ľavom krídle v lokalite Vyšné Blato. Neúspešne. Nemecké pozície nielenže neprelomili, navyše museli čeliť zúrivým nemeckým protiútokom, ktoré ich občas zahnali až do defenzívy. Možnosti nemeckej obrany však boli limitované. Ich postup tu okrem účinnej nemeckej defenzívy sťažoval ťažko schodný terén a značný výškový rozdiel, ktorý museli prekonať.
Prielom červenoarmejcov na ľavom krídle vytvoril nebezpečnú situáciu pre jednotky Wehrmachtu, ktoré držali obranu Bystrickej doliny. Skôr, ako Nemci stihli takticky ustúpiť z čiary U Rajnohov – Skríželné, začali Sovieti s ofenzívou.

Delostreleckou paľbou zničili batérie v centre Starej Bystrice, prelomili nemeckú obranu v časti Vyšné Lány a o desiatej hodine sa prebojovali do samotnej obce. Zároveň obsadili aj Vyšné Blato, čo im umožnilo rozvinúť útok južným a severným smerom. Pechote 159. brigády plukovníka Vinogradova sa podarilo zmocniť výšiny Senkov a zlikvidovať guľometné hniezda na Greškovom vrchu.

V rovnakom čase sa do boja zapojili aj jednotky 17. gardového streleckého pluku N. V. Medvedeva. Víťazstvo červenoarmejcov v týchto rozhodujúcich bojoch miestny kronikár opísal nasledujúcimi slovami. „Ráno 26. apríla 1945 kanonáda utíchla, len kde-tu sa ozvali krátke výstrely zo samopalov. O niekoľko hodín sa na okraji Senkova objavil prvý ruský vojak, za ktorým prichádzali ďalší. Ľudia vedeli, že vojna sa skončila.“

OLYMPUS DIGITAL CAMERA         Bojmi poškodený kostol sv. Michala Archaniela v Starej Bystrici.

Boje o Starú Bystricu v apríli 1945 boli najťažšie na Kysuciach. Počas nich prišli o život tri desiatky obyvateľov a v radoch červenoarmejcov padlo viac ako osemsto vojakov a dôstojníkov. V obci zhorelo 135 obytných domov, kostol bol zasiahnutý 17 strelami z kanóna, veža bola narušená a všetky okná rozbité. Nemecké straty nie sú presne vyčíslené. Najdôležitejšia bitka na Kysuciach síce bola vyhratá, nie však vojna, tá pokračovala ďalej. Po prelomení hlavnej obrannej línie sa už postup Sovietov nepodarilo Nemcom zastaviť.

Sovieti ďalej postupovali smerom na Krásno

Tí po dobytí Starej Bystrice postupovali ďalej smerom na Krásno nad Kysucou. Na južnom krídle frontu v ten istý deň Medvedevove jednotky obsadili Horný Vadičov. Na druhý deň 27. apríla 1945 už kontrolovali i Radôstku, Stredný a Dolný Vadičov. Ako ďalšiu obec, sovietske vojská dňa 30. apríla obsadili Klubinu i Zborov nad Bystricou, odkiaľ červenoarmejci odišli 3. mája. V obci ostala len poľná nemocnica s ťažko ranenými. Vojna sa tým v Zborove síce skončila, ale nakoniec si vybrala ešte jednu krutú daň, keď koncom mája zabila na poli štyroch pastierov nastražená mína, pričom podobné incidenty, pri ktorých zohrávala hlavnú úlohu ľudská neopatrnosť a zabudnutá vojenská munícia neboli v závere vojny i v období krátko po jej skončení ničím výnimočným.

Ukážka historických bojov z konca 2. svetovej vojny

Po obsadení Zborova nad Bystricou, Sovieti ešte v rovnaký deň zaútočili i na Krásno nad Kysucou. V obci a jej okolí však na Červenú armádu čakali husté nemecké obranné pozície. Na sútoku riečky Bystrice a Kysuce dokonca Nemci vybudovali najsilnejšiu obranu na Kysuciach.

V tomto priestore mali rozostavené silné protitankové zátarasy pretínajúce železobetónovými prekážkami úzke údolie rieky Bystrica. Dokonca aj v samotnom riečnom koryte boli umiestnené ženijné prekážky, ktoré však čiastočne zničil vodný živel. Koncom februára 1945 napríklad uvoľnený ľad odniesol dve protitankové klietky postavené cez rieku Bystricu U Kocifajov. Ako zaznamenal kronikár „... aj príroda pomáhala ničiť nemecké vojnové dielo.“Hlboký protitankový zákop sa tiahol naprieč Krásnom a obec chránil aj systém poľných pevnôstok spojených streleckými zákopmi v dĺžke až niekoľkých kilometrov. Sústavu tvorili štyri obranné pásma, využívajúce svahy a iné terénne prekážky.

V porovnaní s ťažkými bojmi v hornej časti Bystrickej doliny však nemecká obrana Krásna nad Kysucou napokon nebola až taká urputná. Keď dňa 30. apríla Sovieti podnikli na Krásno razantný útok narazili len na slabý odpor. Hlavné nemecké sily totiž krátko predtým zahájili rýchly ústup do Protektorátu.

nicenie trate nemecke vojskaNičenie železničnej trate nemeckými vojskamiMasívna obranná línia v priestore Krásna nad Kysucou tak nesplnila svoj účel. Sovieti ju bez väčších problémov prelomili a Nemcov zatlačili na opevnené pozície v horách, predovšetkým na Kykuli a Holom Dieli týčiacimi sa nad Krásnom, odkiaľ Nemci ešte podnikali delostrelecké a mínometné útoky. Dňa 1. mája už Krásno kontrolovali ruské hliadky smerujúce do Šustkov a na Kýčeru. V rovnaký deň bola obsadená celá obec a spoločne s ňou i okolité sídla Dunajov, Klubina, Lodno, Kysucký Lieskovec a ďalšie.

Nemecké jednotky ničili mosty a železničné trate

Z Bystrickej doliny Červenoarmejci ďalej neustále prúdili smerom na Čadcu. Slabé nemecké jednotky sa ich postup snažili aspoň spomaliť systematickým ničením infraštruktúry, najmä mostov. Nemci pri svojom ústupe zničili železné cestné mosty cez Kysucu pri Horelici a na námestí, tiež železničné mosty pri bitúnku, na Podzávoze a všetky mosty na makovskej železnici. V úseku dvojkoľajnej trate Čadca − Žilina tak boli koncom 2. svetovej vojny prakticky poškodené všetky väčšie mosty v oboch koľajach a z menších mostov rozpätia 4 metre zostali nepoškodené len niektoré.


Červená armáda obsadila Čadcu 1. mája 1945

Čadcu opustili posledné nemecké jednotky večer 1. mája 1945. Ani tieto opatrenia však výraznejšie nespomalili sovietsky postup. Čadcu, spoločne s ňou Oščadnicu a viaceré ďalšie kysucké obce, obsadila červená armáda 1. mája.

autor: Mgr. Martin Turóci, PhD

Prečítajte si aj:

 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: