Národ, ktorý nepozná svoju históriu, nie je národom.

1945: Krásno nad Kysucou a bystrická dolina sa stali dejiskom boja o oslobodenie

Na jar 1945 sa sovietske vojská presúvali smerom z hornej Oravy cez Bystrickú dolinu a Krásno nad Kysucou, mierili na Čadcu. Ustupujúce nemecké vojsko dalo vystavať protitankové bunkre a zátarasy aj na našom území.
V priestore obce Zborov nad Bystricou, Krásno nad Kysucou a Oščadnica museli väčšinu protitankových zátarasov z objemných betónových blokov, protitankových zákopov a bunkrov vybudovať miestni občania.

Bunkre boli budované pod označením RINGSTAND 58c, taktiež nazývané Tobruk, lebo projekt bol prvýkrát použitý vo vojne v Afrike nemeckou armádou pri meste Tobruk. V bunkroch sa používal guľomet MG 34 a MG 42. Zátarasy bránili prístupu oslobodzovacích motorizovaných jednotiek ku hlavnej ceste a železničnej trati smerom na Čadcu a Moravu. Štátna cesta a železničná trať mala slúžiť nemeckej armáde pre ústup na západ. Pozdĺž ľavého brehu rieky Bystrice v Krásne nad Kysucou a Zborove nad Bystricou boli zhotovené tiež viaceré malé bunkre ako guľometné hniezda typu ringstand 58c Tobruk, strážiace prístup do Krásna. Nemecká obrana v Krásne sa však pod tlakom sovietskych vojsk postupujúcich z Oravy a Poľska, teda cez Bystrickú dolinu a okolité vrchy a cez priestor Kykula, Veľká Rača a Oščadnica, dňa 30. apríla zrútila.

Dňa 1. mája 1945 boli Zborov a Krásno oslobodené. Podľa pamätníkov celý deň prúdilo vojsko sovietskej armády z Bystrickej doliny cez Krásno smerom do Čadce. Ustupujúca nemecká armáda už nemohla účinnejšie využiť vybudované zátarasy. Ženijné oddiely poškodili železničnú trať, vyhodili niekoľko mostov, elektrických stožiarov
a trafostaníc.

Pohľad na Krásno tesne po skončení vojny

2012: začala sa rekonštrukcia krásňanských bunkrov ako pamätníkov 2. sv. vojny

Akcia TOBRUK
Bola zrealizovaná na záchranu dvoch bunkrov v Krásne nad Kysucou v septembri 2012 Martinom Mikovčákom, vtedy študentom, dnes architektom oceneným mnohými cenami za architektúru v celosvetovom merítku, za pomoci spolužiakov študentov architektúry a sponzorov.

Skupina študentov z FA STU odkryla a sprístupnila bunkre z druhej svetovej vojny a zahájila epochu záchrany fortifikačných stavieb na Kysuciach. Išlo vtedy o dva bunkre v časti Kalinov, ktoré po odkopaní študenti doplnili o drobnú architektúru ako schodiská, drevené paženia, lavičky, mostíky a informačné tabule. Akcia prebiehala v septembri niekoľko dní a 15. 9. 2012 bola slávnostne ukončená odhalením bunkrov.

Ľudia, ktorí zahájili obnovu

Akcii predchádzala dlhšia príprava, ktorá spočívala v mapovaní a získavaní poznatkov o daných stavbách. Skupina študentov, ktorú zorganizovali Martin a Viktor Mikovčákovci (synovia Stanislava Mikovčáka, autora cyklotrasy a rozhľadní), odkopala tieto fortifikačné objekty za účelom pripomenutia si hrôz druhej svetovej vojny a spestrenia cyklochodníka.

2020: Tri bunkre sú po zrekonštruovaní súčasťou krásňanskej cyklomagistrály

V súčasnosti, predĺžením cyklotrasy smerom na Oščadnicu, bol odkrytý tretí bunker, na základe iniciatívy mesta Krásno nad Kysucou. Mesto ukončilo v máji 2020 odkrytie bunkra pri Kysuci a dobudovanie okolitej plochy.

Ing. Jozef Grapa, primátor mesta Krásno nad Kysucou, dotvoril tento projekt do úspešného konca a sprístupnil túto časť histórie svojim občanom. Ústretovo zaradil obnovu bunkra do úspešného projektu predĺženia cyklotrasy na Oščadnicu a Klubinu.

Tento súbor cyklotrás, ktorého projektantom bol práve Ing. Stano Mikovčák, sa stáva jednou z najvýznamnejších a objemovo i plošne najväčších stavieb na Kysuciach.

Cyklotrasu obohatil zrekonštruovaný bunker z 2. sv. vojny pri rieke Kysuca

Prebehlo 75 rokov, rokov bez vojny, bez utrpení – rokov pokojných budovateľských, rokov bez hladu, strachu a spán­ku. Naše generácie si to nevedia ani predstaviť. Žije už len málo pamätníkov týchto hrozných udalostí. Preto sme sa rozhodli odkryť a zachovať niektoré fortifikačné objekty ako symboly tejto drámy. Veď aj z Krásna a Bystrickej doliny zahynulo počas vojny niekoľko desiatok ľudí. Aby krédo „už nikdy vojna“ bolo večné!

Nákresy, texty, foto: Ing. Stanislav Mikovčák
foto: Ľubica Podoláková