Tri najsevernejšie kysucké obce – Skalité, Čierne a Svrčinovec dobyli jednotky 24. streleckej divízie útočiace od severovýchodu. Dňa 30. apríla Sovieti ako prvú obec vtedajšieho čadčianskeho okresu obsadili Skalité. Vojnové udalosti si však aj tu vyžiadali svoje obete. Počas prechodu frontu padlo v Skalitom 16 nemeckých a traja sovietski vojaci. Vojna tiež zobrala život šiestim miestnym obyvateľom. Zo Skalitého červenoarmejci ďalej postupovali smerom na juhozápad. Hneď na druhý deň obsadili susednú obec Čierne. Na prechod frontu však obyvatelia tejto obce nespomínajú práve v najlepšom.

„Rusi prišli okolo 1. mája, bojovalo sa. Keď tí Nemci utekali, v našej záhrade mali proviant, rozoberali tu kravu, čo zabili. My sme utekali na vyšný koniec, ale to už prišli Rusi. Otec mal na ruke hodinky, jeden z tých Rusov mu ich chcel vziať a keď mu ich otec nechcel dať, namieril na neho pištoľ. Ale prišiel ešte jeden a po rusky mu povedal, aby nestrieľal. A ešte nám vravel, aby sme odišli preč, lebo tu bude streľba. Tak sme vzali kravu, utekali na vyšný koniec schovať sa do pivnice a oni zatiaľ všetko vyrabovali.“

Ďalšia pamätníčka uvádza nasledujúcu skúsenosť. „O Rusoch škoda hovoriť. Stále pili, pýtali vodku, stále len vodku a vraveli Choď kúpiť vodku. Keď sa opili, bili sa krompáčmi. Tu boli také dve staršie ženy, my sme spali so sestrou hore a tak sme počuli, ako volali „Stráž, stráž !“, lebo sa k nim tak Rus dobýjal, že mali strach z neho, až kým neprišla ich milícia. Nemci boli takí solídnejší, ale Rusi len hľadeli, kde chytiť nejakú ženu. Veľmi sme sa ich báli, mala som pätnásť rokov a zažila som veľa strachu.“

Ukážka historických bojov z konca 2. svetovej vojny

Postup na Svrčinovec

Z Čierneho miestna nemecká posádka ustúpila smerom na Svrčinovec, ktorý predstavoval ďalší cieľ sovietskych vojakov. Svrčinovec však bol bránou do Protektorátu a mal vybudovanú systematickú obranu, ktorú tvorili opevnené guľometné hniezda, betónové protitankové prekážky a veľký protitankový zákop tiahnuci sa od Prívarov na Nižnom konci až k lokalite Za Vrchy. Opevnenie červenoarmejci napokon prekonali, čím si otvorili cestu pre ďalší postup.

Prví sovietski vojaci sa podľa obecnej kroniky na Vyšnom konci Svrčinovca objavili dňa 1. mája o 5.30 h.. Následne došlo k intenzívnej prestrelke: „V priebehu niekoľkých hodín sa Sovietom podarilo zlikvidovať nemeckú obranu na Berkovom vrchu, v lesíku nad Mullerom i dva tanky, ktoré zaisťovali ochranu cesty a železnice.“

Jeden stál pred domom kováča Augustína Kullu, ktorého Nemci predtým odvliekli do Osvienčimu a druhý pri železničnej zastávke. Zaisťovali ochranu cesty a železnice. „V boji padli štyria ruskí vojaci a dvaja Nemci. Žiaľ, delostrelecký granát vyhasil život Terézie Cyprichovej a jednoročného syna Františky Michalíkovej zo Zatkov. Dôsledky vojny niesli svojim ďalším životom František Krišica, ktorý prišiel o nohu, Adam Jurišta, ktorému pri prechode frontu prestrelili ruku, Jozef Cyprich s črepinou granátu v hlave i Urban Dej poranený na ruke a na chrbte. Materiálne škody sa postupne napravili, no tie na tele a duši sa hojili len ťažko...“

Oslobodenie tejto obce sovietskymi vojakmi neprinieslo len radosť zo skončenej vojny, ale aj prekvapenie a istý druh vytriezvenia. Napríklad pamätníčka z obce Svrčinovec na to spomína takto: „Keď zvíťazili ruskí vojaci, prezreli celý dom. Boli ozbrojení a hľadali nemeckých vojakov. Ľudia povychádzali na cestu, aby ich pozdravili, tešili sa, že skončila vojna. Aj môj otec šiel pozdraviť Rusov na cestu a vrátil sa bez hodiniek..."
Situačný plán prechodu frontu územím Svrčinovca zozačiatku mája 1945

Obsadenie západných Kysúc pripomínalo spanilú jazdu

Obsadením Svrčinovca sa boje o Skalitskú dolinu skončili. Vojaci 24. streleckej divízie prešli do Čadce, kde sa spojili s jednotkami Vinogradovovej brigády. Sovietske jednotky sa následne preskupili a začali spoločný postup údolím horného toku Kysuce, ktoré predstavovalo poslednú nezaistenú oblasť. Ako prvú Sovieti obsadili obec Raková. Obsadzovanie tohto územia prebiehalo až na niekoľko menších komplikácií viac-menej hladko. Tesne pred príchodom frontu ženisti wehrmachtu podmínovali všetky železničné mosty na trati Čadca – Makov a niekoľko dní pred ústupom ich vyhodili do vzduchu. Cestné mosty ostali neporušené, bolo však prerušené elektrické vedenie a telefónne linky. 1. mája v neskorých večerných hodinách prišli do Rakovej nemecké jednotky od Zákopčia. Onedlho tadiaľto prešlo i niekoľko nemeckých tankov od Čadce smerom na Turzovku.

Ďalší sovietsky postup na Turzovku mal takmer charakter spanilej jazdy, nestretol sa so žiadnym vážnejším odporom. Sovietske vojska ešte v priebehu toho istého dňa, jednu po druhej, obsadzovali obce na hornom povodí Kysuce: Staškov, Podvysokú a Olešnú, ktorej sa boje priamo nedotkli. Asi po dvojhodinovej paľbe na okolí Čadce a Zákopčia prišli ruskí vojaci cez Staškov a Turzovku 2. mája 1945 v skorých ranných hodinách na hranicu Protektorátu. Do školy v Olešnej – Potôčkoch „prišli v rovnaký deň dvaja jazdci (bočná ruská spojka) asi o 2. popoludní, kedy na škole pri príležitosti oslobodenia zaviala štátna československá zástava.“

Ukážka historických bojov z konca 2. svetovej vojny

Zložitejšie bolo iba obsadenie Turzovky, v ktorej už od 7. septembra 1944 muselo civilné obyvateľstvo na príkaz miestneho veliteľa nemeckej brannej moci povinne vykonávať prácu pri hĺbení zákopov. Týchto prác sa zúčastňovali občania vo veku od 16. do 60. rokov. V októbri 1944 bolo vydané dodatočné nariadenie, podľa ktorého sa vyhýbanie tejto povinnosti trestalo odoslaním do najbližšieho pracovného tábora ako „asociálny živel.“

Dobytie Turzovky uskutočnili dve sovietske jednotky postupujúce v dvoch smeroch. Z východu na Nemcov tlačili Sovieti od Rakovej, od juhovýchodu zas postupovali sovietske jednotky 17. gardového streleckého zboru. Obsadenie Turzovky jednotkami Červenej armády tak nadväzovalo na ofenzívu Sovietov, ktorú musíme popísať v kontexte bojov na dolných Kysuciach.

autor: Mgr. Martin Turóci, PhD
foto: autor, Jaroslav Cabadaj

Prečítajte si aj:

• Oslobodenie a záver vojny v regióne Kysúc - boje o Bystrickú dolinu
• Krásno pod paľbou - pozrite si fotogalériu
• Bunker na cyklotrase Oščadnica - Krásno odhaľuje históriu
• Osady Petrová a Kuchriská v Rakovej - obyvatelia Petrovej o vlások unikli fašistickému besneniu