Vlado Troják opisuje túry do ďalších lokalít. Pozrite si záverečnú časť jeho výberu.

Chotárny kopec = 7,3 km / 1h 30m

mapa: Chotárny kopec

                               Keď je dobrá viditeľnosť - rok 2019

Začíname v Zákopčí u Holých, kde po žltej trase vystúpame až do osady Blažkovci. Tu sa napojíme na beskydsko-javornícku magistrálu a tá nás privedie až na samotný vrchol Chotárneho kopca.

                               Kríž v osade Blažkovci - rok 2019

Ak by sa niekomu nechcelo cez vrchol, kúsok pod kopcom existuje nenápadná a neznačená cestička lesom až do osady Črchľa. Vynechať vrchol však nedáva zmysel, zvlášť ak je dobrá viditeľnosť. Malá Fatra, Veľká Fatra, Ľadonhora, či Vreteň, to všetko z Chotárneho kopca dobre vidieť. K tomu treba pridať výhľad smerom na Beskydy s dominantnou Lysou horou.

                               Tohto roku som si výhľady príliš neužil

Z vrcholu je možné zísť po zelenej značke smerom do Ochodnice, my však ostávame na červenej s krátkou zachádzkou cez Vojtovské sedlo. Bol by hriech vynechať ho a to aj v prípade že sa kvôli nízkej oblačnosti nemôžeme nabažiť výhľadov na fatranský hrebeň.

                               Vojtovské sedlo

Turistický chodník nás napokon zvedie až na rázcestie za osadou Griečovci. Tu sa dá pokračovať mnohými smermi, my zídeme späť do Holých po žltej značke cez osadu Ivorovci.

                               žltá trasa do Holých vedie pomedzi dreveničky

 

Chata Kmínek z Nižného Kelčova = 9,5 km / 2h 30m

mapa: Kmínek z Kelčova

                               Bežkárska trasa po štátnej hranici

Táto trasa bola asi tou najzaujímavejšou, ktorú sme tento rok absolvovali. Zároveň bola aj fyzicky pomerne náročnou kvôli veľkému množstvu snehu. Ale postupne. Trasa nemá začiatok a koniec v jednom mieste. Začíname v Nižnom Kelčove pri železničnej zastávke a končíme vo Vyšnom Kelčove, kúsok pod sedlom Hluchánka. Od zastávky sa držíme zelenej turistickej značky. Nad obcou je v lesíku ukrytý chátrajúci židovský cintorín. Obďaleč na lúke potom stojí Dvojkríž.

                               Židovský cintorín v Nižnom Kelčove

                               Dvojkríž nad Kelčovom

Nad lúkou vstupujeme do hustého lesa a začíname sa brodiť snehom, lebo hoci sme na turistickom chodníku, tento je zjavne nevyužívaný. Nad osadou Pokrývky sa otvára pár skromných výhľadov, pribúdajú pasienky, ale inak k našej poteche, nie sú tu žiadne rúbaniská, všade vôkol zdravá hora. A sneh. Veľa snehu. Veľa neprešliapeného snehu :)

                               Pasienky a les na zelenej trase

Prvá väčšia usadlosť je až osada u Husľov. Je ako zjavenie z čistého neba. Nádherné udržiavané drevenice uprostred lesa. Medzi chalúpkami stojí malá drevená kaplnka. Končí tu Krížová cesta vedúca pravdepodobne odniekiaľ z Vyšného Kelčova.

                               Osada Husľov

                               Turistický chodník vedie pomedzi chalúpky

Nad Husľovom sa na chvíľu odkláňame zo zelenej trasy a prechádzame po vynovenej Krížovej ceste. Po chvíli sa naše trasy znovu spájajú. Je to kúsok za zaniknutou samotou Volarská. Zároveň sa tu zo zelenej trasy pripájame na trasu červenú.

kysuce zima turistika 032Ostala tu len diera v zemi

Kurnačovka. Ďalšia malebná kysucká osada na našej, teraz už červenou farbou značenej trase. Našli sme tu ďalšiu zachovalú osadu tradičného kysuckého kopaničiarskeho osídlenia.

                               Osada Kurnačovka

Naše brodenie snehom nemá konca kraja. Obzvlášť v momente nad Kurnačovkou, kde sa rozhodujeme skrátiť si trasu prechodom cez lúku (v mape bod 3.) Snehu tu je nafúkaného vyše kolien. Náš hlavný cieľ je však už blízko.

                               Skratka na Kmínek

Ku chate Kmínek prichádzame príjemne unavení. Teplý čaj predávaný cez výdajné okienko je pre nás príjemnou odmenou. Stretávame tu vôbec prvých ľudí v rámci tejto túry. Po štátnej hranici tu vedie obľúbená bežkárska trasa.

                               Chata Kmínek stojí presne na štátnej hranici

                               Bežkárska trasa vedie popri hranici

Práve táto upravená cestička nás privedie až do sedla Hluchánka, odkiaľ nám ostáva absolvovať už len prudký zostup po zamrznutej asfaltovej ceste.

                               Výhľad na Beskydy zo sedla Hluchánka, 5 km odtiaľto je známe stredisko Bílá


Petránky a Jakubovský vrch 10 km / 2h 10m

mapa: Hrebeň Javorníkov

                               Kaplnka v osade Petránky

Rozhľadňa na Marťákovom kopci i Jakubovský vrch som už bol spomínal, ale dajme si ešte jednu túru v tomto nádhernom kúte javorníckeho hrebeňa. Koniec koncov, patrí k tomu najkrajšiemu, čo na Kysuciach máme. Najprv však pár vysvetliviek k mape. Trasa začína v osade u Rulcov pri kaplnke a podľa mapy Končí v osade Komákovci. V skutočnosti si však môžete urobiť perfektný okruh, ak prejdete okolo Penziónu Severka a ďalej cez kopec a osadu Zbunovci späť do Ruľcov. V mape nie je možné trasu takto zakresliť. Nasledujúci opis trasy preto bude od Ruľcov do Komákov.

                               Nad osadou u Trnkov, oproti Zbunovci a vzadu Strakovci

Od kaplnky u Ruľcov vedie na hrebeň Javorníkov neznačená lesná cesta. Táto vedie aj cez osadu u Trnkov, kde krátko pretína modrú trasu od zákopeckého Kostola. V podstate sa tu nedá zablúdiť, stačí sa držať širokej cesty. Pri kaplnke v osade Petránky sa potom vydáme cez zjazdenú lúku strmo dohora až ku rozhľadni.

                               Výhľad z rohľadne za dobrej viditeľnosti

Od rozhľadne na Marťákovom kopci až na Jakubovský vrch potom ideme celý čas po beskydsko-javorníckej bežkárskej magistrále. V osade u Jurdov sa môžeme pristaviť a oddýchnuť si pod Kamenným stromom.

kysuce zima turistika 084Kamenný strom u Jurdov

Prechádzka po hrebeni ubieha rýchlo, pozor si treba dať akurát na to, aby sme bežkárom neničili stopu. Keď sú dobré podmienky, môžeme tu stretnúť zástupy bežkárov.

                               Beskydsko-Javornícka bežecká magistrála

Jakubovský vrch nás napokon odmení tým najkrajším výhľadom na Kysuciach. Ale nie je to koniec našej túry. Keď som predtým spomínal prechod cez tento vrchol, spomenul som možnosť zostupu cez osady u Staníčkov a u Komákov ako alternatívu. Dajme si preto záverom nejaké fotografie z týchto zákopeckých osád.

                               U Staníčkov

                               U Komákov

 

Dedovka cez Moskali = 8,9 km / 2h 0m

mapa: Dedovka

                               Biela tma na Dedovke

Veľkú Raču a Dedovku sme tu už tiež mali, ale na Deovku sa ešte raz vrátime, tentokrát cez osadu Moskali. Začíname v Oščadnici Vyšnom konci - pod ústavom a končíme na parkovisku v stredisku Dedovka.

                               Osada Moskali

Nenáročná zelená trasa nás prevedie najprv cez Predných a následne Zadných Moskali (fakt netuším ako sa tieto osady správne skloňujú, je to celkom rébus). Nad Moskali potom stojí kamenná Kaplnka a drevené sochy na Príslope.

                               Kaplnka na Príslope

Zelená trasa nás dovedie až ku chatám na Rači - Dedovke. Nás tu prekvapila biela tma, takže výhľady sa nekonali. Kto bude mať viac šťastia na počasie, môže navštíviť novú rozhľadňu. My sme sa tu nezdržiavali a zbehli sme po zjazdovke a lesnej komunikácii až dole na parkovisko.


Poľana, Trojak a Slivkuľa = 10,8 km / 2h 30m

mapa: Skalité

                               Niekde za Slivkuľou

Orientačne asi najkomplikovanejšia trasa. Nemôžem ju v zime odporučiť ľuďom, ktorí si neveria pri navigácii zasneženým lesom. Aj mapu prosím berte len ako hrubý náčrtok. O čo ide? Prvá časť trasy, od kostola v Skalitom až po vrchol Kykuľa respektíve Trojak, po červenej trase je vlastne dosť jednoduchá a nenáročná. Vedie prevažne cez lúky a menší les. Navyše v zime tu býva upravená bežkárska stopa, čiže je doslova nemožné stratiť sa tu.

                               Pri vysielači na Poľane

Vrchol Kykuľa, známy aj ako Trojak leží na štátnej hranici s Poľskom. Je tu postavený nový prístrešok. Ak by som mal väčšie šťastie na počasie, videl by som okrem masívu Beskýd aj hrebeň Malej Fatry a myslím že aj západné Tatry. Tak to aspoň sľubovala tu prítomná veľká mapa aj s popisom.

                               Výhľad z Trojaka je za dobrej viditeľnosti úplne iný zážitok.

Z tohto vrcholu som potom pokračoval popri štátnej hranici až na Slivkuľu a do malej osady pod týmto nenápadným vrcholom. Musím však upozorniť, že v čerstvom snehu tu nie je miestami jednoduché rozpoznať, kadiaľ vedie chodníček a kadiaľ už nie. Je preto dobré mať so sebou buďto nejaké kvalitné GPS zariadenie s navigáciou, alebo aspoň mobilnú aplikáciu mapy.cz so stiahnutou offline mapou tejto oblasti.

                               Po a popri hranici až na Slivkuľu

Postupne, niekde blízko poľskej usadlosti Siwoniowski, sa konečne dostaneme na klasickú lesnú zvážnicu a po nej sa už kráča o poznanie ľahšie. Pred stúpaním na vrch Pahorok som odbočil vľavo a cez lúky popri pár chalupám som nakoniec zišiel až dole do centra Skalitého. Na mape tento úsek nebolo možné zakresliť.

                               Pod Slivkuľou, oproti vysielač, kde sme začínali

Nedá mi nevyzdvihnúť miestnu prírodu hrebeňa obopínajúceho z oboch strán potok Rieka. Keď to porovnám s nekonečnými rúbaniskami zákopeckých, či oščadnických lesov, je to ako nebe a dudy. Tu žiadne rúbanisko nenájdete. Permanentne kráčate rozsiahlymi lúkami a hustým, tu starším, tu mladším lesom. Nie nutne vždy ihličnatým. Hotový balzam na dušu. Ak sa viete trochu orientovať v mape a priestore, určite si tento okruh niekedy dajte, stojí za to!


Javorské = 14,3 km / 3h 25m

mapa: Javorské

                               Rázcestník na Javorkom

Stúpanie na Javorské začína za Kostolom v Oščadnici. Po žltej značke prídeme najprv do osady Kubušovci, kam vedie asfaltová cesta. Záverečné stúpanie na vrchol je už po ceste hlinenej. V zime samozrejme je všade sneh, zvlášť na posledných približne 500 metroch stúpania ho tohto roku bolo viac ako dosť.

                               Keď sme vystúpili z rannej hmly, ocitli sme sa v inom svete

Tesne pod vrcholom, keď sme konečne vystúpili z hmly, otvoril sa nám za chrbtom nádherný výhľad smerom na Veľkú Raču a hrebeň Malej Fatry. A to sme ešte neboli na vrchole. Tam sa výhľad otvára aj na opačnú stranu a teda vidieť Lieskovú a Stnakovo hneď oproti, vidieť časť poľských Beskýd a samozrejme nechýbajú ani Beskydy Moravskosliezské.

                               Výhľad smerom na Beskydy

Od vrcholového rázcestníka a malej útulne, vydávame sa po hrebeni smerom na Čadcu. Kráčame prevažne listnatým lesom s nádhernými výhľadmi na obe strany. Vedie nás teraz červená značka. Na križovatke ciest pod Javorským stáčame vľavo, aby sme sa vrátili späť do Oščadnice. Z tohto miesta je však možné pokračovať viacero smermi. Napríklad na Drahošanku, či do Čadečky, alebo aj do už spomenutej Čadce cez časť Bukov.

                               Chodník listnatým lesom a výhľady na všetky strany

V zimnom období bežkármi hojne využívaná lesná cesta nás v klesaní priviedla na ďalšiu križovatku. Vpravo sa dá zísť ku kaštieľu v Oščadnici, my pokračujeme do mierneho stúpania späť do osady Kubušovci. Tu sa vraciame dole do Oščadnice po tej istej žltej trase, ktorou sme našu túru začínali. Výstup na Javorské bol pre nás tou najlepšou bodkou za poctivou zimnou turistikou kysuckou prírodou.                               Malá Fatra v plnej kráse

To je z mojich zimných túr od novembra 2020 do konca februára 2021 už ozaj všetko.

Prečítajte si aj:

Autor a foto: Vlado Troják
Ďalšie tipy na výlety nájdete na blogu: vlado3.blogspot.com

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: