vlado trojak"Pri plánovaní trasy som si dal záležať. Rozhodol som sa totiž celé Skalité obísť po chotároch okolo,"píše Vlado Trojak o zaujímavej trase.

Začalo to ako napínavá detektívka. Pátranie po kopci, ktorý v mapách vôbec nie je! Skalité sa prezentuje ako obec pod Trojakom (Trojokom), ale kde sa ten bájny kopec vlastne nachádza?

Na definitívne potvrdenie jeho existencie som natrafil náhodou, keď som kdesi v hlbinách internetu našiel fotku s tabuľkou "TROJAK (KYKUĽA) 1,2 km vpravo" a mal som jasno. Trojak = Kykuľa! A nájsť Kykuľu už taký problém nebude, alebo? Na Kysuciach sa predsa každý druhý kopec volá Kykuľa, alebo Kýčera, sem tam Gruň. Nápovedou preto bol smerovník ku vrcholu Poľana, ktorý by mal ležať len pár sto metrov za Trojakom.

skalite cykloturistika 001

Hoci mám kysucké vŕšky prejazdené krížom krážom, stále sa ešte nájde nejaký, kde moja noha či koleso doposiaľ nestanuli. To bol prípad aj Trojaka a Poľany.


Okolo Skalitého

Pri plánovaní trasy som si dal záležať. Rozhodol som sa totiž celé Skalité obísť po chotároch okolo. Vstupnou bránou za dobrodružstvom sa mi stala panelovka začínajúca kúsok za odbočkou do Čadečky, ponad osadu Michalinovci.

Po úvodnom prudšom začiatku táto značená cyklotrasa postupne prechádza Závrším, Črchľou a Rediškou, ktorú mnoho ľudí pozná skôr pod názvom Košice. Panelovka je neskromná na pekné výhľady. Či na milošovskú dolinu, či na Svrčinovec, alebo Drahošanku a Čadcu.

Z panelovky je hneď viacero spôsobov kadiaľ sa dá rýchlo zbehnúť do Čierneho alebo Čadečky. Ja však pokračujem kúsok za Redišku, kde po krátkom zjazde odbočujem na zelenú turistickú značku doprava. Stúpanie po ceste lesom ubehne rýchlo, ani sa nenazdám a ocitám sa na hrebeni kúsok pod vrcholom kopca Stankovo. Držím sa zelenej značky a stúpam, teraz už po hlinenej ceste a mimo les, cez lúky na vrchol Tri kopce.

Po nedávnych dažďoch, čakal by som že tu bude viac kaluží a blata, ale nič z toho sa nekoná. Hádam len v lese pod Lieskovou som trochu kľučkoval pomedzi stojaté vody. Nič vážneho. Na Lieskovej (850 m n. m.) stojí strážený objekt, ktorý je zakázané fotiť a tak pridám aspoň fotku poľnej cesty, po ktorej som na tento vrchol prišiel.

Za Lieskovou na mňa čaká jediný, turistickými značkami neoznačený úsek na celej trase. Mohol som sa síce spustiť dole do centra Skalitého už z vrcholu Tri kopce po značenej červenej, ale mojim zámerom bolo prísť do osady Švancarovci a pokračovať kúsok po bežnej ceste do sedla Vreščovka.

Neoznačený úsek do Švancarov sa nakoniec ukázal byť príjemným zjazdom najprv po širokej hlinenej, neskôr po mäkkej lúčnej ceste. Odmenou mi bol výhľad na Veľkú Raču.

Asfaltové presuny na horskom bicykli sú nutným zlom, ale od Švancarov až na Vreščovku je cesta takmer bez premávky a tak si tu človek pripadá takmer ako na cyklotrase. V sedle na hranici s Poľskom, napájam sa na červenú turistickú značku vedúcu po štátnej hranici doľava. Po chvíli sa ocitám na rázcestí pod Skaľankou (867 m n. m.). Pokračovať sa dá hneď tromi smermi. Ďalej popri hranici cez kopec, alebo tento obísť zľava či sprava. Červená značka ma vedie doprava, kúsok cez Poľsko a okolo chaty Skalanka.

Prvá krátka exkurzia cez Poľsko nateraz skončila a ja sa znovu ocitám na štátnej hranici. Čaká tu na mňa krátky, za to však vizuálne veľmi pekný prejazd hrebeňom ponad niekdajšie lyžiarske stredisko na Skalitom - Serafínove. Človeku sa urobí smutno, keď si spomenie na perfektnú lyžovačku, ktorá tu v minulosti bývala a dnes vie, že stredisko de facto zaniklo.

Toto miesto mi ideálne poslúžilo na prvú svačinovú prestávku. Je tu k tomu dokonca vytvorené zázemie v podobe posedenia. V údolí podo mnou sa rozprestiera Skalité a v kopcoch oproti konečne prvýkrát vidím cestičku stúpajúcu na Trojak. Už takto z diaľky šípim, že to bude poriadna drina. Zvlášť keď vonkajšia teplota sa nebezpečne začína blížiť 30°C.

Serafinov grúň (784 m n. m.) mi dáva na výber dve možnosti kadiaľ zísť z chotára dole. Lákavé boli obe. Prvá neopúšťa Slovensko, drží sa hranice a vedie okolo vlakovej zastávky na Serafínove. Druhá, ktorú si napokon vyberám ja, drží sa červenej turistickej značky, pričom krátko zabieha opäť do poľského Zwardoňa.

Po prejazde mostíkom ponad železnicu trochu blúdim, nedarí sa mi trafiť na lesný chodník, ktorý by ma priviedol na Groń. Vzdávam to a pokračujem ďalej po asfaltke pomedzi domy, tiež ponad hlavnú cestu a cez Myto sa napokon vraciam späť na Slovensko. Práve tu stojí smerovník, ktorý ma posiela do nepríjemného stúpania popri hraničných kameňoch na onen bájny Trojak.

Kúsok sa ide po panelovej ceste, ale kto chce pokračovať až na vrchol samotný musí panelovku, zatáčajúcu doľava, opustiť a pokračovať rovno strmo hore po hlinenej ceste. Kopec tu bol tak prudký, že som bol nútený pár desiatok metrov absolvovať pešo vedľa bicykla a aj tak mi to dalo zabrať.

Našťastie toto pešie utrpenie trvalo len veľmi krátko a rozhodne stálo za to! Ocitám sa konečne na Trojaku (845 m n. m.). Miesto je vynovené, stojí tu nádherný nový prístrešok s posedením a informačnou tabuľou. Aj som uvažoval či o tom vôbec písať, aby som nepritiahol pozornosť vandalov, ale neverím že títo by toto čítali, tak nakoniec fotky a popis prikladám. Pre milovníkov opekačiek je dobrou správou fakt že súčasťou je aj malý kozub a ohnisko kúsok opodiaľ.

Čím však toto miesto vyniká najväčšmi je výhľad. Keď som nedávno zostavoval osobný rebríček najkrajších kysuckých výhľadov, o tomto panoramatickom výhľade som ešte nevedel.

Ikonické kysucké výhľady od Vlada Trojáka - časť prvá

TOP 10 - kysucké výhľady Vlada Trojáka, časť druhá

Inak by sa Trojak umiestnil poriadne vysoko. Okrem obligátnych Beskýd, ktoré vidieť hádam z každého kysuckého vrchu, v diaľke som rozpoznal charakteristický obrys fatranského Kľaku. Na tabuli som potom čítal že v prípade dobrej viditeľnosti je odtiaľto dokonca vidieť západné Tatry.

Mne, čoby horskému cyklistovi, okrem panorám do oka padla cesta vynúca sa po hrebeni stredom lúky. To bude jazda! Pri takto pekných hrebeňovkách mám však dilema. Užiť si jazdu bez zastavenia, alebo zastavovať a každú chvíľu fotiť, čím však zabijem ono známe bikerské #flow, teda akýsi stav mysle, keď na okamih splynie jazdec s bicyklom a terénom.

Nakoniec som to vyriešil jednoducho tak, že som zastavil len na jednom mieste a tam urobil hneď niekoľko fotiek.

Prešiel som Poľanou, Grúňom aby som nakoniec došiel do bodu, kde začínal zjazd do centra obce. Tak ešte jedna fotka nad tunelom Poľana a potom už dole do civilizácie.

Zo Skalitého cez Čierne a Svrčinovec až na Podzávoz sa dá ľahko dostať mimo hlavný ťah. Stačí sa držať Čierňanky a železnice. Zaujímavou možnosťou pre zdatnejších je potom možnosť odbočiť popod most Valy smerom na Trojmedzie a Hrčavu a následne popod Gírovú si dať ešte jednu hrebeňovku s dojazdom do Čadce napríklad cez Milošovú.

Autor a foto: Vlado Troják
ďalšie cyklopotulky nájdete aj na blogu: vlado3.blogspot.com

 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: