Na bicykli ich ešte stále nemám kompletne zdolané, hoci na Briave som bol už pri vysielačoch. Oba kopce majú spoločné to, že na ne vedie veľa rozbitých lesných ciest a chodníkov. Náročnosť výstupu v sedle bicykla je umocnená aj vysokým prevýšením (miestami cez 20%). Briava je na tom ešte relatívne dobre, za to Jurošák je v sedle (bez tlačenia) takmer nedobytný kopec. Hádam ho tohto roku (2016) konečne vyšliapem. V zime aj teraz kúsok pred začiatkom jari som si oba kopce prechodil krížom-krážom pešo a musím povedať že je to vždy ohromný zážitok a nedá mi nepodeliť sa o ne.

Briava (820 m n. m.)

Kopec, ktorý pozná každý Čadčan. Veľa ľudí ale chodí na túry popod hrebeň, po ceste za hotelom Husárik, smerom do osád Griečovi a Harvanovci. A je to škoda, pretože hrebeň samotný ponúka nádherné výhľady na mesto, tiež na obce Rakovú a Svrčinovec. Z Briavy pri dobrej viditeľnosti vidno aj najvyšší vrch Beskýd -Lysú horu s jej charakteristickou siluetou vysielača.

Pri vysielačoch

Kýčerka

Raková, vzadu Lysá hora

Kaplnka na Briave

Najznámejšia prístupová cesta je od knižnice v Čadci. K hotelu Husárik je kvalitná asfaltka, ktorú pozná každý. Za hotelom už je lesná cesta, pre bicykel asi jediná zjazdná. Cestičiek a lesných chodníkov na hrebeň je ale veľa, za zmienku určite stojí ešte tá od Zákopčia, časti Holovci. Ja som si vyskúšal aj cestičky od osady Harvanovci a zo zakopeckej cesty (neviem ako sa v skutočnosti volá, je to tá asfaltka vedúca zo Zákopčia -Fľašíkov, ponad Rakovú až do Buty nad Kýčerkou). A z tejto zakopeckej cesty vedie strmý chodník na hrebeň popod vysoké vedenie. Nedá sa tam zablúdiť.

Jediná bicyklom zjazdná cesta nad Husárikom

Na hrebeni

Stúpanie od osady Harvanovci

Cestičky do Zákopčia za Harvanovcami

Zimná idyla

Magická atmosféra na hrebeni

Na hrebeni je osadených niekoľko informačných tabúľ a drevené altánky. Jedná sa o projekt revitalizácie lesa. Je tu veľká, plotom ohraničená oblasť kde je vysadený zmiešaný les. Dúfam, že to skutočne vyjde tak ako to je naplánované a Briava o pár rokov bude znovu lesom a nie rúbaniskom. Asi prídeme o veľa výhľadov z hrebeňa, ale na druhú stranu bude pohľad na Briavu oveľa príjemnejší.

Jurošovský vrch (627 m n. m.) a Grúň (630 m n. m.)

Nemenej známym v porovnaní s Briavou je Jurošovský vrch, ktorý zvoľna severozápadne prechádza cez vrchy Podzávoz, Grúň, Kykuľu, Prielač a nakoniec Sagatku, ale to už sme na Rakovej - Korcháni. Od Čadce vedie k vysielaču na Jurošáku strmá, vyjazdená lesná cesta z osady U Juroši, oproti železničnej stanici. Hoci pôsobí celý Jurošák stále ako jedno veľké rúbanisko, s radosťou môžem konštatovať že všade vo vysokej tráve sa už črtá nová hora. Kým stromčeky dorastú, odporúčam absolvovať túru po hrebeni, pretože práve teraz sú odtiaľ fantastické výhľady po okolí. Kysucké Beskydy, Javorníky, Raková, Čadca, Briava, Drahošanka, Milošová, Svrčinovec. To všetko a ešte viac (Malá Fatra, Veľká Rača, Poľsko) je za dobrej viditeľnosti z hrebeňa Jurošáka vidieť.

Zima na Grúni, vzadu Veľký Polom

Zatiaľ čo pod Briavou je veľký hotel a je tam možné hlavne cez víkend stretnúť pár turistov, alebo ľudí na prechádzke, Jurošák je kompletne bez chát, hotelov, prístreškov a bez turistov. Má to fakt dobrú atmosféru. Divoké prostredie žiaľ narúšajú vysielače a stĺpy vysokého napätia, ktoré nešťastne pretínajú celé Kysuce. Prechodenú pešo mám zatiaľ časť medzi Podzávozom -u Poláka, Čadcou a Rakovou -Trstenou. Všetko smerom na severozápad -až na Megoňky a Korcháň by som rád dal na bicykli už tento rok. A ak to bude stáť za niečo, akože asi áno, tak nafotím, napíšem.

Zimná inverzia

Pohľad na Čadcu

Kýčerka

Za Jurošákom je Grúň, kde sa napája mnoho lesných ciest na hrebeň, je to vlastne veľká križovatka ciest od Rakovej, od Sagatky aj od milošovskej doliny. A práve od rakovskej Trstenej je asi jediná relatívne zjazdná cesta aj pre horský bicykel. Netuším v akom stave tie cesty budú v lete, teraz keď už zem nie je zamrznutá, tak je dosť blatisto a sú tu často vyjazdené hlboké rigole od lesnej techniky.

Svrčinovec a vzadu už Poľsko

Raková

Cesta od Rakovej -Trstenej

Životné múdro

Na záver by to chcelo nejakú pointu, životné múdro, alebo doporučenie. Čo sa bicyklovania po hrebeňoch Briavy a Jurošáka týka, to nedokážem zatiaľ posúdiť, až keď to na vlastných kolesách odskúšam (a že sa už neviem dočkať). Čo sa ľahkej pešej turistiky týka, sú oba kopce z Čadce a okolia celoročne ľahko dostupné. Kto rozmýšľa počas slnečného víkendu kde sa len tak prejsť, čerstvého vzduchu nadýchať a aj niečo pekné vidieť, tomu vrelo doporučujem oba kopce. Za ani nie dve hodiny sa dajú absolvovať krátke túry do 8 km pohodovým tempom, s trochou blata na topánkach. Mňa tam určite v lete na bicykli a inak po celý rok ako pešieho turistu stretnete.

Update 2018

"Všetko smerom na severozápad -až na Megoňky a Korcháň by som rád dal na bicykli už tento rok. A ak to bude stáť za niečo, akože asi áno, tak nafotím, napíšem."

Tak sa mi to konečne podarilo na bicykli aj pešo a zvyšok hrebeňa od osady za Kykuľou až po Megoňky respektíve Korcháň rozhodne stojí za to! Na celom úseku je len jeden technicky náročný úsek, príkre stúpanie z osady Prielač na Prielačský vrch.

Krátke ale brutálne stúpanie na Prielačský vrch

Inak je to pomerne jednoduchá hrebeňovka s výhľadom hlavne na Veľký Polom, Šance a na chvíľu sa ukáže aj Raková.

Cesta do Šancí z Prielačského vrchu

Nenáročná hrebeňovka

Vzadu masív Veľkého Polomu

Celým hrebeňom prechádza značená červená turistická trasa. Točí sa ale pred Grúňom na Rakovú a je to škoda, pretože z Grúňa a od vysielača sú fakt pekné výhľady. Určite má zmysel pri plánovaní výletu v mapách naštudovať všetky cestičky a skúsiť prejsť úsek ktorý končí či začína pri OMV na Podzávoze za Čerňankou. Na pár miestach sa človek nevyhne tlačeniu bicykla a prenášaniu cez kaluže. Neoplatí sa tam na bicykli ísť v zlom počasí alebo po období dažďov, keď tie mláky sú fakt veľké a pomerne hlboké. Na bicykli mi ako rozumnejšie príde absolvovať trasu v smere od Megoniek / Korcháňa do Čadce, kde síce bude treba raz, či dvakrát potlačiť, ale inak je to po hrebeni väčšinu času mierne z kopca.

Autor a foto: Vlado Troják
ďalšie cyklopotulky nájdete aj na blogu: vlado3.blogspot.com