Vlado Trojak píše o túrach, ktoré absolvoval počas tohtoročnej zimy. Pozrite si prvú časť jeho výberu.

Dôležité upozornenie: nejedná sa o žiaden rebríček podľa obľúbenosti, ale všetko sú to túry zoradené chronologicky od konca novembra 2020 do polovice januára 2021, tak ako som ich, respektíve sme ich absolvovali.

Celkom často som dopytovaný na rôzne tipy na výlet po Kysuciach. Kratšie i dlhšie túry toť po okolí, že či by som niečo neporadil kam ísť za výhľadmi, alebo si len tak zájsť na prechádzku do prírody. Tak teda tu je súpis mojich tohtozimných túr aj s mapkami pre inšpiráciu. U každej trasy napíšem približnú vzdialenosť a orientačný čas - ten je samozrejme veľmi individuálny.

Biely Kríž (Súľov) z Vrchpredmiera = 9,0 km / 2h 30m

mapa: Biely Kríž

                               Chalupa na Zadnej lúčke s výhľadom na Lysú horu

Na Biely Kríž sa dá dostať viacerými spôsobmi, môj najobľúbenejší zimný okruh je z Vrchpredmiera. Auto necháme v časti U Papíkov pri malých potravinách, kde hneď začína stúpanie po žltej turistickej značke. Posledná drevenica je v osade U Jančíkov a potom sa už široká cesta zanorí do lesa, z ktorého nás znovu vyvedie až tesne pred horským rekreačným strediskom.

                               Popri štátnej hranici po červenej značke

Ešte než sa vydáme na cestu späť, odporúčam Vám prejsť sa okolo zatvoreného hotela Kysuca ku kaplnke a ďalej po červenej značke za ňu, aspoň ku chalúpke s výhľadom na Lysú horu. Z Bieleho Kríža vedie potom červená turistická značka popod vrchol Súľov a po štátnej hranici. Dovedie nás popri Vlčej skale až do Chylíkov. V brehu oproti nám tu stojí chata Doroťanka, my však pri prvých domčekoch odbočíme doľava a neznačená cesta nás privedie späť ku štartovnému bodu.

                               Fotografie z marca 2018

Jedná sa o nenáročnú túru s množstvom zaujímavostí po trase, či už v podobe dreveničiek, alebo výhľadov na Beskydy z horského strediska. Zdatnejší turisti isto dobre vedia že cez Biely Kríž vedie územím Kysúc aj známa turistická trasa medzi Bumbálkou a Veľkým Polomom.

Rozhľadňa Na Kamenitom a Zajacova kaplnka = 9,4 km / 2h 30m

mapa: Kamenité a Zajacova kaplnka

                               Rozhľadňa na Kamenitom

Hneď v úvode musím napísať, že priložená mapa nezodpovedá trase tak, ako sme ju absolvovali my. Trasa z mapky sa striktne drží príjazdovej cesty do osady Mračkovci (pretože žiaľ nie je možné v mapách.cz naklikať rôzne skratky po neoznačených cestách). My sme ešte pred stúpaním do tejto osady odbočili na veľmi nenápadný lesný chodník doprava a prešli sme cez drobné usadlosti až na križovatku ku smerovníku nad Vrchriekou. V mapke som odbočku cez usadlosti označil bodom (2) a križovatku trás kde sme prišli na červenú trasu zase bodom (3). Kto sa však bude pridŕžať mapky a pôjde cez osadu U Mračkov, určite nič tým nepokazí.

Auto môžete nechať v obci Dlhá nad Kysucou pri škole, alebo obecnom úrade. Kúsok treba prejsť po nefrekventovanej hlavnej ceste, z ktorej približne po kilometri odbočíme na lesnú asfaltku do Mračkov. Tu je práve možnosť ísť až do osady, alebo odbočiť cez les a skrátiť si trochu trasu prechodom cez usadlosti. Tak či onak, obe možnosti nás nakoniec dovedú ku rázcerstníku Nad Vrchriekou, kde na konci veľkej lúky začneme stúpať lesom až ku rozhľadni. Kúsok pod ňou sa nachádza stará kaplnka. Je to veľmi príjemné miesto s výhľadmi tak na slovenskú, ako aj českú stranu.

                               Zajacova kaplnka

Od kaplnky a rozhľadne sa vydáme z kopca dole po žltej trase. Pozor však, žltou farbou sú tu značené hneď dva chodníky. Jeden vedie kolmo dole pod rozhľadňu do Turkova, na druhý sa musíme kúsok vrátiť po červenej značke a odbočiť doľava do Dlhej nad Kysucou. Nenáročná trasa príjemným kopaničiarskym prostredím spestrená výhľadmi z rozhľadne. Hneď pod rozhľadňou je super lúka vhodná na bobovačku :)

Veľký Polom a Murínkova kaplnka = 15 km / 3h 30m

mapa: hrebeň Veľkého Polomu

                               Na Veľkom Polome

Môj najobľúbenejší cyklokopec nesklame ani v zime. Podobne ako pri predchádzajúcej trase, aj tu mapka nezobrazuje trasu tak, ako sme ju išli my. Využili sme totiž lesnú skratku medzi bodmi (5) a (6). Komu nevadí urobiť si menšiu zachádzku, môže sa určite držať trasy tak, ako je zakreslená v priloženej mape.

                               Pekné výhľady z lesnej komunikácie mimo modrú značku

Auto je možné nechať na Korcháni pri potravinách, kúsok pod kostolom, alebo aj niekde vyššie podľa uváženia. V centre je asi najlepšie parkovisko. Okolo kostola vedie cesta, ktorá nás privedie k opustenej chate Dolina (ďalšie možné parkovisko). Lesom tu vedie nová asfaltová cesta ktorej sa radím držať a nejsť tak po oficiálnej modro značenej trase. Z jednoduchého dôvodu - z modrej trasy nie sú tak pekné výhľady ako z tejto lesnej komunikácie, navyše modrý úsek využijeme na konci pri návrate na Korcháň. Cez veľké rúbanisko prídeme až ku kaplnke na Medvedej skale, kde sa konečne na onú modrú trasu pripojíme. Prudký, približne kilometrový úsek po štátnej hranici preverí trénovanosť našich nôh a to zvlášť v prípade že bude hore viac snehu. Dá sa to však prežiť. Navyše ak sa sem tam obzrieme cez rameno, môžeme zazrieť aj západné Tatry pomedzi stromy, čo tu ešte ostali.

                               Západné Tatry - Roháče

Na konci stúpania po modrej vchádzame do chránenej oblasti bez výrubu. Konečne. Vedie tu červená turistická trasa po hrebeni. Vydáme sa po nej smerom doľava. Ak by sme išli vpravo, narazíme po chvíli na horské chaty stojace ale už na českej strane pohoria.

                               Po štátnej hranici cez vrchol Polomu  

Charakteristické pre vrchol Veľkého Polomu sú všadeprítomné staré stromy. Často už odumreté a polámané. Pahýle sa tu spínanú k oblohe ako mlčiaci svedkovia z lepších časov. Môže sa stať, že chodník hrebeňom bude zapadaný práve takýmito stromami. Na určité nebezpečenstvo a na vstup na vlastné riziko tu upozorňuje aj tabuľa. Určite sem nechoďte, ak je veterná predpoveď počasia a prítomnosť zvážte aj vtedy, ak je povrch zľadovatelý a vy nemáte vhodné príslušenstvo v podobe mačiek (nešmykov). Najrizikovejší úsek je potom v klesaní zo skaly pod vrcholom smerom ku kaplnke na Murínkovom vrchu.

                               Najkritickejší úsek na trase

Kaplnka je už blízko, po chvíli sa vynorí za stromami. Je výborným miestom na občerstvenie. Sú tu lavice, sú tu prírodné toalety (tzv. kadibudky :) a priamo pri kaplnke vyviera pitná voda. Pravdepodobne tu stretnete ďalších turistov, pretože sa tu krížia dve horské trasy.

kysuce zima turistika 085Murínkova kaplnka

Pred nami je záverečné dlhé klesanie na Korcháň. Môžeme si ho skrátiť po lesnom chodníku spomenutom v úvode. A potom je tu stále tá modrá trasa, ktorej sme sa na začiatku túry vyhli. Táto trasa je zvlášť v zimných mesiacoch už o niečo náročnejšia, ale nejedná sa o žiaden extrém, teda v prípade že nevyrazíte keď noc pred túrou napadne pol metra čerstvého prašanu. Všetko je to o zvážení a triezvom uvažovaní čo je ešte vhodné a čo už nestojí za to riziko.

Veľká Rača = 12,0 km / 3h 0m

mapa: Veľká Rača

                               Pri Kríži na vrchole

1236 metrov nad morom. Najvyšší vrch Kysúc nemôže chýbať. Budem sa opakovať, ale mapka znovu trochu klame. Samozrejme dá sa ísť presne podľa nej, ale zároveň sú na trase miesta, kde sa dá odkloniť. Na vrchol sa dá vyliezť rôznymi trasami, ja som však v tomto zvlášť v zime dosť konzeravatívny a chodím tam s drobnými modifikáciami stále rovnako a to cez Zadedovú, respektíve po zjazdovke na Dedovke. Dostaneme sa k tomu.

                               Lesná cesta pod Zadedovou

Auto necháme na parkovisku v Dedovke pod lanovkou. Do Zadedovej nás od Medveďa privedie žltá turistická trasa. Mimochodom, keď píšem o farbách trás, často sa ma ľudia pýtajú že čo tie farby vlastne znamenajú. Tak podľa môjho výskumu a hlavne podľa osobných skúseností sa to má takto:

                               Červená: Zvyčajne najdlhšie trasy často s cezhraničným presahom. Obvykle prechádzajú po hrebeňoch hôr. Typickým príkladom na Kysuciach sú hlavne hrebeňovka Javorníkmi a hrebeňovka Beskydom.
Modrá: O niečo kratšie trasy, obvykle bez medzinárodného presahu. Modrú trasu by ste v celej jej dĺžke mali zvládnuť za jeden deň, čo sa o červených trasách nedá vždy povedať. Ako príklad nám môže poslúžiť trasa z Turzovky na Jakubovský vrch
Žltá: Obvykle dĺžkou veľmi krátka trasa vedúca z údolia na vrchol kopca, či na hrebeň, kde sa napája na ďalšie trasy. Jej úlohou je priviesť nás najkratšou možnou trasou do kopcov. Z napísaného potom vyplýva, že žlté trasy sú často pomerne strmé a ešte častejšie extrémne krátke. Typickým príkladom sú žlté trasy do osady Griečovci, ležiacej kúsok za hotelom Husárik.
Zelená: Trasa, ktorej súčasťou býva často nejaký náučný chodník. Je možné tu nájsť rôzne výkladové tabule. Ak tu náhodou žiadne tabule nie sú, tak môžete s istotou očakávať na zelenej trase nejakú významnú vizuálnu zaujímavosť. Môže sa jednať o rôzne prírodné útvary (staré stromy, skaly, jaskyne, a pod.), miestnu špecifickú architektúru (drevenice, kaplnky, sochy, mosty a pod.), alebo inú zaujímavosť (výhľady). Z Oščadnice Vyšného Konca, cez osady Moskali a Zadedová, vedie zelená trasa na vrchol Veľkej Rače. Svojho času bol na mapách.cz zelenou vyznačený aj tzv. Kronerov chodník zo Staškova na Murínkový vrch, ale z mne neznámeho dôvodu tento chodník v mapách.cz už zakreslený nie je (trasa však stále existuje, aj s peknými informačnými tabuľami)

Ale poďme späť na Raču. V Zadedovej môžeme ísť ďalej po žltej až ku kaplnke kde sa napojíme na zelenú trasu, alebo si cestu skrátiť po neznačenom chodníku v mape označenom bodom číslo (2). My sme kaplnku tentokrát vynechali, ale inak je to pekné miesto, môžete si ku nej trasu kúsok predĺžiť. Zelená trasa nás potom konečne dovedie až na samotný vrchol.

                               Na hrebeni, v lete plnom čučoriedok

Cestou sa môžeme kochať takmer nepretržite výhľadmi do ďalekej krajiny, ale tiež pôvodným bukovým lesom. Nechýba ani Malá skalná diera (viem, celkom nudný názov, ale je oficiálny) a na vrchole samotnom potom Kríž a už na poľskej strane aj zrekonštruovaná horská chata.

                               Poľská chata na vrchole  

V zime býva často dobrá viditeľnosť a tak môžeme z vrcholu obdivovať okrem masívu Beskýd či Malej Fatry aj Fatru Veľkú, dobre viditeľný je Kľak a nechýbajú ani Západné Tatry. Súčasťou vrcholu je aj maličká rozhľadňa, ktorú permanentne okupujú poľskí turisti :)

                               Výhľad z rozhľadne na vrchole  

Cestou dole ideme po tej istej trase až ku chate Koliba a ku rozhľadni pri hornej stanici lanovky na Dedovke. Je to jedno z mála miest na Kysuciach kde to na kopci trochu žije. Sú tu horské chaty, detské ihrisko, rozhľadňa, bobová dráha a napríklad aj takáto veselá lavička.                               Lavička na Dedovke

V dobe, keď lanovky nepremávajú môžeme dole na parkovisko zbehnúť po zjazdovke. Mapka mi nedovolila nakresliť trasu aj cez legendárne esíčko, ale nie je žiaden problém pridať si približne kilometer a zísť záverečný úsek po príjazdovej ceste. Na mape bod (4). Výstup na Raču rozhodne patrí medzi náročnejšie túry, ale nie je to nič extrémneho, čo by nezvládol pomalším tempom a s prestávkami aj menej zdatný turista.

Vojtovské sedlo = 7,5 km / 1h 45m

mapa: Vojtovské sedlo

                               Inovať vie byť poriadne fotogenická

Po dvoch vysokohorských túrach je čas na niečo kratšie a energeticky menej náročné. Vojtovské sedlo je obľúbeným cieľom mnohých turistov. Predstavíme si teraz jednu z najkratších variant ako sa do neho dostať a pritom si užiť aj cestu do neho a z neho.

                               Lesná cesta nad Vojtami

Túru začíname v osade Vojty. Stadiaľto sa dá ísť po značenej žltej a následne červenej trase až ku kaplnke nad osadou Burdovci, alebo ako som to urobil ja a ako je to vidieť na priloženej mape, po lesnej zvážnici nad osadou Vojty. Aj táto cestička nás nakoniec privedie ku onej kaplnke.

                                

Kúsok nad kaplnkou odbočíme doľava na neznačený chodník, ktorý nás po chvíli privedie do sedla. V prípade dobrej viditeľnosti je tu pekný výhľad na hrebeň Malej Fatry. Oddýchnuť si môžeme na prítomnej lavičke. Vojtovské sedlo má svoje čaro aj keď výhľady pre hmlu nie sú zrovna najlepšie.

Zelená turistická značka nás potom zo sedla dovedie do osady Kýčera odkiaľ vedie dole do časti Rieka asfaltová komunikácia. V zime môže byť nepríjemne zľadovatelá. Do cieľa u Vojtov to máme potom už len pár stoviek metrov. Táto mini túra patrí medzi tie jednoduchšie, pozor si treba hlavne dať na možný ľad na asfaltových úsekoch.

Prečítajte si ďalšie zaujímavé články Vlada Trojaka:

Autor a foto: Vlado Troják
Ďalšie tipy na výlety nájdete na blogu: vlado3.blogspot.com

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: