Veľkonočné výstupy majú svoje čaro. Jar sa už pomaly, ale isto prebúdza, navyše mnohí z nás majú nejaké to voľno a zároveň sa snažia zabudnúť na predveľkonočný zhon. Dátum Veľkej noci je pohyblivý, môže začať od konca marca, ale prevažné termíny bývajú v apríli. A keďže apríl je aj mesiacom bláznivého počasia, potom každý veľkonočný výstup má rôznu podobu. Od slnečných a teplých dní, ktoré pripomínajú skôr leto, až po poriadne zimné dni s nemalou snehovou nádielkou. 
Táto miestna časť obce Klokočov sa nachádza v podcelku Turzovskej vrchoviny Kornická brázda. Tvorí ju viacero samôt a osád, roztrúsených po oboch stranách horného toku 10,3 km dlhej riečky Olešnianky, v najvýchodnejšej časti katastra.
Spoznať túto časť Klokočova sa rozhodli turisti seniori, na svojej už 11-tej tohtoročnej potulke, v stredu 12.4.2017. Po príchode autobusov zo Staškova a Klokočova sa stretávame štrnásti pri predajni potravín. Odchod musí počkať pokiaľ časť kolektívu nedopije rannú kávičku, ktorú im pripravila ochotná pani vedúca z potravín.
Nájsť ranné autobusové spoje prechádzajúce cez zastávku Motorest v Podvysokej v približne rovnakom čase z Makova do Čadce a z Čadce do Turzovky nebol až taký veľký problém a tak sa tam stretávame krátko po 07.40 hod. Rodinné záležitosti, rôzne povinnosti aj termíny lekárskych prehliadok sú dôvodmi, že sa dnes na seniorské potulky vyberá „len“ 9 účastníkov.
V pláne je prechádzka osadami a samotami Zákopčia roztrúsenými po južných svahoch Vysokej 797 m – vrchu, ktorý dal v čase osídľovania Kysúc základ názvu obci vznikajúcej na jeho severnom úpätí – Podvysoká. (V roku 1648 Nowa dedyna Pod Wysoku, 1658 Podwysoka, 1696 Podviszoka, 1919 dodnes Podvysoká).
Po tohtoročnej zime, ktorá bola taká, ako sa patrí, isto padnú vhod prvé kroky v jarnej prírode. Aj táto skutočnosť prispela k tomu, že sa 26. marca 2017 v skoré ráno zišlo zo 10 našich turistov na železničnej stanici v Kysuckom Novom Meste. Vzhľadom na posun hodiniek na letný čas muselo byť vstávanie dosť kruté. Niektorí z nás preto deficit spánku doháňajú počas cestovania vlakom. Ale, čo neurobíme pre naše odhodlanie spoznávať pre mnohých neznáme lokality v Bielych Karpatoch?
Pri vyslovení pojmu južná Morava si obyčajne každý ako prvé predstaví víno. A každý, kto tak urobí, má pravdu. Tieto dva pojmy patria neodmysliteľne k sebe. Dolnomoravský úval, ako jeden z najsevernejších výbežkov Viedenskej panvy, je oblasť s najvyššou ročnou priemernou teplotou (9,5°C) a zároveň s najvyšším počtom hodín slnečného svitu ročne (1715) v celej Českej republike. Takéto podmienky vínu vyhovujú a vedel to aj slávny Galileo Galilei, keď povedal: „Víno je slnečná žiara, ktorú udržuje pohromade voda“. Témou turistického výletu zorganizovaného Klubom turistiky Vysoká nad Kysucou v posledný marcový víkend (25.-26.3.2017) však nebolo víno, ale mandle a poznávanie prírodných krás a histórie tohto regiónu.
Na deviatu tohtoročnú seniorskú potulku sme sa vybrali na trasu z Bumbálky na Nižný Kelčov. Rozhodli sme sa prejsť aj miestami, ktoré už každý z nás prešiel. Zo železničnej stanice Makov máme na Bumbálku vďaka „známostiam“ zabezpečený odvoz mikrobusom. Prevoz realizujeme na dva krát – je nás celkom 15. V pláne síce bolo začať trasu až z Třeštíka, vybavené boli aj kľúče od rozhľadne Sůkenická, ale pri počasí s nízkou oblačnosťou, ktoré panovalo, sme od tejto varianty upustili.
Účastníkov 14. ročníka turistickej akcie Ku prameňom Wisly, ktorú organizuje je PTTK Wisla, počas 14. ročníka konaného 18. marca 2017 nemilo prekvapil náhly zvrat počasia z piatka na sobotu.Už počas rannej cesty autobusom do dedinky Nýdek, neďaleko Třinca, musel náš vodič používať stierače. Po vystúpení z autobusu sú hneď v permanencii pláštenky a dáždniky. Postupne ako po prekročení Horského potoka začíname červenej značke naberať výšku smerom k najvyššiemu bodu českej časti Sliezských Beskýd - 995 m vysokej Veľkej Čantoryji, sa dážď pomaly začína meniť na sneženie. Od asi 500 metrovej nadmorskej výšky je to už len sneženie. Ťažko povedať, či to bolo turistom dané, alebo si postupne vypestovali vlastnosť nájsť aj v zlom niečo dobré, no svorne si pochvaľujeme, že je to lepšie, ako keby pršalo. Po 2,5 hodinách stáleho stúpania prichádzame k horskej chate Čantoryje. Tí výkonnostne lepší tam boli skôr a preto našli chatu ešte zatvorenú.
Informácia o upravených studničkách v katastri mesta Krásno nad Kysucou z iniciatívy Strednej školy drevárskej a stavebnej v Krásne nad Kysucou bola motívom pre výber trasy 4. ročníka turistickej vychádzky konanej pri príležitosti Svetového dňa vody. Akciu každoročne organizačne zabezpečuje Klub turistiky Vysoká nad Kysucou s podporou Severoslovenských vodární a kanalizácii, a.s. Žilina. A v tomto roku aj v spolupráci s mestom Krásno nad Kysucou.
Účastníci, ktorí sa nenechali odradiť piatkovým vrcholne nepriaznivým počasím, ani večernou prvou tohtoročnou búrkou, boli nakoniec nadmieru spokojní. Počas celej vychádzky panovalo slnečné, skoro jarné počasie, ktoré prispelo k dobrej nálade aj napriek ešte pomerne studenému severozápadnému vetru.
Nízka oblačnosť a hmlisto so slabým občasným mrholením – ani takéto počasie v stredu 15. marca 2017 neodradilo turistov seniorov od pravidelnej vychádzky. Jediné čo zmenili bola plánovaná trasa. Pripravovanú túru na rozhľadňu na Tábore nad Kysuckým Novým Mestom nahradila pohodlná trasa okolo Čadce so začiatkom na zastávke SAD Horelica, ZŠ. Po vystúpení z autobusu sme sa mostom ponad Kysucu a železničnú trať dostali do miestnej časti U Veščari. Kľukatiacu sa asfaltku pomedzi zástavbu vystriedala za posledným domom poľná cesta. Môžeme povedať, že „nová“ pretože tá pôvodná úzka furmanská je už len rakytami a lieskami zarastený úvoz po našej ľavej strane. Po rannom mrazíku sa ide výborne – zatiaľ žiadne blato. V mieste, kde cesta naberá na strmosti križujeme „slepú“ spevnenú lesnú cestu zo Žarca, končiacu v lese medzi železničnými zastávkami Oščadnica a Krásno. V mieste kríženia ciest stojí malý obrázok s upraveným okolím a dvoma lavičkami. Po krátkom oddychu „dorazíme“ zbytok stúpania a stojíme v rozložitom lúčnatom sedle na severnom úpätí kopca so zaujímavým názvom Vrchkoniec (744 m)
Manínsky potok pramení v Súľovských vrchoch, severovýchodne od obce Vrchteplá neďaleko osady Minarčíkovské. Dĺžka jeho toku po sútok s Váhom je 11,3 km. Turistická prechádzka popri jeho toku je vcelku nenáročná a hlavne plná ohromujúcich prírodných výtvorov.
Našu túru, siedmu tohtoročnú seniorskú potulku, začíname v utorok 7. marca 2017 na železničnej stanici v Považskej Teplej. Ešte v stanici prechádzame koľaje a skratkou popri Manínskom potoku vchádzame do Považskej Teplej – pôvodne samostatnej obce, ktorá bola v r. 1979 administratívne pričlenená k Považskej Bystrici. Vedení červenou turistickou značkou prechádzame takmer celou dedinou.
