Na deviatu tohtoročnú seniorskú potulku sme sa vybrali na trasu z Bumbálky na Nižný Kelčov. Rozhodli sme sa prejsť aj miestami, ktoré už každý z nás prešiel. Zo železničnej stanice Makov máme na Bumbálku vďaka „známostiam“ zabezpečený odvoz mikrobusom. Prevoz realizujeme na dva krát  – je nás celkom 15. V pláne síce bolo začať trasu až z Třeštíka, vybavené boli aj kľúče od rozhľadne Sůkenická, ale pri počasí s nízkou oblačnosťou, ktoré panovalo,  sme od tejto varianty upustili.

Účastníkov 14. ročníka turistickej akcie Ku prameňom Wisly, ktorú organizuje je PTTK Wisla, počas 14. ročníka konaného 18. marca 2017 nemilo prekvapil náhly zvrat počasia z piatka na sobotu.
Už počas rannej cesty autobusom do dedinky Nýdek, neďaleko Třinca, musel náš vodič používať stierače. Po vystúpení z autobusu sú hneď v permanencii pláštenky a dáždniky. Postupne ako po prekročení Horského potoka začíname červenej značke naberať výšku smerom k najvyššiemu bodu českej časti Sliezských Beskýd -  995 m vysokej Veľkej Čantoryji, sa dážď pomaly začína meniť na sneženie. Od asi 500 metrovej nadmorskej výšky je to už len sneženie. Ťažko povedať, či to bolo turistom dané, alebo si postupne vypestovali vlastnosť nájsť aj v zlom niečo dobré, no svorne si pochvaľujeme, že je to lepšie, ako keby pršalo. Po 2,5 hodinách stáleho stúpania prichádzame k horskej chate Čantoryje. Tí výkonnostne lepší tam boli skôr a preto našli chatu ešte zatvorenú.

Informácia o upravených studničkách v katastri mesta Krásno nad Kysucou z iniciatívy Strednej školy drevárskej a stavebnej v Krásne nad Kysucou bola motívom pre výber trasy 4. ročníka turistickej vychádzky konanej pri príležitosti Svetového dňa vody. Akciu každoročne organizačne zabezpečuje Klub turistiky Vysoká nad Kysucou s podporou Severoslovenských vodární a kanalizácii, a.s. Žilina. A v tomto roku aj v spolupráci s mestom Krásno nad Kysucou.

Účastníci, ktorí sa nenechali odradiť piatkovým vrcholne nepriaznivým počasím, ani večernou prvou tohtoročnou búrkou, boli nakoniec nadmieru spokojní. Počas celej vychádzky panovalo slnečné, skoro jarné počasie, ktoré prispelo k dobrej nálade aj napriek ešte pomerne studenému severozápadnému vetru.

Nízka oblačnosť a hmlisto so slabým občasným mrholením – ani takéto počasie v stredu 15. marca 2017 neodradilo turistov seniorov od pravidelnej vychádzky. Jediné čo zmenili bola plánovaná trasa. Pripravovanú túru na rozhľadňu na Tábore nad Kysuckým Novým Mestom nahradila pohodlná trasa okolo Čadce so začiatkom na zastávke SAD  Horelica, ZŠ. Po vystúpení z autobusu  sme sa mostom ponad Kysucu a železničnú trať dostali do miestnej časti U Veščari.  Kľukatiacu sa asfaltku pomedzi zástavbu vystriedala za posledným domom poľná cesta. Môžeme povedať, že „nová“ pretože tá pôvodná úzka furmanská je už len rakytami a lieskami zarastený úvoz po našej ľavej strane. Po rannom mrazíku sa ide výborne – zatiaľ žiadne blato. V mieste, kde cesta naberá na strmosti križujeme „slepú“  spevnenú lesnú cestu zo Žarca, končiacu v lese  medzi železničnými zastávkami Oščadnica a Krásno.  V mieste kríženia ciest stojí malý obrázok s upraveným okolím a dvoma lavičkami. Po krátkom oddychu „dorazíme“ zbytok stúpania a stojíme v rozložitom lúčnatom sedle na severnom úpätí kopca so zaujímavým názvom Vrchkoniec (744 m)

Manínsky potok pramení v Súľovských vrchoch, severovýchodne od obce Vrchteplá neďaleko osady Minarčíkovské. Dĺžka jeho toku po sútok s Váhom je 11,3 km. Turistická prechádzka popri jeho toku je vcelku nenáročná a hlavne plná ohromujúcich prírodných výtvorov.

Našu túru, siedmu tohtoročnú seniorskú potulku, začíname v utorok 7. marca 2017 na železničnej stanici v Považskej Teplej. Ešte v stanici prechádzame koľaje a skratkou popri Manínskom potoku vchádzame do Považskej Teplej – pôvodne samostatnej obce, ktorá bola v r. 1979 administratívne pričlenená k Považskej Bystrici. Vedení červenou turistickou značkou prechádzame takmer celou dedinou.  

Po dlhotrvajúcom období mrazov a potulkách za mrazivou krásou výtvorov z ľadu, konečne prišla na rad prechádzka s vôňou blížiacej sa jari. Posledný februárový deň roku 2017 začíname „fašiangovú“ vychádzku na zastávke SAD Čadca, rázc. Čadečka. Z autobusu nás vystupuje aj s posilou dvoch juniorov, ktorí majú jarné prázdniny, celkom osemnásť. Po 350 m opúšťame frekventovanú hlavnú cestu a prejdeme cez osadu U Michalinov za ktorou sa napájame na panelovú cestu smer na Závršie. Hneď za domami sa pri spätných pohľadoch začínajú pekné výhľady.

 

Už v počiatkoch rozvoja turistiky sa za účelom zlepšenia výhľadov začali budovať na významnejších a hlavne navštevovaných „kopcoch“ rozhľadne – vyhliadkové stavby prečnievajúce okolitý terén. Budované boli najskôr z dreva, neskôr z kameňa, alebo kombinovaním týchto základných stavebných materiálov. Ich jedným spoločným znakom bol tvar veže. Úplne odlišnou stavbou, plniacou funkciu rozhľadne, je Stezka v oblacích na juhozápadnej rázsoche Slamníka 1233 m v pohorí Králicky Sněžník v katastri obce Dolní Morava (okres Ústí nad Orlicí).

Tisícročia trvalo vodám Hornádu pokiaľ sa v jednom zo svojich nespočetných meandrov zarezal do strmého svahu Šikľavej skaly, nachádzajúca sa rozhraní Volovských vrchov a Hornádskej kotliny,  a vytvoril na jej úpätí rozsiahly previsnutý skalnatý stupeň. V jeho ďalšej „tvorbe“ mu bolo zabránené v poslednej tretine 19. storočia pri výstavbe košicko - bohumínskej železnice, keď jeho koryto odklonili a v pôvodnom koryte navŕšili násyp po ktorom viedla nová železnica. Aj tú neskôr, pri jej modernizácii v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, presunuli z jeho pravého brehu na ľavý, zdvojkoľajnili a zelektrifikovali.

Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto a obec Horný Vadičov  zorganizovali  28.1.2017 už 40. ročník lyžiar. prechodu Kys. vrchovinou-Vadičovský okruh.
Za ideálneho mrazivého počasia sa zúčastnilo tohto prejazdu okolo 80 bežkárov zo širokého okolia ale aj z Bytče, Žiliny, P. Bystrice, Mojša, Budatína. 47 bežkárov absolvovalo najdlhšiu trasu 36 km s prevýšením 1050 metrov čo zodpovedá približne 41 km. Najstarším bežkárom, ktorému sa podarilo túto trasu absolvovať bol 67 ročný Gustáv Jakubík z KNM člen ŠKT podarilo sa mu to za 7h 30min.

Najrychlejšie sa podarilo celú trasu absolvovať za 6h 30 min. - Zdenovi Višňákovi z Radole aj vďaka  dobrej stope, ktorú pripravili sprievodcovia z ŠKT, ktorí piati vyrazili na trasu už pred siedmou hodinou aby prekontrolovali trasu a urobili posledné úpravy a značenie fáborkami.
Trasu pripravovali aj predchadzajúce dni lebo boli potrebné úpravy trasy.

Vodopád tvoria zvislé, alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok – to je definícia z wikipédie.

Vodopády patria k vcelku vzácnym krajinotvorným prvkom a práve pre svoju nevšednosť sú lákadlom k ich návšteve. K ich zhliadnutiu je však nutné prekonať často väčšie vzdialenosti nakoľko bývajú ukryté v záveroch strmých horských dolín.

Na Slovensku je evidovaných vyše 300 vodopádov. Väčšina z nich síce dosahuje výšku len 2-5 m, no veľkosť tých najznámejších sa meria v desiatkach metrov. Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú chránené zákonom.