Vysoké Tatry – sa pýšia prívlastkami ako naše najvyššie pohorie, najmenšie veľhory sveta, najvyššia časť 1400 km dlhého karpatského oblúka. Sú rajom horolezcov, turistov, výletníkov, lyžiarov, geológov, botanikov.  Očarujúce, no tiež nebezpečné, v každom ročnom období.  Sú plné krás, návštevníkov, horských vodcov, medveďov, ochranárov „prísnych len na chudobu“  aj odborníkov na lesné hospodárstvo vďaka, ktorým o pár rokov uvidíme zelené tatranské smrekové lesy už asi len na historických farebných fotografiách.

Len toľko čo by kameňom dohodil stávala od kameňa vyznačujúceho spoločný hraničný bod troch historických území - Moravy, Sliezska a Slovenska , v miestach kde sa stretávajú na spoločnom horskom hrebeni Zadné hory a Turzovská vrchovina, dnes už neznáma pastierska osada Karlovice.  Keď tu podľa povesti  pašeráci tabaku z Uhorska zabili a pochovali financa jeho vrah mu musel nad hrobom postaviť kríž. “Biely“ kríž z čerstvo olúpaných smrekových žrdí bolo vidno z veľkej diaľky a tak sa pre osadu postupne vžil nový názov - Biely Kríž.

Pri podrobnom geomorfologickom členení orografického celku Javorníky sa dostaneme až k jednému z piatich oddielov podcelku Nízke Javorníky - Púchovskej vrchovine. Táto tvorí juhozápadnú časť  Javorníkov a hraničí s ďalšími oddielmi Javornícka brázda – zo severu a Rovnianska vrchovina - z východu. Južnú a západnú hranicu vytvárajú ďalšie orografické celky - Považské Podolie a Biele Karpaty. Najvyšším vrcholom v Púchovskej vrchovine je Klapy s nadmorskou výškou 654 m.

O týždeň neskôr (štvrtok 15.6.2017) v počte trinásť smerujeme na opačný breh rieky Kysuce - do Turzovskej vrchoviny – presnejšie do Klokočova. Toto je už druhá časť spoznávania tejto obce, ktorá má viac osád a samôt ako sa všeobecne tvrdí o Zákopčí.  Do Vrchpredmiera cestujeme z Turzovky autobusom na dva krát – s prestupom v Kline.

Počas ostatných dvoch potuliek sa turisti seniori vybrali za poznávaním kysuckých osád. Vo štvrtok 8.6.2017 sme v devätnásť člennom kolektíve začínali  v závere neslušskej doliny – konečná zastávka SAD Horná škola.  Popri penzióne Les a osadu Červené sme vyšli „parádne“ - tesne pred nami si totiž „domáci“ vykášali krovinorezom chodník od vysokej trávy - tiahlym stúpaním  po žltej značke do osady  Haľamovci a potom trochu strmšie na rázcestie turistických značiek, žltej a modrej, do osady Samuhelovci. To sme takmer na bočnom hrebeni oddeľujúcom dolinu Neslušanky od doliny Rudinského potoka v nadmorskej výške 750 m a ešte v katastri Nesluše.

V tomto roku boli odštartované znova dve kategórie tohto náročného prechodu.

I.kategória-variant A-klasický:83km/prevýšenie 3900m-odpovedá asi 122km

Štart o 5.00 hod.od Kultána v Radoli, začína výstupom na Vreteň 8199dm-potom  Poľana 8500m-Skríželné-Obelec 8411dm-s.Meriadov- Černatín - Kykula 8260dm-sedlo Korcháň - Bartkov kopec – sedlo Rovne – Klubina, kde bola prestávka a občerstvenie v pohostinstve Horal -turistu Ferdinanda Neslušana. Potom už za príjemného počasia na  Blažejovec 8311dm-Kalinový vrch 8164dm-do Oščadnice, penziónu Drevorubač - záver 1.dňa.kde nás čakal výborný guláš, ktorý uvarili manželia Lapihúskovci.

Uplynul týždeň a na autobusovej stanici v Čadci sa ráno 1.6.2017 opäť stretáva 16 seniorov (s výraznou prevahou senioriek) pripravených na ďalšiu turistickú potulku po Kysuciach. Dnešným cieľom je 816 m vysoký Kalinový vrch ležiaci uprostred 12 km dlhého západného hrebeňa vybiehajúceho z Veľkej Rače a končiaceho na sútoku riek Kysuce a potoka Oščadnica.

Od autobusovej zastávky v „Krásne pod mostom“, alebo oficiálne Krásno nad Kysucou,, rázcestie, kde vystupujeme z autobusu,  prechádzame pľacmi Brňákovci, Kalinov a Bohovičovci nad ktorým objavujeme zelenú turistickú značku.

Zo 42 účastníkov autobusového výletu na najsevernejší bod Slovenska, ktorý usporiadal v sobotu 27. mája 2017 Klub turistiky Vysoká nad Kysucou, tento zdolalo 41 účastníkov. Paradoxom je, že pre zdravotné problémy to musel vzdať ešte pred jeho zdolaním jeden z najaktívnejších turistov medzi účastníkmi.

Skansen je múzeum pod holým nebom vo švédskom Štokholme. Založil ho v roku 1891 Artur Hazelius, aby ukázal ako sa žilo v rôznych častiach Švédska v pred industrializačnom období. Motivoval sa však starším podobným múzeom, ktoré vzniklo o desaťročie skôr v nórskom Osle a jeho založenie inicioval kráľ Oskar II. Skanzen sa postupne stal synonymom pre múzeá pod holým nebom.

Dunajov, Ochodnica, Nesluša a Kysucké Nové Mesto – obcami týchto obcí s drotárskou tradíciou viedli trasy 18. ročníka medzinárodného turistického pochodu Krajom Drotárie, ktorý každoročne organizuje Klub turistiky Vysoká nad Kysucou. Že má táto akcia oprávnene prívlastok „medzinárodná“ svedčí aj titulok tohto príspevku. A skóre v prospech „zahraničných účastníkov“ sa opakuje takmer každoročne za obdobie posledných 14-tich ročníkov.

Môže vás zaujať