Účastníkov 14. ročníka turistickej akcie Ku prameňom Wisly, ktorú organizuje je PTTK Wisla, počas 14. ročníka konaného 18. marca 2017 nemilo prekvapil náhly zvrat počasia z piatka na sobotu.Už počas rannej cesty autobusom do dedinky Nýdek, neďaleko Třinca, musel náš vodič používať stierače. Po vystúpení z autobusu sú hneď v permanencii pláštenky a dáždniky. Postupne ako po prekročení Horského potoka začíname červenej značke naberať výšku smerom k najvyššiemu bodu českej časti Sliezských Beskýd - 995 m vysokej Veľkej Čantoryji, sa dážď pomaly začína meniť na sneženie. Od asi 500 metrovej nadmorskej výšky je to už len sneženie. Ťažko povedať, či to bolo turistom dané, alebo si postupne vypestovali vlastnosť nájsť aj v zlom niečo dobré, no svorne si pochvaľujeme, že je to lepšie, ako keby pršalo. Po 2,5 hodinách stáleho stúpania prichádzame k horskej chate Čantoryje. Tí výkonnostne lepší tam boli skôr a preto našli chatu ešte zatvorenú.
Po krátkom oddychu a občerstvení pokračuje aj záverečná časť výpravy priesekom po štátnej hranici na vrchol Velkej Čantoryje. Silný vietor, pred ktorým sme boli počas výstupu chránení, nám na hrebeni znepríjemňuje pohyb. Na čiastočne odlesnenom vrchole je to najhoršie. V takomto počasí je aj celokovová 29 m vysoká rozhľadňa postavená v r. 2002, z ktorej je za dobrej dohľadnosti vidieť aj Západné Tatry, zatvorená. Poobzeráme rozhľadňu v hmle, čosi z najbližšieho okolia a s povzdychom „keby“, začíname 2,5 km klesanie do hlbokého Beskydského sedla.
S postupnou stratou výšky sa zmenšuje aj snehová vrstva a zo
sedla je už terén úplne kopný, no čo je horšie, že prichádza ďalšia
prehánka, ktorá už je dažďová. Našťastie to už máme k autobusu, ktorý
nás čaká v miestnej časti Wisly Jaworniku, len nie celý kilometer.
V miestnej krčmičke, v ktorej sa nás snaží ochotný majiteľ všetkých
usadiť aj dopĺňaním stoličiek a lavíc, potom kto ako, niekto pri pive
a niekto pri inom, čakáme my pomalší na tých výkonnejších, ktorí išli
po plánovanej dlhšej trase.
Autobusom sa krátko pred dvanástou
presúvame do inej časti Wisly – Czarne, kde je záver tohtoročného
pochodu. V priestornej kolibe Watra , s troma samostatnými miestnosťami
s otvorenými ohniskami, je útulne, teplo a dosť miesta pre všetkých
tohtoročných účastníkov. Pochutnávame si na tradičnej polievke „žurek“
a domácich šiškách. V rámci záverečného vyhodnotenia získava naša
výprava veľký sklenený pohár s venovaním za druhú najpočetnejšiu skupinu
(47 zaregistrovaných účastníkov), keď nás „porazili“ , a nie po prvý
krát, turisti z Beskydu Sląskego z Českej republiky.
Dážď, ktorý neustáva ani počas našej cesty domov, nám už je úplne fuk.
Text a foto Anton Opial
{gallery}/stories/e-kysuce/2017/wisla/galeria{/gallery}
