Táto miestna časť obce Klokočov sa nachádza v podcelku Turzovskej vrchoviny Kornická brázda. Tvorí ju viacero samôt a osád, roztrúsených po oboch stranách horného toku 10,3 km dlhej riečky Olešnianky, v najvýchodnejšej časti katastra.
Spoznať túto časť Klokočova sa rozhodli turisti seniori, na svojej už 11-tej tohtoročnej potulke, v stredu 12.4.2017. Po príchode autobusov zo Staškova a Klokočova sa stretávame štrnásti pri predajni potravín. Odchod musí počkať pokiaľ časť kolektívu nedopije rannú kávičku, ktorú im pripravila ochotná pani vedúca z potravín.
Pod zamračenou oblohou sa potom poberáme, prekrižujúc hlavnú cestu, cez Maslovenku smerom na sever. Cesta má stále mierné stúpanie no vzhľadom na nadmorskú výšku v ktorej sa budeme pohybovať sú výhľady obmedzené na najbližšie okolie. Dnes to nebude o ďalekých výhľadoch. Zato si budeme vychutnávať čaro neodmysliteľných roztrúsených usadlostí romanticky dotvárajúcich kolorit kysuckej krajiny.
Vymenovať pomenovania všetkých samôt a osád, ktorými budeme prechádzať by snáď mohli jedine miestne pani poštárky - aj to asi nie všetky. Neviem koľko sa nájde, nielen v Klokočove, ale aj v ostatných rozlohou podobných obciach na Kysuciach obyvateľov, ktorí by ich dokázali poznať všetky. A tak sa počas nielen tejto potulky musíme uspokojiť a orientovať názvami získanými z rôznych dostupných prameňov.
Po miestnej komunikácii prichádzame cez osadu Jarošovci na Dolinu, odkiaľ máme ako na dlani výhľady na ďalšiu časť našej cesty. Do Červencov (710-720 m n. v.) ideme ešte stále do kopca. No potom začíname po starej už slabo znateľnej furmanskej ceste schádzať do Škuľavíkov a po prejdení potoka pokračujeme do Zajacov. Z osady odbočujeme vpravo na lesnú cestu, prechádzame tok Olešnianky a strmým svahom prichádzame do Haferov, ktoré už patria k miestnej časti Hlavice. Nachádza sa tu informačný panel „Klokočovské skálie“, nekrytý stôl s lavicami, vkusne, no neúčelne, nadkrytá stará studňa a tiež veľká kamenná guľa. Asi len domáci by vedeli popísať jej cestu ktorou sa dostala z pôvodného miesta až sem. Tento mini areál je súčasťou krátkeho náučného chodníka „Klokočovské skálie“ realizovaného s finančnou podporou nadácie Ekopolis z programu Zelené oázy 2015. Na jeho vybudovaní sa podieľali Organizácia cestovného ruchu Kysuce, Obec Klokočov, Občianske združenie Klokočovské skálie a Sudopark.
Po oddychu a občerstvení pokračujeme po modrej turistickej značke, úzkym, členitým a v závere strmým chodníčkom, popod na Kysuciach ojedinelý skalný výtvor dlhý asi 300 m a vysoký miestami až 20 m v ktorom sa ešte nachádza zopár kamenných gúľ, k zastávke SAD Hrubý BUK, Rieka.
Po oddychu v miestnom hostinci ešte pokračujeme, za mierneho mrholenia, na husto osídlený severovýchodný svah Hlineného 874 m. Hneď za mostíkom odbočujeme dobre znateľným chodníčkom z miestnej asfaltovej komunikácie vľavo a po asi 400 m prichádzame k skvostu medzi malými sakrálnymi objektmi – vynovenej zvoničke „U Pantokov“. Radosť pobudnúť na takomto mieste. Za osadou Pantokovci potom stúpame nespevnenou cestou a po odbočení v pravo prichádzame do ešte obývanej samoty Vnukovci a potom starou furmanskou cestou do ďalšej Fučkovci. Obe sa nachádzajú v nadmorskej výške okolo 740 m. Bývalými poľnohospodárskymi pozemkami dnes obhospodarovanými kosením, ktoré už spestrujú kvety prvosienok, začíname záverečný úsek našej dnešnej trasy. Po asi 250 metroch sa v samote Dedičovci dostávame na miestnu komunikáciu lemovanú roztrúsenou zástavbou až k toku riečky Olešnianky, popri ktorej to máme k zastávke SAD Hrubý Buk, ZŠ, kde sme ráno začínali, už len pár metrov. Tu sa bez obligátneho záverečného pivka, pretože hostinec otvárajú až o 14-tej hodine, pre dnešok lúčime a opäť nastupujeme do autobusových spojov odchádzajúcich dvoma smermi.
Všetci už vieme, že za objavovaním krás aj ďalších miestnych častí (Riečky, Rybáre, Javorová, Kornica, ...) sa do Klokočova ešte vyberieme.
Text Anton Opial. Foto Jozef Stuchlík a Anton Opial
