Potulky po známych chodníkoch

Pár metrov pred Masarykovou chatou, v ktorej sme si potom urobili „kávičkovú“ prestávku, sa zastavujeme pri rozmernom opracovanom kameni osadenom priamo na štátnej hranici, pod ktorým má byť uložená prsť z partizánskych bojísk počas SNP. Po odchode z chaty ponad zjazdovku vidieť vrcholy Moravsko-sliezskych Beskýd  od Smrku až po Veľký Polom. Pri schádzaní do sedla a k osade Smutníky musíme na ceste ešte obchádzať zbytky starého zľadovatelého snehu. V osade potom odbočujeme z červenej značky na modrú a vrstevnicovou cestou prechádzame cez osadu Hlboké, kde nás v záhrade jedného domu potešil rozsiahly koberec rozkvitnutých snežienok. Cestou  zisťujem situáciu na chate Kmínek. Síce sa tam pracuje na úprave podláh, ale pani majiteľka nás ochotne pozvala, že sa to nejako vyrieši. Od kaplnky na Hlbokom preto vychádzame na Kykulu a po krátkej zastávke mierime k chate. Čakanie na objednanú cesnekačku a podľa chuti aj pirohy a bryndzové halušky nám vôbec nevadí. Ponáhľať sa nemusíme a do cieľa to máme už len po rovine a z kopca.

Od chaty pokračujeme vrstevnicovým chodníčkom, pri ktorom obzeráme na smreku obrázok pripomínajúci tragickú smrť mladého vojaka. Z osady na Kornačovke vidieť osady U Janošca a U Trhanov na protiľahlom svahu potoka Dibalka. Z križovatky značiek na Volarskej odbočuje zelená značka vpravo niekdajšou vrstevnicovou vozovou cestou, ktorú asi po kilometri opúšťame a pokračujeme cestou po lúkach až do osady Husľov.  Kto túto osadu navštívi častejšie musí obdivovať stály poriadok a údržbu „verejného priestranstva“ . Keby sa udeľovali nejaké motivačné ocenenia, napríklad z obce, za najupravenejšiu osadu, tak by chatári z Huslova určite neboli ďaleko od prvého miesta. Po odpočinku a debatovaní pri kaplnke, ktorá je ešte „zazimovaná“ sa poberáme ďalej.  Poniektorí  z účastníkov sa cestou pozastavili nad názvom „U hrušky“ napísanom na obrázku  umiestnenom na samoraste vedľa cesty. Až po zhliadnutí torza pňa, ktorý ešte zo starej hrušky ostal a prečítaní textu z ceduľky na samoraste to pochopili.

Asi po dvesto metroch prejdených z lúk nad Pokrývkami , tými vysockými, (už som sa stretol aj s pomenovaním U Čamani) využívame výhľad z okraja holorubu do doliny Horného Kelčova. Priamo pod nami je časť osady U Košinári, a na svahoch tvoriacich záver doliny vidieť Skalu, U Putkov, Ostricu, Na Kršli.
Po strmšom klesaní potom prichádzame na lúčnatý Budatín, kde sa aj vysočania priznávajú, že o židovskom cintoríne, ktorý bol v jeseni minulého roku zbavený náletových drevín a kríkov a pravdepodobne sa vďaka iniciatíve obce dočká aj ďalších úprav, nikdy ani nepočuli.  Na železničnú zastávku Nižný Kelčov prichádzame -  síce neplánovane, ale len pár minút pred odchodom vlaku smerom do Čadce, v ktorom už počas cesty uvažujeme nad  cieľom nasledujúcej potulky.

Text a foto Anton Opial