Pre územie Turzovskej vrchoviny medzi riečkami Predmierankou a Korňankou, ktoré sme si zvolili za cieľ seniorskej turistickej vychádzky v utorok 5.9.2017, je významný dátum 15.5.1954. Týmto dňom vznikli rozdelením územia „veľkej“ Turzovky štyri samostatné obce. Súčasná katastrálna hranica dvoch z nich - Klokočova a Korne prechádza v dĺžke takmer 8,5 km rozvodím spomínaných riečok zhruba od ich sútoku až na vrchol Konečnej 865 m, ležiaci na štátnej hranici s Českou republikou. Okolie chotárnej hranice sa vyznačuje veľkým počtom osád a samôt, čo bolo hlavným motívom nasmerovania našej poznávacej seniorskej turistickej vychádzky do tejto časti Turzovskej vrchoviny.

Po týždňových turistických poznávacích zájazdoch v Južných Čechách, na Šumave a v Česko-saskom Švajčiarsku usporiadal Klub turistiky Vysoká nad Kysucou opäť v augustovom termíne, 11.-19.8.2017, ďalší poznávací výlet tento krát v najzápadnejšom kúte Českej republiky.

Po nočnom cestovaní, sprevádzanom búrkovou činnosťou,  vystupujeme v sobotu ráno z autobusu do chladného a zamračeného rána pred Vianočným domom v miestnej časti Karových Varov Doubí. Autobus musí mať deväť hodinovú prestávku a tak nás čaká pešia túra do Sokolova, ktorý bude na najbližší týždeň miestom nášho prechodného ubytovania. Po krátkej príprave začíname našu prvú trasu, ktorá povedie takmer celých 17 km popri rieke Ohře. 

Pri plánovaní turistických výletov si často neodpustím konštatovanie, že „od nás to máme všade ďaleko“. A tak to bolo aj v prípade nášho turistického výletu do jednej z najnavštevovanejších roklín v Rakúsku – Medvedej rokliny (Bärenschützklamm).  Pokiaľ si na internete prečítate popisy jej návštevy sa  dozviete, že z Bratislavy je to asi 240 km, no od nás, z metropoly Kysúc, už takmer dvakrát toľko. Ale keďže si ju chceme pozrieť aj my, tak s tým nič nenarobíme.

Na ďalšie zo svojich turistických potuliek sa vybralo 15 kysuckých seniorov aj počas štátneho sviatku v utorok 29.8.2017. Stretávame sa na autobusovej zastávke Klokočov, Rybárie odkiaľ ideme cez osady Srníčkovci, Zbojkovci a Michaliskovci. Z tej poslednej prekonávame prevýšenie o takmer 140 m do sedielka západne od kóty Vysoká 789 m. Zdá sa, že stúpanie nemá konca kraja k „svetlu na konci tunela“  nie a nie dôjsť. Tak si v rojnici overujeme či rastú. Že to je pravda potvrdzuje niekoľko pekných pravákov.

Šport klub turistiky Kysucké Nové Mesto usporiadal dňa 5.8.2017. sobota , už 7-mý ročník Dolnokysuckej Spomienkovej 50-tky na počesť všetkých turistov a priateľov turistiky ktorý už nie sú medzi nami. Štart sa uskutočnil v sobotu ráno o 6.00 z vlakovej stanice v KNM . Po prezentácii sa uskutočnil príhovor organizátora T.Bráciníka ohľadom organizácie celej trasy k štartujúcej desiatke účastníkov . Potom minúta ticha , na tých čo nie sú už medzi nami a robia nám strážnych anjelov na našich potulkách po horách ,vrcholoch a dolinách. Bola tropická noc ,ráno o 5,45 hod.- bola teplota 21°C. Bolo nám teplo hneď ráno , ako keď sa začína trúba hriať pred pečením koláča . Ešte foto zo štartu a poďme do boja s trasou a mimoriadnou teplotou. Postupne nás začala hriať ešte aj naša vlastná energia keď sme sa rozbehli.

Už po 70. krát sa v susednom Jablunkove konal folklórny festival Gorolski Święto, ktorého základným cieľom je prezentácia kultúrnych tradícii občanov poľskej národnosti bývajúcich v českom Sliezsku. Súčasťou týchto slávností je aj turistický pochod Matejove krpce, ktorý organizačne zabezpečuje PTTS-BS (Polskie towarzystwo turisticzno sportowie Beskid Slaski) s ktorým od roku 2003 aktívne spolupracujú kysuckí turisti.

Časťou hlavného javorníckeho hrebeňa, pomedzím Horného Považia a Kysúc medzi Melocíkom a Semetešom, viedla ďalšia trasa seniorskej turistickej vychádzky  v stredu 26. júla 2017.
Po vystúpení z autobusu sa náš počet ustálil na čísle 13. Väčšina z účastníkov rátala s rannou kávičkou   už vopred a tak na úvod navštevujeme Reštauráciu Melocík. Po odchode smerujeme asfaltkou na Záblatie. Tu pri kaplnke sa rozhodujeme kade ďalej.

Vysoké Tatry – sa pýšia prívlastkami ako naše najvyššie pohorie, najmenšie veľhory sveta, najvyššia časť 1400 km dlhého karpatského oblúka. Sú rajom horolezcov, turistov, výletníkov, lyžiarov, geológov, botanikov.  Očarujúce, no tiež nebezpečné, v každom ročnom období.  Sú plné krás, návštevníkov, horských vodcov, medveďov, ochranárov „prísnych len na chudobu“  aj odborníkov na lesné hospodárstvo vďaka, ktorým o pár rokov uvidíme zelené tatranské smrekové lesy už asi len na historických farebných fotografiách.

Len toľko čo by kameňom dohodil stávala od kameňa vyznačujúceho spoločný hraničný bod troch historických území - Moravy, Sliezska a Slovenska , v miestach kde sa stretávajú na spoločnom horskom hrebeni Zadné hory a Turzovská vrchovina, dnes už neznáma pastierska osada Karlovice.  Keď tu podľa povesti  pašeráci tabaku z Uhorska zabili a pochovali financa jeho vrah mu musel nad hrobom postaviť kríž. “Biely“ kríž z čerstvo olúpaných smrekových žrdí bolo vidno z veľkej diaľky a tak sa pre osadu postupne vžil nový názov - Biely Kríž.

Pri podrobnom geomorfologickom členení orografického celku Javorníky sa dostaneme až k jednému z piatich oddielov podcelku Nízke Javorníky - Púchovskej vrchovine. Táto tvorí juhozápadnú časť  Javorníkov a hraničí s ďalšími oddielmi Javornícka brázda – zo severu a Rovnianska vrchovina - z východu. Južnú a západnú hranicu vytvárajú ďalšie orografické celky - Považské Podolie a Biele Karpaty. Najvyšším vrcholom v Púchovskej vrchovine je Klapy s nadmorskou výškou 654 m.