Na ďalšie zo svojich turistických potuliek sa vybralo 15 kysuckých seniorov aj počas štátneho sviatku v utorok 29.8.2017. Stretávame sa na autobusovej zastávke Klokočov, Rybárie odkiaľ ideme cez osady Srníčkovci, Zbojkovci a Michaliskovci. Z tej poslednej prekonávame prevýšenie o takmer 140 m do sedielka západne od kóty Vysoká 789 m. Zdá sa, že stúpanie nemá konca kraja k „svetlu na konci tunela“  nie a nie dôjsť. Tak si v rojnici overujeme či rastú. Že to je pravda potvrdzuje niekoľko pekných pravákov.

Šport klub turistiky Kysucké Nové Mesto usporiadal dňa 5.8.2017. sobota , už 7-mý ročník Dolnokysuckej Spomienkovej 50-tky na počesť všetkých turistov a priateľov turistiky ktorý už nie sú medzi nami. Štart sa uskutočnil v sobotu ráno o 6.00 z vlakovej stanice v KNM . Po prezentácii sa uskutočnil príhovor organizátora T.Bráciníka ohľadom organizácie celej trasy k štartujúcej desiatke účastníkov . Potom minúta ticha , na tých čo nie sú už medzi nami a robia nám strážnych anjelov na našich potulkách po horách ,vrcholoch a dolinách. Bola tropická noc ,ráno o 5,45 hod.- bola teplota 21°C. Bolo nám teplo hneď ráno , ako keď sa začína trúba hriať pred pečením koláča . Ešte foto zo štartu a poďme do boja s trasou a mimoriadnou teplotou. Postupne nás začala hriať ešte aj naša vlastná energia keď sme sa rozbehli.

Už po 70. krát sa v susednom Jablunkove konal folklórny festival Gorolski Święto, ktorého základným cieľom je prezentácia kultúrnych tradícii občanov poľskej národnosti bývajúcich v českom Sliezsku. Súčasťou týchto slávností je aj turistický pochod Matejove krpce, ktorý organizačne zabezpečuje PTTS-BS (Polskie towarzystwo turisticzno sportowie Beskid Slaski) s ktorým od roku 2003 aktívne spolupracujú kysuckí turisti.

Časťou hlavného javorníckeho hrebeňa, pomedzím Horného Považia a Kysúc medzi Melocíkom a Semetešom, viedla ďalšia trasa seniorskej turistickej vychádzky  v stredu 26. júla 2017.
Po vystúpení z autobusu sa náš počet ustálil na čísle 13. Väčšina z účastníkov rátala s rannou kávičkou   už vopred a tak na úvod navštevujeme Reštauráciu Melocík. Po odchode smerujeme asfaltkou na Záblatie. Tu pri kaplnke sa rozhodujeme kade ďalej.

Vysoké Tatry – sa pýšia prívlastkami ako naše najvyššie pohorie, najmenšie veľhory sveta, najvyššia časť 1400 km dlhého karpatského oblúka. Sú rajom horolezcov, turistov, výletníkov, lyžiarov, geológov, botanikov.  Očarujúce, no tiež nebezpečné, v každom ročnom období.  Sú plné krás, návštevníkov, horských vodcov, medveďov, ochranárov „prísnych len na chudobu“  aj odborníkov na lesné hospodárstvo vďaka, ktorým o pár rokov uvidíme zelené tatranské smrekové lesy už asi len na historických farebných fotografiách.

Len toľko čo by kameňom dohodil stávala od kameňa vyznačujúceho spoločný hraničný bod troch historických území - Moravy, Sliezska a Slovenska , v miestach kde sa stretávajú na spoločnom horskom hrebeni Zadné hory a Turzovská vrchovina, dnes už neznáma pastierska osada Karlovice.  Keď tu podľa povesti  pašeráci tabaku z Uhorska zabili a pochovali financa jeho vrah mu musel nad hrobom postaviť kríž. “Biely“ kríž z čerstvo olúpaných smrekových žrdí bolo vidno z veľkej diaľky a tak sa pre osadu postupne vžil nový názov - Biely Kríž.

Pri podrobnom geomorfologickom členení orografického celku Javorníky sa dostaneme až k jednému z piatich oddielov podcelku Nízke Javorníky - Púchovskej vrchovine. Táto tvorí juhozápadnú časť  Javorníkov a hraničí s ďalšími oddielmi Javornícka brázda – zo severu a Rovnianska vrchovina - z východu. Južnú a západnú hranicu vytvárajú ďalšie orografické celky - Považské Podolie a Biele Karpaty. Najvyšším vrcholom v Púchovskej vrchovine je Klapy s nadmorskou výškou 654 m.

O týždeň neskôr (štvrtok 15.6.2017) v počte trinásť smerujeme na opačný breh rieky Kysuce - do Turzovskej vrchoviny – presnejšie do Klokočova. Toto je už druhá časť spoznávania tejto obce, ktorá má viac osád a samôt ako sa všeobecne tvrdí o Zákopčí.  Do Vrchpredmiera cestujeme z Turzovky autobusom na dva krát – s prestupom v Kline.

Počas ostatných dvoch potuliek sa turisti seniori vybrali za poznávaním kysuckých osád. Vo štvrtok 8.6.2017 sme v devätnásť člennom kolektíve začínali  v závere neslušskej doliny – konečná zastávka SAD Horná škola.  Popri penzióne Les a osadu Červené sme vyšli „parádne“ - tesne pred nami si totiž „domáci“ vykášali krovinorezom chodník od vysokej trávy - tiahlym stúpaním  po žltej značke do osady  Haľamovci a potom trochu strmšie na rázcestie turistických značiek, žltej a modrej, do osady Samuhelovci. To sme takmer na bočnom hrebeni oddeľujúcom dolinu Neslušanky od doliny Rudinského potoka v nadmorskej výške 750 m a ešte v katastri Nesluše.

V tomto roku boli odštartované znova dve kategórie tohto náročného prechodu.

I.kategória-variant A-klasický:83km/prevýšenie 3900m-odpovedá asi 122km

Štart o 5.00 hod.od Kultána v Radoli, začína výstupom na Vreteň 8199dm-potom  Poľana 8500m-Skríželné-Obelec 8411dm-s.Meriadov- Černatín - Kykula 8260dm-sedlo Korcháň - Bartkov kopec – sedlo Rovne – Klubina, kde bola prestávka a občerstvenie v pohostinstve Horal -turistu Ferdinanda Neslušana. Potom už za príjemného počasia na  Blažejovec 8311dm-Kalinový vrch 8164dm-do Oščadnice, penziónu Drevorubač - záver 1.dňa.kde nás čakal výborný guláš, ktorý uvarili manželia Lapihúskovci.