×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /data/web/mojekysuce.sk/web/images/stories/e-kysuce/2017/klokocov/galeria
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images//stories/e-kysuce//2017/klokocov/galeria
klokocov_m.jpgNa ďalšie zo svojich turistických potuliek sa vybralo 15 kysuckých seniorov aj počas štátneho sviatku v utorok 29.8.2017. Stretávame sa na autobusovej zastávke Klokočov, Rybárie odkiaľ ideme cez osady Srníčkovci, Zbojkovci a Michaliskovci. Z tej poslednej prekonávame prevýšenie o takmer 140 m do sedielka západne od kóty Vysoká 789 m. Zdá sa, že stúpanie nemá konca kraja k „svetlu na konci tunela“  nie a nie dôjsť. Tak si v rojnici overujeme či rastú. Že to je pravda potvrdzuje niekoľko pekných pravákov.

V sedielku sa rozhodujem ísť podľa plánu a nezachádzať na Vysokú. Tú si necháme na neskôr a zdoláme z druhej strany. Všetko prerastajúca stromová vegetácia prevažne plevelných drevín  postupne znemožňuje ďaleké výhľady aj z miest, ktoré boli nimi známe. A tak sa nám nad osadou U Škorov pomedzi stromy ukáže len Veľký Fatranský Kriváň a punktum. Keď sa nemôžeme kochať výhľadmi umožní nám to udržiavaný poriadok v dnes už v „chatárskej“ osade U Škorov. Upravené chalupy aj ich okolie môže len a len potešiť oko aj dušu náhodného návštevníka. Klobúk dolu.  Pri jednej z chalúp si robíme spoločné foto a pomaly prechádzame osadou, aby sme sa asi po 500 m pripojili na modrú turistickú značku. Na ešte akých takých lúkach, aj keď už tiež dlhší čas nekosených, nad osadou Košariská sadáme do trávy a konzumujeme v batohoch prinesenú poživeň. Počas odpočinku máme dosť času pozerať svetlosivú kulisu Malej Fatry.

Po prestávke sa už držíme len modrej značky, ktorá nás povedie až do Turzovky. Najskôr ale schádzame na Košariská odkiaľ je pekný výhľad na Korňu a časť Horného Kelčova - Zlámanú. Kúsok za osadou prebieh ťažba kôrovcových suchárov, no vďake dlhšie trvajúcemu suchu nie je cesta rozblatená a tie dve či tri mokrejšie miesta prechádzame v pohode. Z cesty nad samotou Zajacovci sa orientujeme v novom horizonte, ktorý tvoria vrcholy východnej časti Javorníkov.

Na zámerne kratšej vychádzke sa predpokladalo aj „stretnutie“ s černicami, no nakoniec to vypálilo tak, že ich bolo sotva toľko, aby sme si pripomenuli ich chuť.

Po vyjdení z lesa potom pokračujeme mimo cesty trávnatými porastmi s čoraz detailnejšími pohľadmi na Turzovku. Rýchlo strácame výšku až sa ocitáme na hlavnej ceste do Hlineného, kde čas do najbližších vlakových a autobusových spojov využívame na občerstvenie v príjemnom prostredí súkromnej reštaurácie.

Text Anton Opial
Foto Anton Opial a Mária Chomisteková

 {gallery}/stories/e-kysuce//2017/klokocov/galeria{/gallery}

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: