Nechať sa niečím zlákať nemusí byť vždy ten správny krok. No nechať sa zlákať malebným krajom južnej Moravy, prechádzkou medzi slnkom zaliatymi vinohradmi s kulisou dozretých plodov viniča, nahliadnutím do prístupných vínnych sklípkov, ktorých majitelia sa predchádzajú v ponuke sortimentu, konzumáciou pravého burčáku, alebo dobrého vína či ponúkaných destilátov a gurmánskych špecialít v spoločnosti rovnako naladených tisícok spolu pochodníkov, to je to správne rozhodnutie na prežitie chvíľ na ktoré sa len tak nezabúda.
Okrem množstva prírodných krás je Slovensko bohaté aj na diela ktoré vznikli vďaka ľudskému umu a staviteľskému majstrovstvu našich predkov. K týmto krásam bezo sporu patria stavby historických hradov a zámkov. Známe sú pre nás poväčšine tie doposiaľ zachované a sprístupnené návštevám verejnosti. Tie, ktoré stihol v priebehu rokov krutý osud a skončili v chátrajúcich ruinách sa už musia uskromniť s menším záujmom. Ich torzá sú pred našim zrakom väčšinou ukryté v stromových porastoch, no sú aj také, ktoré tvoria zďaleka viditeľné dominanty kraja. Jedným z takýchto hradov, ktorý zbadáme aj napriek jeho odľahlosti, pri cestovaní údolím dolného toku Váhu, ale len za dobrých svetelných podmienok, je aj zrúcanina hradu Tematín postaveného vysoko v horách Považského Inovca. Tento mohutný strážny hrad, ktorý odolal aj bojovým nájazdom Turkov, sa ako mnoho ďalších slovenských hradov, nevyhol pomste cisárskeho dvora po potlačení protihabsburgského povstania vedeného Františkom II. Rákocim.
V septembri sa v obci Nesluša konalo významné vrcholové športové podujatie. Za účasti 131 pretekárov zo všetkých kútov Slovenska sa tu konali Majstrovstvá Slovenska Pretekov turistickej zdatnosti. Hlavnými organizátormi podujatia boli sekcia mládeže Klubu slovenských turistov a RR KST Čadca. O technické zabezpečenie a zázemie sa postarali členovia OZ Priatelia Kysúc, TOM Priatelia ŠKT KNM, obec Nesluša a ZŠ Nesluša. Náročnosť tohto športového podujatia svojím názvom možno trošku klame nezainteresovaného čitateľa. Tí, ktorí si myslia, že si tu dali zraz nejakí rekreační turisti a šli sa s batohmi poprechádzať malebnou kysuckou prírodou, sú na veľkom omyle. Tieto všestranné a fyzicky náročné preteky, okrem klasického horského behu, prevažne v lesnom teréne, obsahuje celkom deväť športových a vedomostných disciplín, ktoré musia pretekári splniť, aby mohli byť v cieli kvalifikovaní.
Podtatranská kotlina je rozsiahly geomorfologický celok rozprestierajúci sa medzi Ružomberkom na západe a Podolíncom na východe ohraničený zo severu vysokými pohoriami Chočské vrchy, Tatry a Spišská Magura a z južnej strany Nízkymi tatrami, Kozími chrbtami a Levočskými vrchmi. V úseku medzi Tatranskou Štrbou a Liptovskou Tepličkou sa delí na podcelky Liptovská a Popradská kotlina, v týchto miestach prechádza aj hranica medzi historickými krajmi Liptova a Spiša a tiež rozvodie medzi riekami Poprad (povodie Baltického mora) a Biely Váh (povodie Čierneho mora).
Nedeľná zmena počasia, keď po prepršanej sobote aj zamrholenom nedeľnom ráne prestalo pršať , potešila v „hlavný“ hodový deň určite všetkých vysočanov, no tiež organizátorov z občianskeho združenia Voľný čas Vysoká nad Kysucou a 43 bežcov, ktorí sa zúčastnili 11. ročníka behu na chatu Kmínek. Za výborne organizačne zvládnutý pretek patrí poďakovanie všetkým, ktorí sa v hodové dopoludnie obetovali a prispeli k hladkému priebehu behu.
Dňa 1. septembra usporiadal oddiel ŠKT Kysucké Nové Mesto v spolupráci s mestom Kysucké Nové Mesto 10. ročník už tradičného primátorského výstupu na Holý vrch v Kysuckej vrchovine. Holý vrch je najvyšším vrcholom v katastri Kysuckého Nového Mesta, má nadmorskú výšku 912 m a nachádza sa v hrebeni Stien.
Na želanie viacerých pravidelných účastníkov populárneho turistického pochodu Vysocká deviatka zmenil usporiadateľ, Klub turistiky Vysoká nad Kysucou, trasu tohtoročného 13. ročníka a Vysocká deviatka bola z takmer troch štvrtín „makovská“. Jednotlivé občerstvenia na trase poskytovali Penzión Poľana, Penzión Makov, Reštaurácia Trojačka, Motorest Bumbálka, Masarykova Chata, chata Sněžná, jedna občerstvovačka na Hluchánke bola vo vlastnej réžii, a Gazdovský šenk Vyšný Kelčov. 
Pre územie Turzovskej vrchoviny medzi riečkami Predmierankou a Korňankou, ktoré sme si zvolili za cieľ seniorskej turistickej vychádzky v utorok 5.9.2017, je významný dátum 15.5.1954. Týmto dňom vznikli rozdelením územia „veľkej“ Turzovky štyri samostatné obce. Súčasná katastrálna hranica dvoch z nich - Klokočova a Korne prechádza v dĺžke takmer 8,5 km rozvodím spomínaných riečok zhruba od ich sútoku až na vrchol Konečnej 865 m, ležiaci na štátnej hranici s Českou republikou. Okolie chotárnej hranice sa vyznačuje veľkým počtom osád a samôt, čo bolo hlavným motívom nasmerovania našej poznávacej seniorskej turistickej vychádzky do tejto časti Turzovskej vrchoviny.
Po týždňových turistických poznávacích zájazdoch v Južných Čechách, na Šumave a v Česko-saskom Švajčiarsku usporiadal Klub turistiky Vysoká nad Kysucou opäť v augustovom termíne, 11.-19.8.2017, ďalší poznávací výlet tento krát v najzápadnejšom kúte Českej republiky.
Po nočnom cestovaní, sprevádzanom búrkovou činnosťou, vystupujeme v sobotu ráno z autobusu do chladného a zamračeného rána pred Vianočným domom v miestnej časti Karových Varov Doubí. Autobus musí mať deväť hodinovú prestávku a tak nás čaká pešia túra do Sokolova, ktorý bude na najbližší týždeň miestom nášho prechodného ubytovania. Po krátkej príprave začíname našu prvú trasu, ktorá povedie takmer celých 17 km popri rieke Ohře.
Pri plánovaní turistických výletov si často neodpustím konštatovanie, že „od nás to máme všade ďaleko“. A tak to bolo aj v prípade nášho turistického výletu do jednej z najnavštevovanejších roklín v Rakúsku – Medvedej rokliny (Bärenschützklamm). Pokiaľ si na internete prečítate popisy jej návštevy sa dozviete, že z Bratislavy je to asi 240 km, no od nás, z metropoly Kysúc, už takmer dvakrát toľko. Ale keďže si ju chceme pozrieť aj my, tak s tým nič nenarobíme.
