Pokiaľ textilný priemysel, ktorého vývoj sme priblížili v minulom príspevku, mal na Kysuciach síce skromné, no predsa len nejaké tradície, úplne novým priemyselným odvetvím rozvíjaným v našom regióne po druhej svetovej vojne bolo strojárstvo. Išlo o  odvetvie bez predchádzajúceho zázemia, na ktoré by mohlo nadviazať.

Pôvodný objekt spoločnosti ADLOJediný strojárenský podnik pôsobiaci na Kysuciach pred nástupom komunizmu predstavovala spoločnosť ADLO (Adame – Lošonský) zameraná na výrobu strojových púmp založená v roku 1944. Išlo o malú čadčiansku spoločnosť, ktorá nemala príliš dlhé trvanie. Krátko po nástupe komunistov k moci ju totiž v roku 1948 znárodnili a po prerušení väzieb s pôvodnými majiteľmi zakrátko zanikla.

Po komunistickom prevrate vzniklo z iniciatívy vládnej moci sledujúcej rýchlu premenu zaostávajúceho regiónu na Kysuciach niekoľko významných strojárskych podnikov, ktoré úplne zmenili miestnu hospodársku štruktúru. Najvýznamnejšie postavili v dvoch historických strediskách regiónu. Jeden z nich dokonca svojim významom prekročil regionálny rámec.

Tatra Čadca

Prvé produkty strojárskej výroby v ČadciPrvý z dvojice významných kysuckých strojárskych podnikov predstavoval podnik Tatra Čadca, ktorého počiatky datujeme do záveru 40. rokov 20. storočia, keď v Čadci krátko po nástupe komunistov k moci v roku 1948 obnovili v priestoroch zaniknutej spoločnosti ADLO strojársku výrobu. Tá prebiehala v réžii vlastníka – českého podniku SIGMA Olomouc orientovaného na výrobu čerpadiel a strojárskych komponentov.

V nasledujúcom roku vedenie rozhodlo pôvodné priestory firmy ADLO zbúrať a namiesto nich postaviť nové výrobné haly. V roku 1950 rozbiehajúca sa strojárska výroba v Čadci prešla najskôr pod podnik THZ (Továrna hasících zařízéní) Vysoké Mýto a o štyri roky neskôr pod ŠVA Praha zameraného na výrobu rozličných automobilových komponentov, čím bol vytýčený i smer, akým sa bude čadčiansky podnik uberať.

V roku 1958 prebral závod v Čadci podnik Tatra Kopřivnice, pod ktorého gesciou zaznamenal v nasledujúcich rokoch postupný rozvoj iniciujúci ďalšiu výstavbu. V druhej polovici 80. rokov sa riaditeľstvo v Kopřivnici rozhodlo vybudovať a spustiť výrobu v samostatnom podniku Tatra postavenom v roku 1985 v neďalekej obci Raková.

Závod Tatra Čadca od roku 1986 pracoval ako samostatný podnik v rámci koncernu Tatra. V jeho halách vyrábali rozličné komponenty a prístroje pre finálnu montáž nákladných automobilov. Spočiatku to boli najmä jednoduchšie výrobky, ako kompresory či brzdové čeľuste.

Neskôr v nových výrobných halách postavených v roku 1975 v blízkosti čadčianskej železničnej stanice spustili výrobu technicky náročnejších zariadení. Išlo napríklad o tlakovovzdušné riadenia, pomocné pohony a prevodovky pre vozidlá T-805, T-111, T-148 a T-813. Okrem toho tu vyrábali i ozubené kolesá a motory. Čadčianska Tatrovka predstavovala jeden z 8 väčších závodov kopřivnického podniku v Československu a jeden z troch sídliacich na Slovensku, spoločne so závodmi Tatra Bánovce nad Bebravou a Tatra Bratislava.

Budova podniku Tatra Čadca roku 1985

Podnik zároveň patril k najvýznamnejším zamestnávateľom na Kysuciach. V roku 1990 tu pracovalo takmer 2500 zamestnancov. O dva roky neskôr sa spoločne s podnikom v Rakovej transformoval na súkromnú akciovú spoločnosť AVC, ktorú, žiaľ, neobišli nové ekonomické ťažkosti súvisiace s prebiehajúcou hospodárskou transformáciou.

Montáž motora nákladného automobiluHlavný nedostatok predstavovala najmä zastaraná výroba, prezamestnanosť i to, že podnik nemal vlastný výrobný program hotových výrobkov. Neprodukoval totiž finálne, ale iba čiastkové komponenty, ktorých odbyt bol kvôli zastaranej a nepružnej výrobe závislý od českej strany. Tá sa v tom čase naopak usilovala obmedziť závislosť na nových dodávateľoch a výrobu potrebných komponentov realizovať vo vlastnej réžii. Podnik v Čadci tak časom prišiel o hlavného odberateľa. Postupne klesali objednávky a noví majitelia museli prepúšťať.

Obdobie 90. rokov ako aj prvé roky nového milénia boli pre podnik nepriaznivé. Neustály pokles objednávok a tržieb viedol k ráznym redukciám zamestnaneckých stavov. V roku 2004 spoločnosť zamestnávala už iba 692 pracovníkov, pričom polročnú bilanciu uzatvárala so stratou 87,1 milióna Sk.

Ani v nasledujúcich rokoch vedenie nedokázalo výrobu prispôsobiť novým pomerom a po pretrvávajúcich ekonomických problémoch spoločnosť v roku 2009 ukončila výrobu.

Definitívnu bodku za strojárskou výrobou v Čadci dala demolácia opustených výrobných priestorov podniku na mieste, ktorých v rokoch 2012-2013 vyrástlo nové obchodné nákupné centrum NÁKUPNÝ PARK ČADCA.

AVC Raková

O čosi lepšie sa v týchto nestálych obdobiach darilo podniku AVC v Rakovej, ktorý bol modernejší, menší a flexibilnejší. Vďaka tomu sa dokázal lepšie prispôsobiť novým podmienkam a strojársku výroby udržal do dnešných dní. Podnik dnes pracuje pod názvom AVC Raková a jeho výrobné portfólio predstavuje najmä produkcia ozubených kolies, čapov a ozubených hriadeľov a komponentov pre automobilový priemysel. V tomto odbore patrí dokonca medzi popredných slovenských producentov a zároveň k najvýznamnejším strojárenským podnikom v okrese Čadca.

autor: Mgr. Martin Turóci, PhD., Kysucké múzeum v Čadci
foto: fotoarchív Kysuckého múzea

Prečítajte si aj:

• Textilný priemysel na Kysuciach - vzostup a pád
  
• Veľká hospodárska kríza na Kysuciach a jej dôsledky
• Drevárske závody v Krásne zamestnávali celé rodiny. Kam sa podela ich zašlá sláva dnes?