6 kriza obrKysuce zažili veľa. Vysokú nezamestnanosť, hlad... Prečítajte si článok Martina Turóciho o Veľkej kríze, ktorá začala 1929.

Československo a v rámci neho i Kysuce sa ešte nestačili poriadne spamätať povojnovej  hospodárskej krízy v rokoch 1921-1923 a už začiatkom 30. rokov nastúpila nová tentoraz ďaleko hlbšia a intenzívnejšia hospodárska kríza. V porovnaní s celosvetovým vývojom, kde boli prvé prejavy krízového vývoja zaznamenané koncom roku 1929, nová hospodárska kríza zasiahla Československo s určitým oneskorením, na druhej strane tu pretrvala dlhšie a jej následky boli veľmi hlboké. Aby sme si uvedomili intenzitu a rozsah veľkej hospodárskej krízy na Kysuciach, je potrebné sa najprv oboznámiť s hospodárskou situáciou v regióne pred jej vypuknutím.

Obdobie druhej polovice 20. rokov (s výnimkou záveru tejto periódy) patrilo v Československu i vo svete z hospodárskeho hľadiska k tzv. zlatým rokom sprevádzaným významným hospodárskym rastom. Priaznivé obdobie týchto dobrých časov svetovej ekonomiky so stabilným rastom hospodárstva i životnej úrovne, kde nebola núdza o  zaujímavé podnikateľské príležitostí zažívali i Kysuce. Napríklad v Čadci ešte koncom 20-tych rokov pretrvával čulý stavebný ruch rozbehnutý v predchádzajúcich rokoch. Celková hospodárska situácia bola pomerne ustálená a dramaticky sa nemenila. V roku 1929 v Čadci dokonca vznikla potravinárska spoločnosť Karpatia zameraná na výrobu a predaj pálených liehových nápojov a sódovej vody, ktorú založil miestny podnikateľ Jozef Neufelder, čo však predstavovalo už iba akúsi labutiu pieseň priaznivého ekonomického obdobia.
V celkových hospodárskych reláciách Kysuce rámci Československa patrili k pomerne slabo rozvinutým a chudobným regiónom s výraznou prevahou poľnohospodárskej výroby a slabo rozvinutým priemyslom. Poľnohospodárstvom sa tu živilo približne 70 % obyvateľov.

Jeho úroveň však bola pomerne nízka, preto mali poľnohospodári čoraz väčší problém so zabezpečením obživy pre neustále rastúcu populáciu.

Skromné zastúpenie priemyselnej výroby dobre dokumentuje skutočnosť, že obidva kysucké okresy patrili k najmenej industrializovaným oblastiam republiky, pričom v celej oblasti prevažovali najmä malé podniky. Na území čadčianskeho okresu v roku 1930 celkovo pôsobilo 811 priemyselných a živnostenských firiem. Išlo zväčša o malé podniky, v ktorých pracoval remeselník sám, prípadne zamestnával nanajvýš 2 – 5 zamestnancov. Väčších závodov s viac ako 300 zamestnancami bolo na Kysuciach iba niekoľko a išlo výlučne o podniky zamerané na spracovanie a ťažbu dreva. Boli to : Účastinná spoločnosť pre mlynský a drevársky priemysel so sídlom v Oščadnici, Akciová spoločnosť pre zužitkovanie dreva a Starobystrický lesný priemysel v Čadci. Okrem týchto podnikov, niekoľko stredných píl s približne 50 ‒ 100 zamestnancami pracovalo i v okrese Kysucké Nové Mesto. V oblasti Kysúc by sme v tom čase mohli nájsť i viacero menších píl, z nich niektoré ešte pracovali na vodný pohon.

Drevárstvo tak patrilo na Kysuciach k najvýznamnejším priemyselným odvetviam vytvárajúcim významné pracovné príležitosti. Robotníci tu nachádzali zamestnanie jednak priamo pri prácach na píle a taktiež nepriamo pri ťažbe a doprave dreva, kde pracovali najmä drevorubači a furmani.

Nástup a dôsledky veľkej hospodárskej krízy

1 kriza obrKrach burzy na Wall Street (Zdroj : Wikipedia) Veľká hospodárska kríza prebiehajúca v celosvetovom meradle v rokoch 1929 – 1933 dodnes predstavuje najväčšiu hospodársku tragédiu novodobých dejín. Počas svojho trvania, spôsobila rapídny pokles hospodárskej produkcie, niekde takmer až o 50 %, masovú nezamestnanosť, chudobu a devastácia ľudských hodnôt. V konečnom dôsledku značným podielom prispela k zradikalizovaniu spoločnosti, odkiaľ už nebolo ďaleko k nástupu nedemokratických a diktátorských režimov. Za začiatok krízy je vo všeobecnosti považovaný štvrtok 24. októbra 1929, označovaný tiež aj ako „čierny štvrtok“. V tento deň sa na burze cenných papierov v New Yorku v dôsledku finančných špekulácií z predchádzajúcich období, dramaticky prepadla cena akcií najvýznamnejších amerických podnikov, čo odštartovalo špirálu udalostí sprevádzaných všeobecnou hystériou, chaosom, masovým výberom vkladov s následným krachom bánk a podnikov. Z USA sa kríza prakticky okamžite dominovým efektom presunula do Európy a ďalších oblastí sveta, kde prerástla do zatiaľ najťažšej hospodárskej recesie, so všetkými uvedenými prejavmi a následkami.

Na Slovensku prvé príznaky krízového vývoja pocítili v závere roku 1929 prevažne exportne zamerané odvetvia, no aj napriek začínajúcemu nepriaznivému vývoju, priemysel vďaka dobre rozbehnutej ekonomike stále vykazoval kladné hospodárske výsledky na úrovni predchádzajúceho roku. Kríza u nás naplno prepukla až v nasledujúcom roku. Pokles v dôsledku zastaveného odbytu pocítili takmer všetky odvetvia hospodárstva.

Krízový vývoz, ktorý sa nasledujúcich rokoch ďalej prehlboval zasiahol veľmi silno a intenzívne taktiež Kysuce. Pre Kysuce a Slovensko, kde sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, priniesla najničivejšie následky (v rámci hospodárskej krízy) agrárna kríza (výrazne sa ho však dotkla i kríza priemyselnej výroby), ktorá zasiahla predovšetkým miestnych poľnohospodárov konfrontovaných hneď s niekoľkými krízovými javmi. Najťažšie na nich doliehal najmä výrazný pokles cien poľnohospodárskych produktov, čo najviac postihlo predovšetkým hospodárstva malých a stredných roľníkov, ktoré pomaly, ale isto strácali rentabilitu. Roľníci sa postupne dostávali do kolotoča rozličných hospodárskych a neskôr i sociálnych problémov, s ktorými boli konfrontovaní počas celého krízového obdobia.

2 kriza obr Prázdna výrobná hala továrne počas veľkej hospodárskej krízy v Československu (Zdroj : Wikipedia)

K najviac zasiahnutým odvetviam patrilo drevárstvo

Mimoriadne tvrdo kríza doľahla na najvýznamnejšie priemyselné odvetvie regiónu ‒ drevársky priemysel, ktorý tak na Kysuciach, ako i na celom Slovensku patril dokonca ku krízou najviac postihnutým sféram. Práve táto oblasť zaznamenala počas krízy najhlbší pokles produkcie, pričom zotavovanie v nasledujúcich obdobiach prebiehalo iba veľmi pomaly. V dôsledku výrazného poklesu zahraničného odbytu a útlmu domácej stavebnej činnosti ceny drevárskej produkcie prudko poklesli už v roku 1930 a do roku 1933 postupne spadli až o 60 – 70 % a miera vývozu asi o 50 %. Výroba sa za daných podmienok stávala nerentabilnou. Píly boli nútené svoju prevádzku obmedzovať a nadbytočných zamestnancov prepúšťať. Úpadok drevárstva zašiel až tak ďaleko, že v roku 1933, počas najväčšej stagnácie, pracovala na Slovensku s rôznou intenzitou iba polovica píl vyrábajúcich približne len 30 % predkrízovej produkcie.
Následky nepriaznivého krízového vývoja neobišli ani píli a drevárske  podniky na Kysuciach. Prepúšťanie tu začalo v roku 1930 podobne ako na 80 % píl na Slovensku. Píla v Oščadnici najskôr v roku 1931 výrobu iba obmedzila na tri dni v týždni, no už v nasledujúcom roku jej vedenie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov a koncom roka 1932 ostali bez práce všetci zamestnanci .

Kvôli pretrvávajúcim ekonomickým problémom musela v roku 1930 prepustiť približne 30 zamestnancov i starobystrická píla bratov Adlerovcov. V rovnakom roku v Krásne nad Kysucou zastavila výrobu píla Jána Šveca, kde prišlo o prácu približne 40 zamestnancov. V Novej Bystrici v prvej polovici tohto roku skrachovala parná píla Jozefa Škorvagu a M. Izakoviča zamestnávajúca niekoľko desiatok robotníkov.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že krízový vývoj nezasiahol všetky kysucké drevárske podniky rovnako intenzívne. Poznáme taktiež prípady, keď podnik dokázal krízovému vývoju vzdorovať. Stabilnú produkciu a zamestnanecký stav (50 – 70 robotníkov) si počas krízy zachovávala napríklad píla Viktor Hoffmann & syn založená v roku 1922 v Kysuckom Novom Meste, kde okrem spracovania dreva jej majitelia realizovali i veľkoobchodnú činnosť s drevárskymi komponentmi. V tomto prípade išlo o pomerne ojedinelý prípad úspešného zvládnutia krízovej situácie, za čím stála najmä flexibilná modernizovaná a racionalizovaná výroba so širokým portfóliom výrobkov.

Toľko šťastia ako píla Viktora Hoffmanna nemali ďalšie drevárske podniky. Bankrot museli časom vyhlásiť aj ďalšie drevárske podniky. Kríza stiahla na dno i Starobystrický lesný podnik vlastniaci v Čadci parnú pílu. Rovnako skončil aj ďalší čadčiansky podnik – píla bratov Lukáčiovcov, kde bola v roku 1932 kvôli poklesu objednávok prevádzka zastavená a robotníci prepustení. Smutnú bodku za jej existenciou dala dražba v apríli nasledujúceho roku, na ktorej za nízke ceny rozpredali podnikové zariadenie. Vybavenie zaniknutého podniku napokon kúpila tešínska spoločnosť Glesinger, ktorej majitelia neskôr niektoré časti z lukáčiovskej píly rozmontovali a previezli do pobočky svojej firmy v Poprade.
Dopady hospodárskej krízy spojené so značným obmedzovaním výdavkov takmer ihneď pocítili i miestni živnostníci na výpadku príjmov. Za veľmi zaujímavý indikátor dobre ilustrujúci pomery kysuckých živnostníkov počas hospodárskej krízy, môžeme pokladať prieskum čadčianskeho okresného náčelníka Vojtecha Kállaya z roku 1933. Ten si za účelom zistenia krízových hospodárskych pomerov v obci Turzovka nechal začiatkom tohto roka vyhotoviť výkaz tržieb jedného miestneho pohostinstva za predchádzajúci rok 1932. Závery prieskumu ukázali, že príjmy daného pohostinstva za jediný rok poklesli o viac než polovicu, presnejšie z 250 000 na 110 000 Kč. Hoci bol prieskum realizovaný v podmienkach turzovského pohostinstva, môžeme predpokladať, že v podobnej alebo zrejme ešte horšej situácii sa nachádzali i mnohí ďalší živnostníci v čadčianskom i kysuckonovomestskom okrese. Po takýchto príjmových výpadkoch, pod ktoré sa podpísala najmä prehlbujúca sa hospodárska kríza, ale tiež ďalšie negatívne faktory, živnostníkom v mnohých prípadoch neostávalo nič iné, ako svoje podnikanie obmedziť alebo dokonca zrušiť a prebytočných zamestnancov prepustiť.

Nezamestnanosť na Kysuciach patrila k najväčším na Slovensku

Jeden z hlavných a najmarkantnejších dôsledkov krízového vývoja v spomenutých i ďalších hospodárskych odvetviach predstavoval prudký nárast nezamestnanosti, ktorá počas krízy dosiahla na Kysuciach (predovšetkým v čadčianskom okrese) priam enormné rozmery.

Pokiaľ ide o priemyselných robotníkov, prepustení z drevárskych podnikov nepredstavovali jedinú skupinu nezamestnaných. Kvôli kríze prišli o zamestnanie mnohí Kysučania pracujúci na Ostravsku, kde boli údajne z tamojších baní, hút a železiarní prepúšťaní medzi prvými. Podľa odhadov náčelníka Okresného úradu v Čadci, v období krízy prišlo o prácu na Ostravsku niekoľko tisíc Kysučanov pochádzajúcich prevažne z oblasti horných Kysúc. Rovnako dopadlo aj ďalších približne 3000 ľudí z okresu Čadca zamestnaných na sezónnych prácach. Prepustení poľnohospodárski robotníci sa skôr či neskôr museli vrátiť domov, kde ďalej znásobovali zástupy nezamestnaných. Vo veľkom boli prepúšťaní tiež ľudia z  okresu Kysucké Nové Mesto pracujúci v Žiline, kam za prácou dochádzalo niekoľko stoviek ľudí z tejto oblasti. Už aj tak dosť široké rady nezamestnaných ďalej zväčšovali i skrachovaní živnostníci či ich prepustení zamestnanci.

3 kriza Výkaz nezamestnaných na území Skalitského notariátu v roku 1934 (Zdroj : ŠA v Bytči – pobočka Čadca)Už po prvých vlnách prepúšťania spojených s nárastom nezamestnanosti vznikla v roku 1930 v Čadci sprostredkovateľňa práce s pôsobnosťou pre celý okres. Hlavnou úlohou tohto úradu, ako to napovedá jeho názov, bolo sprostredkovať nezamestnaným prácu. Pracovných príležitostí však s ďalším prehlbovaním krízového vývoja bolo minimum. Svoju činnosť preto zamerala najmä na evidenciu nezamestnaných, ktorú však viedla značne neefektívne. Štatistiky a výkazy sprostredkovateľní kvôli pasívnemu systému evidencie preto nezachytili veľkú časť nezamestnaných a v praxi vôbec nezodpovedali skutočnosti. Napríklad podľa údajov sprostredkovateľne práce v Čadci z konca roku 1932, keď hospodárska kríza vrcholila, malo byť (ku dňa 31. 12 1932) v čadčianskom okrese 2727 nezamestnaných. Ďaleko presnejšie údaje notárskych úradov vykazovali 8381 ľudí bez práce. Z tohto počtu bolo 2834 priemyselných, 1648 poľnohospodárskych a 4328 sezónnych robotníkov, pričom len v samotnej Čadci bolo nezamestnaných 1214 ľudí . Nezamestnanosť v čadčianskom okrese však týmto číslom ešte nevyvrcholila. Najvyššiu hodnotu dosiahla o mesiac neskôr, v januári 1933, keď tu evidovali vyše 9100 ľudí bez práce. Uvedené čísla dokumentujú nezamestnanosť na úrovni vyše 30 % podstatne presahujúcu celoslovenský priemer pohybujúci sa v rozmedzí 22 – 25 %, ktorá dokonca patrila k najvyšším na Slovensku.

Sociálna situácia bola počas krízy neudržateľná

Uvedené štatistiky zväčša uvádzali len strohé čísla, skutočná realita však bola ďaleko horšia. Podľa prieskumu Petra Jilemnického publikovanom v regionálnom periodiku Kysucké hlasy, len v samotnej Čadci v období vrcholiacej krízy hladovala asi pätina obyvateľstva, u ktorej príjem potravy poklesol na takú mieru, že ohrozoval zdravie alebo život človeka. V podobnej situácii boli i viaceré ďalšie oblasti horných i dolných Kysúc. Ťažké životné podmienky vládli v obciach Skalitskej doliny i na hornom povodí Kysuce ‒ v oblasti Turzovky. V susednom okrese Kysucké Nové Mesto nepriaznivú situáciu evidovali v oblasti  Bystrickej a Vadičovskej doliny. O niečo lepšie životné podmienky mali obce ležiace v najjužnejšej časti Kysúc.

7 kriza obrNezamestnaný robotník (Zdroj : Fotoarchív Kysuckého múzea)Štát sa síce pokúšal vážnu situáciu priebežne vyriešiť, v konečnom dôsledku jeho oparenia nepriniesli vždy požadovaný efekt. Rôzne formy podpôr, ktoré nezamestnaní dostávali, ich neraz až kritickú situáciu zásadnejším spôsobom nezlepšili. Podporu v nezamestnanosti kvôli neefektívne nastavenému systému prideľovania podpôr v nezamestnanosti poberala iba malá časť nezamestnaných. Na Slovensku podľa odhadov dostávalo podporu iba 20 % evidovaných nezamestnaných a v kysuckých okresoch bolo toto číslo pravdepodobne ešte nižšie.

Aby bola zabezpečená aspoň základná výživa aj pre ľudí bez podpory, vláda v auguste 1930 spustila štátnu stravovaciu akciu trvajúcu až do roku 1939. Nezamestnaní v rámci nej dostávali stravné poukážky v hodnote 10 Kč (pre slobodného) a 20 Kč (pre ženatého nezamestnaného s rodinou), za ktoré si mohli v určených predajniach na účet Ministerstva sociálnej starostlivosti nakúpiť základné potraviny, napríklad múku, chlieb, cukor, masť, mlieko, výnimočne tiež soľ či petrolej. Dohľad nad akciou štát zveril notárskym úradom, ktorým mali v tejto veci asistovať starostovia jednotlivých obcí. Vzhľadom na aktuálne ceny potravín, keď chlieb stál napríklad – 2,50 Kč, múka pšeničná 1kg – 2,70 Kč, krupica 1kg – 3 Kč, zemiaky 1kg – 0,35 Kč, bravčovina 1kg – 10 Kč, hovädzina 1kg – 7 Kč, masť 1kg – 14 Kč, maslo 1kg – 12 Kč, mlieko1l – 1,60, cukor 1kg – 6 Kč, ryža 1kg – 1,80 Kč a podobne stravná poukážka v praxi pripomínala skôr almužnu, než skutočnú podporu. Nemožno sa preto čudovať, že ľudia ju začali nazývať pejoratívnym označením termín „žobračenka“, čo bola pôvodne poukážka rovnakého účelu určená však výlučne pre žobrákov a asociálov, ktorá navyše často nedokázala zabezpečiť potrebnú podporu pre všetkých nezamestnaných a ich rodiny. V prvom rade totiž poukážku nepriznali každému. Podmienkou pre poberanie žobračenky bol nepretržitý pracovný pomer v dĺžke minimálne 3 mesiace, ktorý musel byť preukázaný úradným potvrdením. Práve táto podmienka predstavoval pre mnohých nezamestnaných kľúčový problém. Predovšetkým sezónni robotníci či početné skupiny drotárov a podomových obchodníkov či lesných robotníkov svoju prácu totiž predtým často vykonávali bez potrebných úradných náležitostí. Odpracovanú dobu neskôr nevedeli preukázať a stovky nezamestnaných, najmä sezónnych robotníkov, sa tak ocitli v neľahkej dobe bez akéhokoľvek hmotného zabezpečenia.

5 kriza obrjpgNúdzové stravovanie v krízových rokoch (Zdroj : Wikipedia)

Najzávažnejším dôsledkom výpadku príjmov a dlhodobej chudoby bolo zníženie energetického príjmu, postupné oslabovanie organizmu a podvýživa. Aby štát a samospráva zamedzili masovej podvýžive nezamestnaných realizovali rozličné podporné akcie, napríklad zemiakovú, chlebovú a podobné, kde prideľovali základné potraviny, prípadne organizovali zbierky šatstva a potravín.

6 kriza obrDeti z chudobných rodín počas krízy (Zdroj : Wikipedia)
K podporným projektom patrila napríklad i tzv. mliečna akcia zahájená v decembri 1930, ktorej účelom bolo zabrániť podvýžive a chorobám detí nezamestnaných alebo čiastočne pracujúcich, ktoré denne počas zimných mesiacov dostávali poukážku na ½ litra mlieka. V najkritickejších momentoch úrady pristupovali tiež k jednorazovému rozdávaniu šatstva, dreva alebo uhlia. Tieto akcie predstavovali počas celých tridsiatych rokov jedinú formu podpory, s ktorou mohli široké vrstvy nezabezpečených nezamestnaných počítať.

Uvedené i ďalšie podporné akcie, hoci boli pôvodne myslené s dobrým úmyslom a realizované s cieľom eliminovať najhoršie dopady krízového vývoja, sprevádzalo v praxi viacero nedostatkov. Neraz dochádzalo k prípadom, keď úrady nedokázali či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin zabezpečiť potravinové prídely pre všetkým nezamestnaným.

Okrem nárastu chudoby a podvýživy bolo obdobie veľkej hospodárskej krízy spojené s výraznom rozvojom ďalších spoločenských problémov. Smutný fenomén sprevádzajúci krízové roky predstavovalo neúmerné zadlžovanie domácností vedúce neraz k obávaným exekúciám, pri ktorých, predovšetkým roľníci, prichádzali často aj o strechu nad hlavou či pôdu, a tým aj o nádej na ďalšiu existenciu.
Neúnosná sociálna situácia neraz zašla až tak ďaleko, že jediný spôsob ako získať prostriedky na prežitie pre seba a rodinu ostávalo žobranie. Paradoxne ani túto činnosť v tom čase neobchádzala byrokracia a každý budúci žobrák si musel vybaviť patričné povolenie úradne nazývané povolenie na zbierku milodarov.

Protesty i hladový pochod

8 kriza obrObdobie krízy sprevádzal i mimoriadny nárast tuláctva (Zdroj : Fotoarchív Kysuckého múzea)Z mnohých ďalších sociálnych problémov vyvolanými dopadmi hospodárskej krízy môžeme spomenúť nárast kriminality, chorobnosti a celkový morálny úpadok spoločnosti. Nespokojnosť s aktuálnou situáciou a neschopnosťou vlády a úradov riešiť početné problémy dávali obyvatelia najavo rôzne. Na úradoch sa množili početné žiadosti o mimoriadnu podporu, ale i sťažnosti na činnosť miestnych úradov, ktoré rozličnými pochybeniami situáciu nezamestnaných často iba zhoršovali. V politike zas napäté pomery vyvolávali radikalizáciu, z čoho ťažili nedemokratické politické sily, najmä komunisti. Vidieť demonštráciu v tom čase nebolo ničím mimoriadnym. Taktiež na Kysuciach ich priebehu roku 1932 úrady zaznamenali niekoľko.

V najťažších momentoch, začiatkom roku 1933, nespokojnosť miestneho obyvateľstva prerástla do najväčšej protestnej akcie na Kysuciach. Tou bol hladový pochod z Turzovky do Čadce, ktorý dňa 18. 1. 1933 zorganizovali turzovskí komunisti.

Vo výpočte problémov a negatívnych javov, ktoré veľká hospodárska kríza priniesla kysuckej i slovenskej spoločnosti by sme mohli pokračovať ďalej. Spoločenské dôsledky depresie zrejme najlepšie vystihneme slovom ‒ úpadok. Úpadok mravný, ekonomický, spoločenský, zdravotný i politický hlboko zasiahol vtedajšiu spoločnosť a výrazne prispel k nasledujúcim omnoho dramatickejším udalostiam, ktoré zasiahli svet koncom 30. rokov 20. storočia.

Kríza ustupovala pomaly

9 kriza obrBrigádnici pri občerstvení počas núdzových prác vo Svrčinovci (Zdroj : Pamätná kniha obce Svrčinovec)

Hospodárska kríza aj so všetkými dôsledkami ustupovala z Kysúc iba pomaly. V Československu je za obdobie jej prekonania považovaný rok 1934, keď v marci začalo československé hospodárstvo postupne rásť. V tomto prípade však prvom rade išlo o všeobecné hospodárske oživenie dokumentované štatistickými ukazovateľmi, pričom s reálnymi následkami krízy sa spoločnosť vyrovnávala podstatne dlhšie. Vysoká nezamestnanosť a sociálne problémy trápili Kysuce i Slovensko aj v ďalších rokoch. Nedostatok pracovných príležitostí spôsoboval jednak nástup silných populačných ročníkov i celkové pomalé oživovanie hospodárstva. Zlepšovanie sociálnych pomerov prichádzalo iba pomaly od 2. polovice 30. rokov. Postupne ožívala priemyselná výroba (najmä vďaka rozvoju zbrojárstva, ktoré do hospodárstva prinieslo tzv. zbrojnú konjunktúru). Zároveň s priemyslom rástla aj poľnohospodárska výroba i obchod. Vďaka tzv. núdzovým prácam, čo bol jeden z účinných nástrojov štátu pri prekonávaní krízových pomerov, ožila na Kysuciach i v ďalších slovenských regiónoch čulá stavebná činnosť. Vďaka štátnej podpore v mestách a obciach rástli budovy, boli regulované vodné toky a podobne. Veľký prínos pre obyvateľov Kysúc a celého severozápadného Slovenska znamenalo vybudovanie zbrojárskych závodov na Považí, kde našlo zamestnanie niekoľko tisíc miestnych obyvateľov. Tieto a ďalšie pozitívne trendy sprevádzali takmer celú druhú polovicu 30. rokov. Priaznivý vývoj vyvrcholil v roku 1938, keď v júli napríklad v okrese Kysucké Nové Mesto evidovali iba 150 nezamestnaných. V susednom čadčianskom okrese úrady v rovnakom mesiaci vykazovali iba 92 a v nasledujúcom mesiaci dokonca ani jedného človeka bez práce. Môžeme konštatovať, že v tom čase už skutočná nezamestnanosť považovaná za menovateľa synonymum krízového vývoja bola definitívne prekonaná. Žiaľ, priaznivé obdobie si obyvatelia Československa príliš dlho neužili. Už za pár mesiacov na nich čakali ďaleko búrlivejšie udalosti s podstatne horšími dôsledkami. To už je však ďalšia kapitola regionálnej histórie.

 

Mgr. Martin Turóci, PhD.
Kysucké múzeum v Čadci

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: