Každodenný život kysuckého mäsiara prvej polovice 20. storočia tvoril pomerne pestrý kolorit pozostávajúci z bežných činností i mimoriadnych udalostí. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od dnešného podnikania, sa prevádzkovanie mäsiarskej živnosti v tomto období riadilo prísnymi pravidlami, ktorých účelom bolo udržať v podnikaní poriadok. Činnosť všetkých mäsiarov podliehala prísnej kontrole a v prípade zistenia úmyselného či neúmyselného porušovania stanovených pravidiel nasledoval náležitý trest. K najmiernejším postihom patrilo napomenutie s povinnosťou odstránenia nedostatku. Za tvrdšie tresty sa považovali pokuty, uzatvorenie živnosti na tri mesiace, odobratie práva mať učňa a podobne.

Pokiaľ ani tieto opatrenia nestačili a mäsiar i naďalej porušoval predpisy, mohol prísť  najtvrdší trest, ktorý predstavovalo odňatie živnostenského oprávnenia a doživotný zákaz činnosti. Okrem tohto, takmer každý mäsiar počas svojho podnikania narazil na rozličné problémy. Popri hospodárskych vyplávajúcich z momentálneho ekonomického vývoja, ktoré v podstate nedokázal výraznejšie ovplyvniť, častý problém nielen pre miestnych mäsiarov ale i pre všetkých živnostníkov predstavovala nekalá konkurencia. Tou boli najmä neoprávnení prevádzkovatelia remesla tzv. fušeri. Zväčša išlo o neodborníkov, ktorí sa remeslu riadne nevyučili ale najčastejšie iba niekde priučili. Slabej kvalifikačnej úrovni v konečnom dôsledku zodpovedala i nižšia kvalita ich práce. Nekvalitu pritom spotrebiteľ zväčša odhalil až po nejakom čase, keďže fušeri vedeli kvalitné remeselnícke výrobky veľmi dobre napodobniť.

Stavebný plán obecného bitúnku v Starej Bystrici z roku 1937. (ŠA v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko Čadca)

Proti takýmto votrelcom kaziacim remeselníkom dobrú povesť a krátiacim ich zisky sa postupovalo veľmi nekompromisne. Fušerov ihneď po zistení nahlasovali príslušným úradom, ich obchody a prevádzky dokonca označovali špeciálnymi nálepkami. Okrem toho sa miestni živnostníci postarali tiež o to, aby ich činnosť neostala pred verejnosťou dlho utajená. V niektorých prípadoch, najmä vtedy, keď úrady nekonali dostatočne promptne, dokonca museli fušeri celiť neraz i útokom a inzultáciám.

K iným zaujímavým poznatkom z dejín mäsiarstva medzivojnového obdobia patrí skutočnosť, že ceny mäsa a mäsových výrobkov si mäsiari nestanovovali svojvoľne, ich výšku určoval pevne úradný predpis. Napríklad na základe rozhodnutí Župného úradu v Martine a neskôr od konca 20. rokov i Krajinského úradu v Bratislave tak mäsiari v okresoch Kysucké Nové Mesto i Čadca museli svoje produkty predávať za jednotne určené ceny, ktoré síce bolo možné na základe určitých kritérií, ktoré si priblížime nižšie, mierne upraviť, zásadnejšie navyšovanie však nebolo prípustné.

Podľa dobových záznamov Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste sa tu na jeseň 24. septembra roku 1928 pohybovali ceny mäsa v nasledujúcich cenových reláciách, ktoré s drobnými odchýlkami platili i v susednom čadčianskom okrese.

Na tomto mieste je potrebné tiež spomenúť, že uvedené sumy predstavovali priemer tvorený súčtom cien mäsa rozličnej akosti. Pokiaľ teda predajca uvádzal, že hovädzie mäso predáva v priemere za 9 – 9,50 kčs, v bežnom predaji ho podľa akosti mohol napríklad rozdeliť na mäso z doma chovaného dobytka, ktoré stálo 8 korún a na hovädzinu z veľkochovu, ktorej cena sa pohybovala na úrovni 10 korún. Príčinu rozdielneho necenenia, ako už bolo spomenuté predstavovala skutočnosť, že doma chovaný dobytok dosahoval pri extenzívnom chove v zásade nižšiu úžitkovú hmotnosť. Jeho mäso bolo okrem toho šľachovitejšie, tuhšie a s menším obsahom svaloviny než mäso dobytka chovaného moderným intenzívnym spôsobom v stajniach.

Pri porovnaní cenových relácií môžeme tiež vidieť vyššie ceny bravčoviny oproti hovädziemu mäsu, pričom tento pomer, napriek priebežnému vyrovnávaniu cien, pretrvával počas celého medzivojnového obdobia. Vyššie ceny bravčového v tom prípade určoval najmä dopyt a ponuka na miestnom trhu, kde prevládla produkcia hovädziny. Chov ošípaných na Kysuciach nebol v tomto období príliš rozšírený. Až do zavedenia moderného poľnohospodárstva a veľkochovu, ich miestni chovali najmä doma zo skromných potravinových zvyškov výlučne pre vlastnú potrebu. Ošípané tak dosahovali iba nízku úžitkovosť. Pre uspokojenie dopytu preto museli byť na Kysuce vo veľkej miery dovážané z južnejších oblastí Slovenska.

Na záver môžeme dodať, že vďaka úradnej regulácii sa ceny mäsa a mäsových výrobkov v medzivojnovej republike zásadnejšie nemenili. Jedinú výraznejšiu zmenu predstavoval pokles cien bravčového čo súviselo so zvýšením produkcie tohto druhu mäsa a zlepšením zásobovania. O osem rokov neskôr v roku 1936 tak boli ceny mäsa a mäsových výrobkov na Kysuciach nasledovné.

Zánik súkromného mäsiarskeho podnikania

Situácia súkromných mäsiarov sa zásadne zmenila po nástupe komunistického režimu v roku 1948. Hoci komunisti v predvolebnej kampani deklarovali zachovanie drobného súkromného podnikania, po získaní moci nabrala ich politika presne opačný smer. Komunisti krátko po uchopení moci postupne zlikvidovali všetkých súkromných mäsiarov na Kysuciach. Nástup novej hospodárskej politiky zasiahol vyše 70 tunajších mäsiarskych podnikateľov a niekoľko stoviek ich zamestnancov a nadväzných živností.

Koncom 40. rokov pred začiatkom likvidácie napríklad v okrese Kysucké Nové Mesto celkovo pôsobilo 38 mäsiarov, z ktorých väčšina prevádzkovala i údenársku výrobu. Približne rovnaký počet mäsiarov pôsobil i v susednom čadčianskom okrese.

Po prijatí nových opatrení komunistickej vlády však už začiatkom 50. rokov bolo mäsiarske podnikanie na Kysuciach i celom Slovensku prakticky minulosťou. Úrady postupne mäsiarom odobrali a zrušili živnostenské oprávnenie. Svoje pôvodné remeslo mohli v nových podmienkach vykonávať výlučne v štátnych podnikoch a ich prevádzkach.

Mnohí mäsiari z dolných Kysúc, pokiaľ chceli ostať vo svojom odbore, museli odísť pracovať do Považského mäsokombinátu v Žiline. Čadčianski mäsiari našli svoje nové pôsobisko v prihraničných moravských a sliezskych okresoch.
Na záver však musíme konštatovať, že zánik súkromnej výroby slovenskému mäsiarstvu neprospel. V konečnom dôsledku priniesol zníženie kvality mäsa, no najmä mäsových produktov. V neskorších rokoch navyše štátom riadená mäsiarska výroba v mnohých prípadoch nedokázala uspokojiť rastúci dopyt a zvyšujúce sa nároky slovenského spotrebiteľa.

autor: Mgr. Martin Turóci, PhD
foto: pixabay.com

Článok vznikol vďaka podpore Masiarstva SK.

Pozrite si viac o Masiarstve SK >>

Prečítajte si aj:

• História mäsiarstva na Kysuciach: obdobie do 20. storočia (1. časť)
• História mäsiarstva na Kysuciach: medzivojnové obdobie (2. časť)
• História mäsiarstva na Kysuciach: Ako sa človek mohol stať mäsiarom? (3. časť)
• História mäsiarstva na Kysuciach: Mäsiari a ich každodenný život (4. časť)