masiarstvo cadca historiaV druhej časti histórie mäsiarstva si môžete prečítať o niekoľkých významných kysuckých mäsiaroch pôsobiacich v medzivojnovom období.

Mäsiarske remeslo v podmienkach Kysúc až do povojnového obdobia reprezentovali, ako hlavní producenti, najmä mäsiarski majstri zamestnávajúci vo svojej dielni zväčša i niekoľko pomocníkov – tovarišov a učňov. V období pred nástupom komunizmu sa mäsiarske remeslo vykonávalo výlučne na živnosť vydávanú jedine riadne vyučeným remeselníkom, ktorí svoju odbornosť preukázali zložením predpísaných skúšok, pri ktorých predviedli i potrebnú zručnosť a prax. V medzivojnovom období nebola mäsiarsky dielňa samozrejmosťou v každej kysuckej obci. Mäsiari zväčša pôsobili vo väčších sídlach, pričom v tých najľudnatejších a najvýznamnejších ich prevádzkovalo svoju živnosť i niekoľko.


Alexander Hulyák a ďalší významní mäsiari

Mäsiari podobne ako ostatní živnostníci boli združení v Okresnom živnostenskom spoločenstve, cez ktoré prostredníctvom vybratých zástupcov presadzovali svoje záujmy. V 20. rokoch a začiatkom 30. rokov pozície tejto profesijnej skupiny na pôde vyššie spomenutého spoločenstva zastupoval pravdepodobne najvýznamnejší kysucký mäsiar a zámožný čadčiansky podnikateľ Alexander Hulyák, ktorý okrem podnikania patril taktiež k významným postavám miestnej politickej scény. V neskoršom období 30. rokov 20. storočia úlohu tribúna mäsiarskeho stavu prevzali dvaja ďalší vychýrení čadčianski mäsiari Ján Blendovský a Gejza Adamica.

Popri všetkých uvedených funkciách, Hulyák zároveň patril i k dlhoročným predsedom komisie pre tovarišské skúšky. Vďaka tomu mal konečné slovo pri udeľovaní tovarišských listov, čím prakticky rozhodoval o tom, kto bude a kto nebude v čadčianskom okrese vykonávať mäsiarke remeslo, čo iba podčiarkuje jeho odbornosť a vážnosť, ktoré zastával v tomto odbore. Spoločne s Hulyákom v  komisii pôsobili i významní mäsiari – Justin Mikuša z Čadce a ako náhradník i turzovský mäsiar a údenár František Vyšinský, pričom zrejme nebudeme ďaleko od pravdy ak povieme, že uvedená trojica patrila po odbornej stránke k tomu najlepšiemu z kysuckého mäsiarskeho fachu  medzivojnového obdobia. Medzi významných kysuckých mäsiarov sa okrem spomenutých mien v medzivojnovom období radili napríklad i Čadčan Henrich Neumann. V Turzovke zas pôsobil vychýrený mäsiar Matúš Košaričan.


Mäsiarstvo patrilo medzi najrozšírenejšie remeslá

V celkom meradle mäsiarstvo i v medzivojnovom období, podobne ako v staršej minulosti, patrilo medzi najrozšírenejšie remeslá. Obľube sa tešilo z viacerých príčin. V prvom rade najmä preto, že išlo o pomerene stabilné a výnosné zamestnanie, čo určoval predovšetkým neustále rastúci dopyt po mäse a mäsových výrobkoch.

V roku 1929 pôsobilo v čadčianskom okrese približne 22 mäsiarov resp. mäsiarskych živnostníkov podnikajúcich vo vlastnej réžii združených v Okresnom živnostenskom spoločenstve. Mäsiari tak patrili po kováčoch a krajčíroch k najrozšírenejším profesiám. O rok neskôr v okrese evidovali celkovo 25 príslušníkov tohto povolania. O dva roky neskôr, ku koncu roku 1932 počet mäsiarov v okrese mierne poklesol na 22, pod čo sa zrejme podpísala pretrvávajúca ťažká hospodárska kríza spojená so všeobecným poklesom kúpyschopnosti. Chudobnejší zákazníci znamenali pre mäsiarov i ďalších živnostníkov výpadok príjmov, ktorý občas končil ukončením alebo pozastavením živností. V prípade mäsiarov však išlo skutočne iba o mierny pokles. Krízové roky sa v tomto odvetví prejavili najmä poklesom tržieb, ktorý však vo väčšine prípadov nebol likvidačný.

Mäsiarsky stav tak prežil i obdobie hospodárskej krízy bez vážnejších následkov. Nasledujúce obdobie postupného hospodárskeho oživenia v rokoch 1935 - 1938 sprevádzaného rastom životnej úrovne okrem iného prinieslo i priaznivé časy zvyšujúceho sa dopytu po predtým často odopieraných masových výrobkov. Miestni mäsiari sa tak mohli opäť tešiť z rastúcich príjmov. Nový vzostup podporený rastúcim dopytom dobre dokumentuje i rast zástupcov mäsiarskej profesie. V roku 1934 úrady evidovali v čadčianskom okrese už 28 mäsiarov, čo bolo o 6 viac ako pred rokom, keď kríza v okrese vrcholila.

masiarstvo cadca historia vČadčianske námestie v 30. rokoch 20. storočia, kde mal svoju prevádzku i mäsiar a udenár Ján Menkyna. (Kysucké múzeum)

Kysuckí mäsiari

Z tohto roku sa nám navyše zachoval i menný zoznam všetkých mäsiarov pôsobiacich v okrese na základe, ktorého môžeme pomerne presne určiť zástupcov tohto remesla. V Čadci ako mäsiari a údenári pôsobili: Ján Blendovský, Justyn Mikuša, Žigmund Neumann, Jozef Hausner, Bernát Kubica, Gejza Adamica, Ján Nešťan.Oščadnici prevádzkoval mäsiarsku živnosť Pavel Galvánek, Gejza Kupčík, Gašpar Vojtuš, v Čiernom Július Malovec, ktorý zároveň spravoval i filiálku v Skalitom, kde okrem neho pôsobili taktiež Martin Krčmárik a Juraj Franek. Na opačnom konci okresu v Turzovke patrili k zástupcom mäsiarskej a údenárskej profesie František Vyšinský, Matúš Košaričan, František Trúchly, Jozef Mudrik, Regina Schlzová, Vojtech Glasel, Július Škorík, Ján Gajdičiar. Z Vysokej nad Kysucou pochádzali mäsiari František Rajman, Moric Hochfelder, Adam Václavík, Ján Václavík a z Makova Anton Lučan a František Sivíč. Ako môžeme vidieť z uvedeného zoznamu, mäsiara nemala ani zďaleka každá kysucká obec. Napríklad Raková a Svrčinovec i napriek tomu, že išlo o pomerne ľudnaté sídla boli bez vlastného mäsiara. Táto situácia sa čiastočne zmenila v druhej polovici 30. rokov, keď v Rakovej začal podnikať mäsiar a údenár Evžen Konečný pochádzajúci z Čiech a v roku 1938 si na Svrčinovci otvoril vlastné mäsiarstvo miestny rodák Peter Pajonk.

Druhá polovica 30. rokov, ako sme už spomenuli, patrila vďaka hospodárskemu zlepšeniu k obdobiam, keď sa mäsiarskemu podnikaniu na Slovensku i Kysuciach vo všeobecnosti darilo. Vzostup okrem nárastu tržieb dokumentuje i ďalší rast počtu mäsiarov. Napríklad v roku 1935 úrady evidovali v čadčianskom okrese 35 mäsiarov a údenárov. O dva roky neskôr tu pôsobilo 33 mäsiarov a v nasledujúcom roku ich počet vzrástol opäť na 35. O tom, že v druhej polovici 30. rokov mäsiarstvo na Kysuciach, podobne ako v iných slovenských regiónoch napredovalo, dosvedčujú i viaceré prípady rýchleho podnikateľského vzostupu niektorých dravých ambicióznych jednotlivcov.

Mäsiar Július Malovec 

K takýmto mäsiarom patril napríklad i spomínaný Július Malovec, ktorý začal od roku 1934 pôsobiť v Čiernom, pričom v nasledujúcich rokoch sa mu darilo viac než dobre. Krátko po ohlásení živnosti rozšíril svoje podnikanie i na Skalité, kde si otvoril pobočku. V nasledujúcom roku 1935 si plánoval zriadiť prevádzku i v Čadci v blízkosti železničnej stanice. Proti tomu však rázne vystúpilo Okresné živnostenské spoločenstvo s odôvodnením, že Malovec by tak získal monopol nad príliš veľkým teritóriom počítajúcom takmer štvrtinu okresu, pričom jeho nová prevádzka v Čadci by poškodila mnohých miestnych výrobcov. Tí by po jej otvorení prišli o trhy v Čadci a vo Svrčinovci i o nákupcov zo Sliezska, ktorí sem chodili vo veľkom nakupovať lacnejšie slovenské mäso.

Členovia živnostenského spoločenstvo na takého dravé praktiky, pohybujúce sa na hranici korektnosti, ktoré narúšali fungovanie zabehnutých podnikov zareagovali tvrdo. V danej veci vydali vyhlásenie, v ktorom sa jednoznačne postavili proti zriadeniu novej prevádzky v Čadci. Úrady im následne dali za pravdu a Malovcovi novú prevádzku neschválili.

autor: Mgr. Martin Turóci, PhD

logoČlánok vznikol vďaka podpore Masiarstva SK.

Pozrite si viac o Masiarstve SK >>

 

 

 

Prečítajte si aj:

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: