kybersikanaOtázka: V akých prípadoch môžeme hovoriť o kyberšikanovaní?

Trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania

S účinnosťou od 01.07. 2021 sa zákonom č. 236/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dopĺňajú trestné činy proti iným právam a slobodám o trestný čin nebezpečné elektronické obťažovanie. Vzhľadom na súčasnú dobu, počas ktorej je presun viacerých aktivít do kybernetického priestoru, častokrát dochádza aj k negatívnym javom a nástrahám a konania osôb, ktoré svojim správaním a vyjadrovaním obťažovali iné osoby, ale tieto osoby mali veľmi náročné možnosti, ako sa brániť, dokiaľ nebola táto skutková podstata trestného činu zaradená do Trestného zákona. Osobitne v časoch pandémie COVID-19 s presunom pracovných i súkromných aktivít osôb do digitálneho priestoru sa stal obzvlášť veľkým problémom šikany v kybernetickom priestore – tzv. kyberšikany, resp. kybernetickej šikany.

Podľa správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike „tzv. kyberšikanu bolo možné v niektorých prípadoch, v závislosti od konania páchateľa, posúdiť ako trestné činy vydierania, ohovárania, nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania, nie vždy je však takéto konanie trestnoprávne postihnuteľné, hoci jeho následok by si trestný postih určite vyžadoval.“

Nebezpečné elektronické obťažovanie podľa § 360b Trestného zákona

Pod skutkovou podstatou trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona rozumieme:
„Kto úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že

a) ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje, alebo
b) neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach,potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“

Zo skutkovej podstaty trestného činu možno vyvodiť, že zo strany páchateľa musí ísť o úmyselné konanie a taktiež konanie páchateľa musí byť dlhodobého charakteru. Zavedenie skutkovej podstaty tohto trestného činu reakcia na množiace sa prípady pravidelného alebo aspoň opakovaného prenasledovania osôb vo forme útokov, ktoré sami osebe nie sú ešte trestnými činmi, v niektorých prípadoch ani priestupkami, avšak vo svojom súhrne sú spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života, ba dokonca vyvolať dôvodnú obavu z možného ublíženia na zdraví či horšej zdravotnej ujmy (časté sú najmä útoky proti bývalým manželským partnerom či iným partnerom vo forme sledovania, ukazovania sa, prípadne sprevádzané nadávkami, ľahším fyzickým atakom napr. vo forme sácania a pod.). Niektoré z týchto útokov síce v praxi bolo možné posúdiť ako trestný čin výtržníctva podľa § 364 TZ alebo trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 TZ, avšak v praxi sa tak dialo skôr výnimočne.

Kyberšikanovanie

Podľa dôvodovej správy zákona sa kyberšikanovanie realizuje najmä: „zasielaním správ elektronickej komunikácie (emailov), sms správ, zverejňovaním videí, záberov (fotografií), informácií a údajov na internete, s cieľom obťažovať alebo ubližovať druhej osobe. Výpočet možno sumarizovať nasledovne: vulgárne SMS, vyhrážanie, urážanie cez SMS, telefonické obťažovanie (aj prezváňaním, anonymnými telefonátmi), vytváranie webových stránok s nevhodnými obrázkami, fotkami obete, vtipmi a narážkami, ktoré zosmiešňujú a ponižujú. Vytváranie skupín na sociálnych sieťach mierených proti obeti, natáčanie a zverejňovanie zosmiešňujúcich, urážlivých videí a fotografií bez vedomia a súhlasu obete, vytváranie blogov, ktoré poškodzujú obeť, falšovanie a ukradnutie identity, šírenie osobných informácií, údajov, klebiet.“

Kybernetická šikana sa v praxi realizuje aj inými spôsobmi, než je prenasledovanie. Prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby totiž tiež možno obeť dlhodobo znevažovať, zastrašovať, či inak obťažovať, čo je základnou podstatou šikany v analógovom aj v digitálnom svete.

Druhy šikany

Druhy šikany (vrátane kyberšikany) totiž okrem kybernetického prenasledovania (cyberstalking) zahŕňajú najmä: Urážky a nadávky, obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a vydieranie, zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí, šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti, vylúčenie zo skupiny, krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín.

Slovenský právny poriadok sa pozitívnou zmenou posunul k tomu, aby ochrana osôb bola zabezpečená aj v kybernetickom priestore, pretože je v záujme každého jedinca, ktorý sa pohybuje v kybernetickom priestore, aby bolo on a jeho súkromie chránené. Je však v záujme každej osoby, aby vyvíjal také preventívne opatrenia, ktoré v niektorých prípadoch sú dostatočne schopné zabrániť tomu, aby k takémuto konaniu páchateľa nedošlo.

Máte viac otázok?

  • Ak máte otázku v rámci bezplatnej právnej poradne, môžete ju napísať na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne zavolajte na tel. číslo 0908 588 051.

foto: pexels.com

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: